Pokryvac

Ani atraktívne prostredie a štýlový maniak ma nezachránili pred nudou... UPDATE - 15.2. 2018 - Tomuto hororu som naozaj krivdil, pretože ide vskutku o nadpriemerný slasher a zaslúži si silnejšie 3*. Pomohol asi aj fakt, že som videl nezostrihanú verziu... Upravujem svoj pôvodný verdikt - Atraktívne prostredie a štýlový maniak ma našťastie zachránili pred nudou. Hviezda navyše! UPDATE 3.5. 2018 - Uvažoval som a prikláňam sa nakoniec k 4 hviezdam. Dobrý slasher = vzácny slasher.

Neveril som, žeby sa ešte mohol vyskytovať niečo podobné filmu Nenápadný pôvab buržoázie, ale predsa sa čosi našlo. Film sa podobne ako aj Nenápadný pôvab buržoázie skladá z niekoľkých absurdných príbehov a nemá žiaden súvislý dej. Prízrak slobody je spoločenská satira, ktorá sa veľmi nadnesene, v symboloch a s dávkou humoru, snaží poukázať na dvojaký život zdanlivo usporiadanej vyššej spoločnosti.

Celkom pozerateľné.Miestami nervydrásajúca atmosféra, inak priamočiary horror, ktorý by sa nemal hrať na niečo, čo nie je. Nebyť záveru, ktorý pôsobí akoby sa scenáristi snažili nasilu šokovať na úkor logiky filmu, možno by si tento film našiel väčší okruh fanúšikov. Moje 3* by však ani lepší záver nezmenil.

Priamočiary akčný thriller kategórie B - ak chcete vidieť skutočný psychothriller podobného razenia skúste Roadgames

Herzog sa snažil sfilmovať román Brama Stokera bez špeciálnych efektov, čo sa mu aj podarilo a vznikla originálna verzia Draculu. Spočiatku sa celkom pridŕža knihy, no ku koncu (ako som aj očakával) si Herzog robí s filmom čo sa mu zachce. V jednom zábere je tu gróf Dracula dokonca vidieť v zrkadle, čo je dosť badateľná chyba, no možno na týchto veciach Herzogovi ani veľmi nezáležalo. Jednoducho túžil sfilmovať osobitú verziu tejto klasiky horroru a vôbec nemal v pláne poľaviť zo svojho atypického štýlu.

Typický 80s film. Veľká pohodovka ešte aj čo sa hudby týka. Veľmi dobre sa pozerá na túto žánrovú zmes. Súhlasím, že snové scény sú najsilnejšou stránkou filmu (ešte možno výborné herecké obsadenie) , ale za pozornosť stojí aj ostatok. Na svoju dobu originálny film, ktorý si vychutnajú najmä diváci hľadajúci nenáročnú zábavu na večer s príchuťou rokov osemdesiatych.

Miestami nádherný, miestami nudný - taký je film Posledné tango v Paríži jedného z najkontroverznejších režisérov vôbec. Záverečná scéna v tanečnej miestnosti patrí medzi to najsilnejšie čo sa kedy natočilo, ale film celkovo je podľa môjho názoru príliš zdĺhavý.

Jeden z tých lepších slasherov. Prvých 30 minút sa vyvíja pokojným tempom (žiadna vražda), no odrazu sa to mení na masaker (1 vražda za 2 minúty). Priznám sa bol som trocha sklamaný, pretože som čakal väčší dôraz na atmosféru, ale ak prijmete fakt, že pozeráte na béčkový slasher 80. rokov, budete sa možno dobré zabávať. Čo by som mohol filmu ešte vytknúť je to, že azda nikto nebude podozrievať Craiga, čiže postava, ktorá má u divákov vyvolať najväčšie podozrenie, že ide o masového vraha. Jednak nemá žiaden poriadny motív aby vraždil (navyše je prepustený z väzenia na podmienku) a každý kto pred zhliadnutím filmu mrkol na csfd, nemohol si nevšimnúť zaujímavý filmový plagát z ktorého sa na nás škerí akási démonická tvár, ktorá má však od tej Craigovej ďaleko. Keďže som dal filmu Vrah Rosemary len 2* prikláňal som sa najprv k 3* pre film Intruder, no originálne zakončenie tohto nenáročného horroru ma prinútilo pridať jednu hviezdičku navrch. Takže u mňa 4* - 3,5* ak by to bolo možné :-)

asi najhorší scenár Quentina Tarantina - veľmi jednoduchý akčný film, v ktorom sa upíri zabíjajú ako na bežiacom páse, bez akejkoľvek nápaditosti. No škoda toho, začínalo to sľubne...

Nostalgický film Štefana Uhera, podľa Márie Ďuríčkovej, o dospievaní a problémoch s tým spojenými. Dnes síce vyznieva zastaralo, ale jeho šarm neustále stúpa. Pekný rodinný film a veľmi slušný celovečerný debut v dnešných dňoch už slovenskej režisérskej legendy Štefana Uhera.