Úsvit mrtvých

Niet sa veľmi kam schovať. Supermarkety sú dňom-nocou plné nemŕtvych lačne obliehajúcich tovar s prázdnymi, tupými tvárami. Zatiaľčo živé mŕtvoly sa prehŕňajú láskyplne v handrách, hračkách a čačkách rozličného druhu a účelu, zlodeji (zombíci iného druhu) sa pokúšajú okradnúť ich dočasne neprítomné príbytky alebo priamo nakupujúcich, využívajúc ich zaujatie lesklými a farebnými povrchmi nákupov. Ak sa niekto túži odstrihnúť od tohto spôsobu života, chtiac-nechtiac podľahne tiež spotrebno/ likvidačnej mánii v zmysle algoritmu: Kvalitne a veľa konzumuj a pokor konkurenta Tvojho druhu. A tak sa ľudstvo požiera navzájom, postupne sa sťahujúc do veľkomiest, plných farebných stien nákupných centier, kde je všetko ľudské hmýrenie a súperenie pod jednou strechou. Vstupom do týchto konglomerátov zažije človek spravidla celú škálu emócií od napätia z očakávania cez horor v pohľade na davy navlas rovnakých robotov až po srandu v podobe rôznych kreácií tvárí, účesov aj kože spolupútnikov v snahe sa odlíšiť (v skutočnosti všetci viac a viac podobajú - viď napr. dnes obľúbené tetovačky - vo filme majú všetci biele bahenné masky). Romero to všetko videl už pred vyše 40. rokmi a v sérii obživnutých mŕtvol si zobral na paškál pochybenia a rozpory spoločnosti. Táto časť sa vyznačuje zvláštnym no funkčným prepojením skvelej zábavy s napätím a postrehmi na adresu nenásytne kupujúcich, ktorých mánia - nákupná horúčka prežíva aj zdanlivo konečný fenomén akým je smrť. (22.09.2014)

Pozerať Dawn of the dead v časoch novoročných výpredajov má podobné kúzlo, ako sledovať na Štedrý deň Tri oriešky pre Popolušku. Romerov film je presne opačný, ako jeho zombies. Čiže akčný, má tempo a je premýšľavý. Okrem hlavnej, dosť jasnej paralely, pridal zopár výborných režisérskych nápadov, ako napríklad hlavne zbraní, mieriacich na kameru. Je to jasné, aj diváci sú obete konzumu. Ďalej strielanie do dverí, z ktorých vyjdu nemŕtve deti, keď si nemôžeme byť istí, či už boli skutočne mŕtve predtým. Alebo boj, vyplývajúci z nárokov na "dobyté" územie. Pri sekvencii, kde televízny hlásateľ vysvetľuje príčinu chovania zombies s prestrihmi do obchodného domu, sa musel každý divák vynikajúco zabávať. Videl som DC, ktorý stráca možno trochu v určitých okamihoch tempo, takže potenciálnym divákom doporučujem skôr pôvodnú verziu. Už nikdy nebude pohľad na nakupujúcich v obchodných centrách rovnaký:). (30.12.2012)

[7/10] (Target, Laurel) (Technicolor /// Produkce: Claudio Argento, Dario Argento, Alfredo Cuomo, Richard P. Rubinstein /// Scénář: George A. Romero /// Kamera: Michael Gornick /// Hudba: Dario Argento, Agostino Marangolo, Massimo Morante, Fabio Pignatelli, Claudio Simonetti) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE] (12.05.2013)

Ako horor to prilis nefunguje, lebo to nie je dvakrat napinave a nejaka temna atmosfera tu je prakticky nulova. Skôr je to taky postapo film s dost pohodovou atmosferou. Po uvode v ktorom sme zoznámeni so situaciou sa nasi hrdinovia dostanu do supermarketu a postupne si ho zacnu zariadovat podla seba. Tato cast ma strasne bavi. Ma taku prijemnu atmosferu, ze by som sa k hrdinom hned pridal a zablbol si s nimi. Postavy su skvele zvolene a ked to postupne zacnu schytávať, tak mi ich bolo luto aj napriek tomu, ze si za to mohli svojou neopatrnostou. Zombie tu su este ti stari pomali, takze namiesto strachu vyvolavaju skôr usmev na tvari. Ale dockame sa dost headshotov a aj nejakych tych nechutnosti. Masky uz pôsobia zastarale a roztomilo. Jedine, co ma nebavi, je zaver s motorkarmi, ktory mi pripada uz dost natahovany. Romero nezabuda aj na nejaku tu kritiku konzumnej spolocnosti. Len by ju nemusel podavat tak jednoducho a doslovne. 9/10. (07.11.2016)

Ve srovnání se současným remakem v této Romerově klasice zombíci nejsou tím prvkem, který by naháněl strach. Lehce ironicky řečeno, místo nebezpečných predátorů se tu komíhají mátožní chudáčci, které můžete mlátit pěstí, strkat je či rozetírat jim dorty po tváři a celkem nic moc vám nehrozí. Samozřejmě, že trochu přeháním, ale občas byla nemohoucnost mrtvolných hladovců opravdu do očí bijící. Pokud jde o masky, ve srovnání třeba s Fulciho zombíky jsou zde ti Romerovi v drtivé míře pouze bledí ve tváři a vizuálně spíše připomínají člověka, který snědl něco špatného a pochoduje na záchod, aby se vyzvracel. Vážně pojaté scény se tu schizofrenně bijí s ironickou nadsázkou, ale díky bohu za ní. Tolik proklamovaná kritika konzumní společnosti, která nemůže žít bez svých supermarketů ani po smrti (huh!! toť ale protimluv:o), není zase tolik výrazná a co moc Romerovi nejde, je psychologizace postav. Z možnosti přiblížit pocity lidí, kteří žijí v izolaci obklíčeni hordou "živých mrtvých" a se svým novým osudem se musí psychicky vyrovnat, šlo vymáčknout mnohem více a především zajímavějším způsobem. Takhle Romero místama nudí a uspává, místama baví, ale určitě tu chybí nějaká stěžejní scéna, která by se člověku zaryla do hlavy razancí zombího kousnutí. (11.07.2004)