Dado

Je zaujímavé, že podobné romantické komédie zo súčasnosti až na minimum výnimiek padajú s poriadnou dávkou žánrového klišé do vôd šedého priemeru. Pravdaže, väčšina z týchto snímkov natočených v posledných rokoch nemá ústrednú dvojicu obsadenú takými skvelým hercami, akými boli Gregory Peck a Audrey Hepburn a to spomínané klišé bolo pred šesťdesiatimi rokmi ešte neotrepaným a zaujímavým konceptom vhodným pre tvorbu potenciálne úspešného filmu. Asi to sú hlavné dôvody toho, akými oceneniami, hodnoteniami a obľúbenosťou sa môžu Prázdniny v Ríme pýšiť. A to aj napriek tomu, že zastupujú žáner, na ktorom si filmoví kritici veľmi často radi zgustnú v tom negatívnom zmysle slova. (80%)

Je veľmi obtiažne ohodnotiť film, ako je tento. V istých momentoch vás šokuje doslova nezabudnuteľnými scénami, ktoré si v rámci komediálneho žánru zaslúžia bez diskusie plnú pálku. Avšak ten istý film zároveň neoplýva žiadnym zmysluplnejším príbehom a inak obstojné vizuálne efekty v niektorých scénach vyzerajú ako vytrhnuté z nízkorozpočtového katastrofického filmu, ktorého vznik nedokážu odôvodniť ani samotní tvorcovia. Rozhodovanie medzi 3 a 4 hviezdami mi napokon uľahčil pohľad na mnou nedávno hodnotené filmy, z ktorých si väčšina to vyššie hodnotenie predsa len zaslúžila viac. Mnohé útržky snímku (v zátvorkách sa obyčajne uvádzajú nejaké príklady, no v tomto prípade bolo tých scén také množstvo, že by nebolo správne povýšiť niektoré nad iné) však bezpochyby ostanú v pamäti diváka na veľmi dlhú dobu a stanú sa úspešnými objektami rozhovorov najmä medzi dospievajúcimi. (70%)

Zmes Mužov v čiernom (najskôr však najmenej vydarenej dvojky) a Ducha s jemnou príchuťou Skutočnej guráže plynúcej z postavy stvárnenej Jeffom Bridgesom. Príbeh teda za veľa nestojí, vizuálne efekty sú takisto pár rokov pozadu za dnešnou konkurenciou, no i napriek tomu sa jedná o film, ktorý najmä vďaka vtipným scénam a sympatickej ústrednej dvojici, ktorá má vždy poruke nejakú trefnú hlášku, uspokojí vaše predstavy o pohodlne strávenom večere pred televíznou obrazovkou. (55%)

Pokiaľ máte radi sandlerovský humor, rozhodne sa nenechajte odradiť negatívnymi odozvami na tento film. Hlášok, humoru a absurdných scén točiacich sa okolo členov starej dobrej zostavy (chýba len Rob Schneider, ktorého však čiastočne nahradil Nick Swardson) a ich rodín je tu totiž opäť požehnane. Áno, je pravda, že samotný príbeh za veľa nestojí, vlastne by sa dalo bez rozpakov tvrdiť, že film žiadny príbeh ani nemá a je to skôr len zlepenec vtipov a gagov odohrávajúci sa počas jediného dňa. Zámerom tvorcov však určite nebolo vytvoriť kultový film, ktorý by naplno bodoval u väčšiny kritikov a tak pokiaľ nemáte prehnané a nereálne nároky vyplývajúce z akejsi utopickej predstavy o Adamovi Sandlerovi a filmoch, ktoré obyčajne točí, myslím, že vás pokračovanie Dospelákov nesklame. (60%)

Vizuálne skutočne unikátne dielo a vďaka Elfmanovmu soundtracku sa dá povedať, že aj dielo so skvelou atmosférou. Príbeh je však až príliš nezosúladený a obsahuje pasáže, ktorých úlohou je skôr natiahnuť stopáž, ako umocniť celé dianie. Ťažko povedať, či sa dalo z námetu vyťažiť viac, no vzhľadom na scenár by pri jeho okresaní o zbytočné výstupy mohol vzniknúť rozhodne pútavejší počin. Asi aj preto hraná obdoba príbehu z roku 1984, trvajúca len necelých tridsať minút, dopadla medzi kritikmi lepšie. (60%)

Názov je v tomto prípade trochu zavádzajúci, keďže narozdiel od predchodcu hrá Gru v tomto prípade až na nevýraznú zápletku, ktorej navyše chýba napínavejšie finále, skôr druhé husle a žiaru reflektorov si tentokrát užívajú najmä Minioni s ich nezameniteľným zmyslom pre humor a prúsery každého druhu. Práve vďaka nim si pokračovanie prvého dielu udržuje aj napriek slabšiemu príbehu a nevýraznému záporákovi stále kvalitu a schopnosť upútať nielen najmenších divákov. (75%)

Vynikajúca animácia a s ňou spojené dychvyrážajúce zobrazenie prostredia už dávno nie sú len doménou Pixaru a Krúdovci sú toho jednoznačným príkladom. Len je ťažké jednoznačne povedať, či je vizuálna stránka dostatočným dôvodom na vysoké hodnotenia u animovaných filmov. Pri snahe predstaviť si Krúdovcov ako hraný titul totiž vznikne len prostá road movie čerpajúca z viacerých úspešných žánroviek, pričom neobsahuje žiadnu doteraz neopozeranú hlbšiu myšlienka, čo však aspoň čiastočne kompenzuje vydareným humorom. Záleží už len na divákovi, ako sa k tomu postaví, avšak každopádne sa jedná o ďalší kvalitný a najmä zábavný počin Dreamworks, ktorý by nemal uniknúť pozornosti minimálne milovníkov animákov. Slovenský dabing je ako obyčajne pri animovaných filmoch kvalitný, osobne ma potešilo okrem iného aj to, že preklad sa nesnaží držať zubami-nechtami pôvodného znenia aj za cenu trápnosti, no v takýchto miestach radšej danú frázu nahradí možno nezvyčajne, no o to originálnejšie a v konečnom dôsledku vtipnejšie ("budem to volať objatie, aj keď na to nemám rým"). (75%)

Ron Howard si môže do svojej vitríny režisérskych vrcholov uložiť ďalší obrovský úspech v rámci filmových spracovaní osudov ľudí, ktorí skutočne žili a či už s menšími alebo aj väčšími odchýlkami prežili to, čo mal divák možnosť zažiť prostredníctvom plátna kín spolu s nimi. Dynamické a adrenalínové, zároveň však citlivé a v správnych momentoch aj dojímavé. To všetko Rivalov charakterizuje úplne presne. Prirátajte k tomu navyše aj skvelé výkony, najmä ten v podaní Daniela Brühla ako Nikiho Laudu sa bude objavovať medzi oceňovanými v blízkej budúcnosti určite veľmi často (vynikajúcemu výkonu Chrisa Hermswortha chýbalo k dokonalosti možno len osobné stretnutie s mužom, ktorého si zahral a nejaká rada či usmernenie, ktorých sa Brühlovi od Laudu určite dostalo), famóznu kameru a s ňou spojené vizuálne efekty, ktoré scény zo závodov povýšia na úroveň, akú dnes nedosahujú a bohužiaľ ani nemajú šancu dosiahnuť skutočné preteky F1, či hudbu z dielne Hansa Zimmera, ktorá bezchybne podtrhuje všetky atmosferické momenty snímku. Vo výsledku tak napokon dostanete tú najkvalitnejšiu reklamu na priebežne najlepší film tohto roka, ktorý by rozhodne nemal uniknúť pozornosti žiadneho filmového diváka. (95%)

Jednoduché, no zároveň precítené, dojímavé, zároveň i vtipné a úchvatné. Len škoda, že na niektorých miestach aj trochu rozpačité a, dovolím si tvrdiť, aj nudné. (80%)

Musím sa priznať, toto hodnotenie si nedokážem tak celkom obhájiť. Vlastne nedokážem povedať, čo by som chcel vidieť vo filme kvalitnejšie spracované, aby táto kultová záležitosť odo mňa dostala plný počet hviezd. Skrátka to bude asi očakávaním, ktoré sa čítaním mnohých pochvalných kritík zväčšilo do tak obrovských rozmerov, že ho samotný film a zážitok z neho jednoducho nemal šancu naplniť. Odteraz sa pri podobných záležitostiach asi budem snažiť vyhnúť akýmkoľvek podobným vplyvom a filmu dám šancu bez toho, aby som mu ešte pred jeho zhliadnutím kládol latku do neprekonateľných výšin. (80%)