MontyBrogan

Náboženstvá toho nakecajú. No ja tiež nepopieram, že život je krásny. Len má občas iný vkus, než jeho majiteľ.

Podobných žánroviek je naozaj dosť, no ja som vždy rád, keď narazím na ďalšiu z nich. Ide o príbehy z drsného prostredia pouličných kriminálnikov, ktorí ale nie sú bez duše a tak sa dennodenne trápia (možnými) následkami svojich činov. Tento je síce kvalitne obsadený, ale aj takých je nemálo. Zásadný problém vidím jedine v tom, že sa do tých 100 minút snaží vtesnať príliš veľa udalostí a musí preto robiť unáhlené skoky v čase. Hudba tohto pre mňa neznámeho skladateľa a debutantská réžia, si však jednoznačne pozornosť zaslúžia.

Stratil som sa v perníkovom svete vydláždenom modrým kryštálom, kvapkami krvi a zväzkami bankoviek. Chcel by som vám to celé vyrozprávať, no problém je, že neviem kde začať. Pre pochopenie by ste tam totiž museli byť so mnou. Je naozaj ťažké zachytiť všetky jeho kvality, keď už len názov je zvolený geniálne. Premena obyčajného muža s vysokým intelektom, v samotné zlo, ktoré sa mu po prvýkrát prihovorilo ústami choroby a stíchlo až keď sa zabarikádoval nánosom mŕtvych tiel, je u mňa absolútne nevídaná. Štúdia postupnej straty empatie, z ktorej by sa hádam mohli učiť aj odborníci. Radšej to ukončím už tu, lebo by som nevedel kde prestať. Hmm, to mi tiež niečo pripomína, alebo skôr niekoho. To meno všetci poznáte...

Istá symbolika a pokus o hĺbku vyznievajúcu z ticha, sa filmu nedá uprieť. Bratislavský genius loci by ste tam pri troche vôle tiež mohli nájsť. Ale všetko to kazili výkony hercov, ktorým častokrát ani nebolo rozumieť čo rozprávajú, a keď aj bolo, pôsobili strojene. Pomyselný klinec do rakvy bola otrasne plytká záverečná pieseň, ktorá nedovoľovala divákom pocítiť katarziu, aj keby sa akokoľvek snažili. Výber tejto piesne je v porovnaní s krehkým príbehom vlastne celkom paradox.

V úvode sa dozvedáme, že ľuďom boli kvôli spoločenskému úpadku jedného dňa zmazané spomienky, aby sa mohlo začať nanovo a "lepšie". Do toho sa príde hlavný hrdina divákom pochváliť, čo všetko v tomto novom svete nepozná a nezažil. Ako by mu teda napadlo o tom rozprávať či uvažovať, to sa už od neho nedozvieme. Odpoveď je ale jasná: chyba scenáristov (alebo autora predlohy, neviem, takéto veci nečítam). Takže film trvá asi minútu a pol, a už pôsobí ako nelogická blbosť. Má však ešte kopu času, aby to napravil. No stane sa opak. Podobné nedostatky znovu a znovu bijú do očí, a pôvodné rozčarovanie potvrdzujú, každých pár minút. Až si uvedomíte, že ten utopistický fašizmus, ktorý opisuje, je len prostriedok na vysvetlenie, ktoré hodnoty sú správne, skutočné a nenahraditeľné. Ako napríklad láska. To tu ešte nebolo, že? No videli ste už niečo tak patetické a infantilné? Nie, radšej nechcem počuť odpoveď.

Veľmi novátorský film. Na dobu vzniku možno až revolučný. A veľmi som preto chcel dať hodnotenie najvyššie. No ale tá morálna agitka? Aký by bol svet krásny, keby sa všetci vedeli tak zomknúť proti jednému veľkému nepriateľovi aj teraz. Keby len solidarita fungovala aj v modernom svete, tak ako v roku 1931 v Nemecku. :)

Asi som to od Švankmajera mohol čakať, ale tie groteskné časti so surovým mäsom jednoducho rušili moje vnímanie deja. Inak je to ovšem milá rodinná komédia, ktorú by som pravidelne púšťal všetkým vekovým kategóriám počas polnočnej omše na Vianoce.

Film sa drží príbehom aj prevedením overených hororových prvkov, čo sa mu väčšinou aj vypláca. Spôsob strašenia diváka, obsadenie sexy tínedžerky, ani jednotlivé snové výjavy, nie sú originálne, ale navodzujú dojem, že práve preto fungujú ako majú. Za negatívum by som označil evidentnú snahu o vyvarovanie sa viditeľných hereckých nedostatkov, ktorá je tvorená takmer úplnou absenciou rozprávania (hlavná postava nekričí pomoc! ani žiadne iné slová či vety, ale stále dokola iba áááá) a obmedzením počtu hercov na minimum. Niektoré ľakačky ale neboli na zahodenie a vyvrcholenie scény na "nemocničnom lôžku" v gore, už vôbec.

Neviem, tie melancholické časti som na jednej strane vnímal pozitívne a v sci-fi ma aj celkom milo prekvapili. No na strane druhej, bolo to trochu na úkor ostatných línií a žánrov, ktoré tu mohli mať priestoru viac. A hlavný hrdina ma občas iritoval svojou skromnosťou a oddanosťou. Zato, že zachraňujem šéfovu dcéru, nemusím sa hneď hrnúť do toho, aby som pre ňu obetoval život, keď ju vidím prvýkrát. Jasné, určitá chémia medzi nimi bola takmer od začiatku. Ale že sa chcel zrieknuť všetkých peňazí, hodiniek aj foťáku, len aby pre ňu získal lístok na loď a pre seba už zrazu nepotreboval, to mi prišlo trochu pritiahnuté za vlasy. Rovnako sa potom zachoval aj v prípade plynovej masky. Submisívni muži sú trochu ako tie príšery, neurobia nič, pokým vy nezačnete. Nie, teraz vážne, náhodou bol statočný.

Jediný problém vidím v tom, že tú neskutočne dokonalú atmosféru noirového komiksu v tejto časti sprevádzala občasná lascívnosť a trochu skratkovité ukončenie jednotlivých príbehov. V podstate tu dosť prevláda sex a násilie. Nesťažujem sa, ale zástupkyne nežnejšieho pohlavia budú asi častokrát hodnotiť nižšie.