tatka

Nemôžem si pomôcť, ale tento film mi pripomína rozprávku o psíkovi a mačičke, ako piekli tortu. Tiež tam nahádzali všetko, čo majú radi, a mysleli si, že torta bude dobrá. A mýlili sa. Vidno, že mnohí filmoví režiséri nepoznajú tento klenot českej literatúry, možno by potom nemiešali všetko hlava nehlava. Bolo tam namixované to najlepšie z hollywoodskych filmov. To všetko v oooobrovskej tortovej forme, ochutenej dobrou hudbou a peknou Naomi. Je to skrátka jeden z tých úspešných a relatívne dobrých filmov, ktoré vidíte vždy dvakrát - prvý a posledný.

Mladí, akční dynamickí, pochodujúci rovno na objektív. Všetko z toho som už niekedy a niekde videla. Len obal je lesklejší a viac šuchoce.

Vyvražďovačky sa už prvým dielom FD posunuli do ďalšieho levelu /čo nevyhnutne neznamená vyššieho/. Vrahom je smrť, ktorá má neobmedzené možnosti hýbať časom, priestorom, i našimi hrdinami. Takže rejža so scenáristom majú o starosť menej. Netreba hľadať motív, logiku v konaní vraha, ani obetí, netreba dodržiavať žiadne fyzikálne zákony. Stačí, že hlavní hrdinovia nie sú tí najodpornejší záporáci, slizôni a odpad spoločnosti, vyzerajú pozerateľne, vedia trošku hrať a konajú aspoň trochu, ako ľudia s hlavou -ešte stále- na krku. K tomu treba vymyslieť niekoľko hustých, bizarných a hodne krvavých scénok a úspech je zaručený. Bohužiaľ, jediné, čo je tu nové, je hra: Hádaj, ako a čím v tejto miestnosti zabijeme ďalšieho maníka? Nie, neuhádol, ventilátor to nebude. Zas vedľa, ani elektrický prúd....Ináč, bolo celkom zábavné, dostatočne krvavé, brutálne a bizarné, okorenené trochou vtipu a nadhľadu. Myslím, že šesťka je taká istá nevyhnutná ako smrť. Ktovie, čo budeme teraz hrať. Vlastne ma napadlo: keď v každom dieli hlavný hrdina má víziu, sen, či predtuchu o tom, čo sa stane, skadiaľ ju má? Kto mu prezradí, čo si na neho pani s kosou chystá? Len niekto, kto je dobre informovaný a stojí ešte o stupienok vyššie, ako smrtka, nie? Takže v 6 by hrdinovia mohli začať konečne pátrať, prečo a kto ich varuje. Možno by ich osud nebol až taký nezvratný??

Formát je síce rovnaký, ale Jaroslav Žídek sa nesnaží byť Pohlreichom. Toho som sa bála najviac - nepodareného klona. Tretí nadávajúci, fuckujúci a k.u.rvujúci šéfkuchár, to by už bolo priveľa.

Toto je asi najdokonajlejší film, ktorý som kedy videla. Je tam absolútne všetko, čo vo filme má byť. Také americké bombastické, veľkolepé Pre každého niečo. Veľká láska, sladký Leo, rozkošná Kate, dokonalá loď, skrátka - absolútna špička. Aj pre tých, čo to radi trošku tvrdšie, je tu záver, potopenie Titanicu. Cameron skutočne vytvoril dokonalé dielo. To je vlastne aj najväčšia chyba tohto filmu - že sa musí skrátka páčiť každému.

Nikdy nechváľte Seidla pred Rakúšanmi. Nemajú ho radi, vraj nerobí nič iné, len si serie do vlastného hniezda. Miesto toho, aby všetkými smermi rozširoval, že Rakúsko je po raji druhé najlepšie miesto na svete. Na druhej strane, po 11 rokoch v Rakúsku musím povedať, že až také hrozné, ako to Seidl a iní rakúski režiséri radi ukazujú, to zas nie je. Miera trotlov a podivných existencií je zhruba rovnaká, ako inde v Európe. Chápem, prečo ORF nechcela odvysielať tento dokument. Očakávali niečo o verných psích očkách, o disciplinovaných Rakušanoch, ktorí disciplinovane zbierajú psie hovienka do sáčkov. O mäkkosrdcatých Rakúšanoch, ktorí pravidelne prispievajú na psie útulky, a v nedeľu pri viedenskom rezni so šalátom sa pohoršujú nad trápením zvierat vo veľkochovoch. Očakávali smutné psie pohľady a, po premiére v nedeľu večer, v pondelok tlačenice pred bránami psích útulkov. Namiesto toho im Siedl vmietol do ksichtu obrázky nejakého úplne iného Rakúska. Rakúska, plného osamelých ľudí, ľudí z okraja spoločnosti, bez práce, bez rodiny, bez nejakého pevného miesta v živote.Nikto ich nechce, sú takmer na dne, lebo nemajú prácu, peniaze, navyše majú špinavé nohy, neumyté vlasy, zanedbané bejváky, plné odpadkov a švábov. Alebo možno sú na dne aj preto, lebo ich nikto nechce???? Jediné, čo majú, je pes. Ten je ich jedinou láskou, sprievodcom, majetkom, spoločníkom. Má ich rád aj keď majú mastné vlasy, neurobili kariéru a majú mizerný vkus. Ale to absolútne porozumenie so psom má aj negatívnú stránku. Pes počúva, súhlasí, neodporuje, rozumie. Odúča ich komunikovať s ľuďmi, takže sa vo svojej osamotenosti zas posúvajú o pár čísel ďalej. Kde skončia, nikto nevie. Je to úžasná vec mať psa, to som zažila na vlastnej koži. Ale nechcela by som dopadnúť tak, ako tí ľudia z dokumentu – mať LEN psa.

Seidl nám ukázal niečo, na čom sme sa pred tými 10. rokmi bohovsky dobre zabávali. Predmestie bez duše, zapratané peknými domčekmi s katalógovými záhradkami s katalógovými bazénikmi. Pochybná anonymita, osamelosť, odľudštenosť ich obyvateľov pomaly, ale iste deformuje. Jediná zábava tu je – šmírovať suseda, alebo sa uzavrieť vo vlastnom svete a pomaly blbnúť. Ako je už u Seidla zvykom, všetci aktéri sú viac, či menej odporní, protivní, strelení, slizkí, submisívni, agresivní, sexuálne deviovaní. Okrem tej 70 ročnej babky, čo robila striptíz. Tá mala aspoň radosť zo života. A my sme sa ani nenazdali, už tu máme hektáre predmestí s panelákmi naležato na miniatúrnych parcelkách, oddelené dvojmetrovými múrmi. Tu sa už ani nesleduje, čo robí sused, tu sa len blbne a kuká do múru. Brizantný materiál na dvojku, čo poviete, pán Siedl?

Sama,.drobná, útla, bez mobilu v nočnom metre. To je všetko, čo je na tom filme mrazivé a hrôzostrašné. Skôr by mohol byť v skrátenej verzii premietaný nedisciplinovaným cestujúcim, ktorí sa pchajú do metra aj po záverečnej.

Čakala som horor o mestských legendách, keďže film sa v origináli volá Urban Legends. Bolo po polnoci, pusté ulice, lampa, klátiaca sa vo vetre - akurát vhodná atmoška na horor. Miesto toho som videla hlboko podpriemernú vyvražďovačku z filmovej školy. Reálie boli vybraté správne - podivná filmová škola s postavenými kulisami pre akýkoľvek horor, ktorý by vás napadol. Takže scenárista, ten lenivý lajdák, si nemusel robiť ťažkú hlavu, ako má dostať aktérov do kúpeľne, na cintorín, do bane.....Stačilo otvoriť ďalšie dvere. Blbosť, zabitý čas, mohla som radšej kukať z okna do nočnej ulice, to by bolo napínavejšie.

Ako asi vznikne scenár k takémuto veľdielu? Predstavujem si, ako sedí scenárista s rejžom za kompjútrom a tvoria. - Čo by sme tam ešte dali?" - Nadrb tam náckov, to zaberá, a keď nebudeme vedieť, o čom točiť, prdneme tam nejakú scénu z farárkovej minulosti. - To je málo, náckovia nestačia. - Tak tam nejakú krásnu babu, nech je na čo sa pozerať, kozy odvracajú pozornosť od dier v scenári. Nech to nie je žiadna šľapka! Ale Matka Tereza, čo zachraňuje tie krásne africké detičky s obrovskými očami. A daj tam decko, nech klimakterické diváčky slzia. - Mám nápad! Katakomby, strčíme to pod zem. Netreba stavať scény, jednoducho sa zhasne svetlo a bude po vtákoch. A drbni to do Afriky, potrebujem dovolenku a chcel by som ísť na safari. Stará chce krokodíliu kabelku. - Ešte tam vrazíme nejaké šupinaté príšery, kukni, čo máme v databáze, nebudeme to predsa vymýšľať. No, milí moji, nebol to ani mizerný guláš, hodný saničného bufetu. Stálo to len za kus ťavieho trusu, ležiaceho mesiac na púšti.