maddy

mierne nadhodnotené. Zo začiatku zaujímavý thriller s prvkami hororu sa v polovicu prevalí do béčkových vôd, aspoň že záver nebol typický "happy-endovský" ako som pôvodne čakal.

Po úspechu prvej časti Phobia (2008) na seba dvojka (2009) nenechala dlho čakať a aj napriek môjmu sklamaniu z "jednotky" som sa na jej pokračovanie tešil. Tentokrát tu máme 5 príbehov, čo je o jeden viac ako minule a vrátili sa aj režiséri. Phobia 2 začína príbehom NOVICE, ktorý natočil Paween Purijitpanya. Tento režisér sa rád vyžíva v digitálnych efektoch. Jeho horor Body 19 sa mi celkom páčil, no v predošlej Phobii na tieto digitálne efekty poriadne doplatil, keď v počine Tit for Tat prišli na scénu digitálny duchovia bolo to skôr na smiech. Tentokrát sa našťastie držal na uzde, aj keď digitálneho "lesného" ducha si neodpustil ani tu, ten sa však ukazuje len v krátkych a zriedkavých intervaloch, väčšinou dokonca v noci, takže to pôsobí naozaj strašidelne narozdiel od hovoriacich potvor z Tit for Tat. Príbeh o chlapcovi, ktorý sa ukryje pred svojim osudom u budhistov, nevybočuje zo zabehnutých ázijských hororových štandardov, vzhľadom k svojej dĺžke však dokáže pár krát navodiť nepríjemné pocity. Navyše sa odohráva v zaujímavom prostredí, čo veľmi dopomáha aj atmosfére. Rozuzlenie je síce jasné už vopred, no aj napriek tomu sa mi zakončenie príbehu páčilo. Navyše bod ma režisér aj za už spomínané triezve používanie digitálnych efektov, teda až na toho hada a žabu, ale to mu odpúšťam. :) 3,5/5. Druhý nastupuje na scénu príbeh s názvom WARD od Visute Poolvoralaks, pravdupovediac toto meno mi je ako jediné z režisérov tohto filmu neznáme, takže som vôbec nevedel, čo od tohto kraťasu čakať. Režisér sa však v tomto kraťase o dvoch pacientoch zdielajúcich jednu izbu v nemocnici vlastne ani nesústredí na príbeh, ale skôr mu ide o hororovú časť, takže tu je jedna lakačka za druhou. Čo Ward zráža dole je jeho odhadnuteľnosť, už v prvej sekunde filmu je jasné ako to celé dopadne a preto sa z neho vytráca napätie. Atmosféru sa režisér snaží udržať po celú dobu, takže aspoň to nenudí. Celkovo však za 3/5. Tretí príbeh je BACKPACKERS od Songyos Sugmakanan, na ktorý som sa tešil asi najviac. Horor Dorm od daného režiséra považujem za jeden z najlepších thajských hororov, aké som mal možnosť vidieť, a keďže režisér odvtedy nenatočil iný horor, tak moje očakávania boli veľmi vysoké. O to viac som bol prekvapený, keď sa tento kraťas ukázal ako zombie horor. Našťastie to režisér zvládol veľmi slušne, napätie udržuje po celú dobu (scéna s prevráteným nákladiakom a zapalovačom je skvele natočená), taktiež potešilo aj "milé zakončenie". 4/5. Predposledný v poradí je SALVAGE od známeho Parkpoom Wongpoom, ktorý má na konte pecky ako Shutter a Alone (u mňa zabodoval hlavne druhým menovaným), ale taktiež najlepší príbeh z minulej Phobie s názvom The Last Flight. Môžem narovinu povedať, že ani tentokrát nesklamal. Podobne ako v druhom príbehu WARD z tejto série kraťasov, ani on sa nesústredí na príbeh, ale snaží sa diváka v danej dĺžke, ktorá je stanovená, čo najviac vystrašiť. Téma o dílerke predávajúcej ojazdená autá, ktorá hľadá po záverečnej svojho syna je len akou si zámienkou na čo najviac hororových scén. Tentokrát by som povedal, že až priveľmi tlačí na pílu a menej je niekedy viac, no aj napriek tomu sa stále drží vo vodách nadpriemeru, a nie jedna lakačka je naozaj úderná. 4/5 Posledný piaty je In The End od Banjong Pisanthanakun, ktorý je pravá ruka Parkpooma Wongpooma, spolu vytvorili Shutter aj Alone. Samostatná práca prišla až v prvej Phobii, kde sa Banjong Pisanthanakun postaral o ten (pre mňa) najslabší príbeh In The Middle . Právom som sa teda obával, čo pripraví tentokrát, presvedčila ma však účasť herečky menom Marsha Wattanapanich (čo je poriadna kočka :) z hororu Alone. Režisér však aj tentokrát točí komédiu a nie horor. Pri In The Middle mi vadilo, že sa poriadne nesústredil ani na jedno, na jednu stranu chcel navodiť atmosféru strachu, ktorú vždy zakončil nejakým vtipom, po prípade vtipným konaním postavy, nefungovalo to teda ani ako horor, ani ako komédia. Tu sa už vyslovene sústredí len na tú komediálnu stránku a s hororom to má spoločné asi len to, že sa príbeh sústredí okolo nakrúcania fiktívneho hororu. Nakoniec mu ta komédia v podstate aj vyšla a neraz som sa pri scénach zabavil, Marsha bola opäť vynikajúca a prekvapila účast hercov z príbehu In The Middle z prvej Phobie. Čo mi vadilo je asi to, že od Phobia 2 som čakal horor a keď po 4 hororových kraťasoch nastúpi na scénu ako posledná komédia, tak to dosť prekvapí. 3/5. Celkovo sa mi Phobia 2 páčila viac ako jej prvý diel a preto jej dávam 3,5/5. Mierne na vážkach som len s posledným príbehom. Vzľadom na obrovský úspech tohto hororu v Thajsku na seba určite tretí diel nenechá dlho čakať a keď aj ten pôjde s kvalitou hore tak sa na neho určite teším.

Jedným slovom: psycho! A nech všetky americké horory typu Hostel idú do čerta, tomuto tu sa hovorí poriadna brutalita vo filme. Kôji Shiraishi opäť raz nesklamal, pomaly si u mňa buduje prestížne miesto v rebríčku najlepších ázijských hororových režisérov. Určite odporúčam aj jeho horor Noroi a Kuchisake Onna.

Bohužiaľ vzkriesenie kórejského hororového žánru sa ani tentokrát nekoná. Už piate pokračovanie série Whispering Corridors s podtitulom A Blood Pledge síce ponúka zaujímavý trailer a vynikajúce plagáty, no to všetko je len pútavý obal, pod ktorým sa skrýva ďalší ničím nevynikajúci ducharský horor. Predošlé časti síce vsádzali na postupné pomalé budovanie atmosféry a melanchonickú náladu, no tento diel sa už od začiatku uberá rýchlejším tempom a ponúka aj viac hororových scén, no funguje to len z polovice. Zo začiatku sa scény striedajú rýchlejšie ako v predošlých častiach a aj príbeh napreduje rovnako rýchlym tempom, strašidelné scény však tak rýchlo skončia ako rýchlo začali a príbeh sa v polovici zasekne a už len recykluje dookola to isté. Ku konci sa fim snaží navodiť melanchonickú náladu (hlavne pomocou smutnej hudobnej melódie), čo však z toho, keď ku hlavným postavám nie sú cítiť sympatie. Čo by som u tohto hororu vyzdvihol je už klasicky výborný audio-vizuálny štýl a výborne fungujúce lakačky, u ktorých som neraz podskočil na stoličke a ktorých tu je neúrekom. Celkovo som od piateho pokračovania čakal oveľa lepší zážitok (1, 2 a 4 diel sa mi veľmi páčili, mierne zakopával len 3 diel), no ostalo to len v rámci slušnejšieho priemeru.

Prvá polhodina bola skvelá, respektíve skvele akčná, potom to už išlo čoraz viac k čertu, až som sa nakoniec modlil nech to už konečne skončí. No čo už, ale začínalo to sľubne... Jedna hviezda za spomínanú pol hoďku a druhá za celkom dobrý nápad a prevedenie tých Opapatikov + slušné efekty, ktoré u Thajcov zase nevidno v každom filme (2007). 2/5

Tie kórejské horory ma už prestávajú baviť ...nič viac nedodávam. :-/

Vždy sa čudujem koľko rôznych pocitov vo mne dokážu vyvolať tieto ázijske filmy. Navyše tentokrát zmixované žánre, ktoré by asi nikde inde takto do seba nezapadli: Sci-Fi /Komédia /Romantický /Akčný /Drama /Katastrofický. Prekvapivo to fungue po každej stránke. Jednoducho krása 5* Nieje potrebné to ďalej rozpisovať.

Keď to človek berie z nahľadom a vie čo od toho čakať, tak sa dá toto totálne"B-éčko" aj prežiť. Vďaka neprehnanej dĺžke to aj celkom rýchlo odsýpa, takže u mňa také slabšie 3*.

Aby Korejci konečne natočili dobrý horor museli síce zavŕtať poriadne hlboko do vôd fantasy, ale výsledok naozaj stojí za to. Táto temná fantasy dráma ma po celú svoju dvojhodinovú dĺžku nepustila od monitora, bol som očarený jej svetom a priznám sa, že s takto zatajeným dychom som už dlho žiaden film nepozeral. Záver sa síce ešte dal vylepšiť, Santa mi tam trocha nesadol, no celkovo za výbornú. 5*

Výborná psychologická dráma krížena mysterióznym thrillerom až hororom. Od začiatku až do konca ma držala v napätí, v očakávaní dalšieho zvratu v príbehu. Hororové scény fungujú tak ako režisér zamýšľal, atmosféru sa mu darí taktiež udržať po celú dobu, neskôr nastupuje thrillerová časť, aby záver mohol prekvapiť očakávaným spin-offom. Na to všetko ešte veľmi slušný herecký výkon Song Jia. Za plné 5* to nieje, lebo predsa len mám pociť, že toto som pri ázijských filmoch už videl a zároveň mi to pokazil úplny záver filmu, ktorý sa mi tu teda vôbec nehodil. Celkovo 4,5*