Změna stavu

Klasický príklad excentrickej osobnosti, ktorá stavia nad všetko ostatné vlastnú vášeň. V tomto prípade vášeň pre vedu a svoj aktuálny výskum. Triky sú podľa mňa jediné, čo na filme pôsobí staro. Možno preto, že cynické dialógy nejavia známky naivity. Sú skôr typicky intelektuálne egocentrické. Sekvencie zobrazujúce psychedelické stavy nápadité. Ale ak to nie je prvýkrát, kedy niečo podobné vo filme vidíte, uchvátení ako hlavný hrdina z nich asi nebudete. Záverečné vyznanie opätovania lásky môže byť vnímané ako klišé, ktoré by dnes už neprešlo. No ja som ho skôr bral ako náhly strach zo samoty, prichádzajúci po získaní určitého dôkazu, že okrem života nič nemáme, tak by bolo fajn ho s niekým vyhovujúcim zdieľať. Čo je vypočítavé a sebecké, nie romantické. Inak film trochu neuroticky ukecaný. Hlavne endokrinológ s hlasom ako po nadýchaní sa hélia, ktorého pičovanie, že má všetkého po krk, znelo preto komicky. (11.09.2017)

Tento film by som nazval, ako pomerne dosť nebezpečný, a to vďaka svojmu obsahu, ktorý nikoho nešetrí. Spozoroval som debut - Billa Hurta, ktorý nechce poznať bolesť, jeho priezvisko ho detailne usmernilo na znamenitý filmový zárez, ktorý v kinematografii, nemá len tak obdoby, pretože režisér Russell, sa pohráva s jednou myšlienkou, ktorá sa trochu viac rozvíja, až to začína hlavnej postave prerastať cez hlavičku - makovičku. Hurt si zahral postavu vedca Eda Jessupa, ktorý skúma podstatu vedomia, v špeciálnej izolačnej nádrži. Po niekoľkých rokoch na to, je ženatý s vedkyňou, má dve malé dcérky, a je na pokraji rozvodu... Jessup sa dozvie informácie o jednom mexickom kmeni, ktorý má veľmi účinné drogy : ( huby ), pridá sa k nim na akciu : ( TRIP ), a odvtedy to s ním ide dolu z kopca, aj keď je úspešný v dobíjaní témy, ktorá mu nedáva spávať. Kombinuje nebezpečné látky, s pobytom v nádrži, a na intenzite, sa čoraz viac pridáva, prežíva akési apokalyptické halucinácie, alebo vízie, ktoré sú extrémne živé, tieto obrazy sa vám len tak nedostanú z hlavy ! Stáva sa z neho typ pračloveka ktorý sa dokonca fyzicky tomuto : homo habilis začína podobať, a pravdaže, meniť sa naň, akýsi Dr. Jekyll a Mr. Hyde. Veľmi bizarný a atypický film. Niečo z Davida Lyncha, niečo z Davida Cronenberga, taký mix : Mazacej Hlavy s Muchou... Výborná kamera Jordana Cronenwetha, áno, snímal brilantný Blade Runner, taktiež zvuk a experimentálna hudba Johna Corigliana, má svoje klady, veľmi podstatné ! Občas sa človek dostáva k takým filmom, o ktorých ešte ešte nepočul ? Nepamätám sa. Mne sa to teraz stalo. Koľko je ešte takých, ktoré by som mal vidieť... ? (03.01.2017)

První půle je strašně ukecaná, kdy dialogy proudí závratnou rychlostí a chvíli trvá, než se v tom člověk zorientuje a musí pečlivě sledovat titulky, aby se neztratil v změti odborného a vědeckého názvosloví. Jak se na scéně zjeví opičák, žánr se překlene do hutnější a napínavější části a vše vrcholí sugestivním koncem, který bohužel přebije totálně zbytečný romantický závěr. Jaká škoda, symbolika možného konce ve spojitosti s Eddieho halucinogenními výjevy v indiánské jeskyni, byla úžasně provedená. Ve výsledku je to v HD kvalitě vizuálně pěkná podívaná, s neklidně burácejícím soundtrackem, který si občas pouštím jen jako audio. (29.03.2020)

dosť to pripomínalo Cronenbergovu Muchu, ale tá bola zaujímavejšia...naopak, Altered States mal zase filozofickejšiu myšlienku o "divošskom jadre", ktoré tvorí základ mentality každej ľudskej entity, ktorá je prekrytá a okresaná sociologickou nevyhnutnosťou do naším okolím prijateľnej podoby...celé to vlastne kopírovalo jeden z najzákladnejších ľudských pocitov, a síce odhodiť masku, absolútne sa zbaviť pokrytectva, vyjadriť svoje najskrytejšie vnútro, byť slobodne sám sebou, bez akéhokoľvek prispôsobovania sa niekomu alebo niečomu. Inak povedané, večné diabolské semeno totálneho anarchizmu, ktoré nás neustále núti trhať rajské jablko, a bažiť po nirváne-absolútnom pochopení všetkého poznaného aj nepoznaného, ...a had vraví "Trhajte jablká, budete ako Boh"....a my, dôverčivo, s mysľou zaslepenou vidinou vlastnej božskosti, trháme jedno jablko za druhým, ale to jediné čo nám to prináša je poznanie, že sme absolútne nahí a bezmocní, stojac zahanbene pred zrakom Všemohúcnosti, počujúc kŕčovitý škodoradostný smiech nášho "Radcu" v úzadí.......zobrazenie "halucinogénnych vidín" boli naozaj pôsobivé...no nakoniec treba povedať, že to na mňa nezapôsobilo...bolo to nejaké mdlé, nemastné-neslané, fádne (02.07.2007)

Zejména v 1.půli, kdy tvůrci brnkají na temnou strunu, je to jako lepší Cronenberg, s halucinogenními scénami, kde za některé z nich by se nemusel stydět ani Hieronymus Bosch (osmiokého kozla z hlavy dlouho nedostanu). Ty drobné triky s tělěsnou metamorfózou jsou fajn, funguje to i v osobní rovině, kde to neskutečně táhne William Hurt, který byl v 80.letech v obrovské herecké fazóně. Bez čeho bych se ale obešel, je opice, která jakoby přišla z nějakého béčkového slapsticku. A škoda, že Ken Russell neměl koule to zakončit, jako to udělal Kubrick ve své Vesmírné odyssee. Ten doslovný závěr prostě zamrzel. (16.08.2020)