dr.horrible

Xavier, tak už si dostal aj mňa

Úvodné titulky perfektné, záverečná pol hodina dychberúca a la Black Hawk Down. Keďže som už videl podobne zamerané filmy Kathryn Bigelow, ten dej medzitým ma nezobral natoľko akoby mal, a klasické americké neduhy ako pátos, rozhovory so synmi mŕtvych otcov, alebo SPOILER všetky hlavné postavy prežijú, až na jedného, čo tam bol pravdepodobne len preto, aby mohol umrieť (syndróm Avengers) Koniec SPOILERu, tie tomu dosť škodia. A pre tie nedávam plný počet. Ale kvalita a Bergov najlepší film.

Najlepšia časť a mimochodom úprimne ľutujem všetkých, ktorí to nepozerali v pôvodnom znení. Dve tretiny mojich sympatií stoja na hlase Jessicy Chastain s prízvukom.

Keď išiel Elizabethtown do kín, patril jeho žáner k mojim obľúbeným, a Crowe (spolu so Smithom a DiCillom) medzi mojich naj režisérov. Dočítal som sa vtedy o ňom veľa zlého, a bál som skaziť si mienku o tvorbe autora, tak som ho odkladal. Roky. Včera som sa na to prvýkrát pozrel a je to presne také, aké som sa bál, že to bude. Sentimentálne značne prestreleným spôsobom, presladené, naťahované na dve hodiny, aj keď už po hodine a pol nemali dávno čo povedať; tej romanci som neveril, hudba akú mám normálne rád, mi zhruba pri tridsiatom songu začala liezť na nervy, a dokonca niekoľkokrát do obrazu zablúdil mikrofón, čo ma u oscarových tvorcov vždy prekvapí. Na druhú stranu herci veľmi sympatickí (dokonca aj Orlando), soundtrack typicky Croweovsky pohodový, a celkovo ide o presne ten druh filmu, ktoré vás majú pohladiť po duši, tak sa naňho hnevať vlastne ani nejde (vzhľadom nato, že sa už dávno nejedná o látku pre mňa osobnú). Hodnotil som zatiaľ štyri Cameronove filmy - štyri plné hodnotenia, a tak k nim nakoniec pridávam jedno priemerné, za tento priemerný film, ktorý vyššie ťahá asi iba stand up Susan Sarandon.

Súhlasím s komentárom užívateľa mrksik; Je toho toľko, o čom film vypovedá. Toľko, keď to tam chcete vidieť.

Najlepší Halloween. Séria obsahuje niekoľko kvalitných kúskov, ale toto prekonáva aj údajne majstrovskú jednotku (ktorá mne osobne nepríde o nič lepšia, ako napríklad diel druhý), aj všetko ostatné. Napínavé aj po sto päťdesiate.

Drsná jazda na vlnách testosterónu, presne ako za starých čias. Scenár nula bodov, zato kopa pästí, guliek a cool hlášok, buddy dvojica, ktorá si lezie na nervy ešte v závere, Khal Drogo ako záporák, a zábavná kreácia Christiana Slatera, s nemenej zábavným koncom. Akčňáky osemdesiatych rokov sa vracajú, to je hotová vec, a nech boli akokoľvek tupé, mal som ich celkom rád. A Bullet to the Head je ďalším výdatným žánrovým kúskom. Presne medzi troma a štyrma hviezdami, nižšie hodnotenie dávam len preto, že oldschoolový návrat dôchodcu Schwarzeneggera s jeho Konečnou, mi sedel o trochu viac.

Relaxačná filozofia (spracovanie), duševná jóga (dej). Ono ide vlastne o takú cyberpunkovú fantasmagorickú báchorku, kde každý hľadá každého, a pritom hľadá niečo úplne iné, a možno TO nachádza iba v svojich snoch, a možno v cudzích snoch, a možno iba hľadá. A v podstate je to film o priateľstve, a neskôr sa zmení na postapo o našich negatívnych vlastnostiach a o tom, že negatívne vlastnosti nás robia ľuďmi. A je to podobenstvo o mnohých veciach, kde samotný príbeh je nepodstatný, a ide hlavne o tie sny. Wenders tu vytvoril absolútne dokonalú snovú atmosféru, ktorá vás po celý čas uspáva a pritom nenudí, a neskôr sa stávate súčasťou jeho snov, ktoré nedávajú zmysel. A ani nemusia, lebo sú to sny. A nepôsobí to nepatrične, vďaka tej atmosfére a neskutočne geniálnej hypnotickej hudbe a perfektným hercom. Videl som tú dve a pol hodinovú verziu a nepochopil som to. A nevadí mi to. Podobným spôsobom som film nesníval už dlho.

Within the Woods považujem za najlepší hororový krátkometrážak vôbec. Prvý Evil Dead (spolu s Phantasm II. a Bavovými Démonmi) za najlepší splatterový horor, a Evil Dead II zas za najlepšiu hororovú komédiu všetkých čias, pričom sa o toto prvenstvo delí ešte s Jacksonovým Braindead (stále sa nemôžem rozhodnúť, čo mám radšej). Remakeovanie hororových klasík mi skôr vadí, na druhú stranu dnešná mládež sa na filmy z osemdesiatych rokov poväčšine pozerať odmieta a priblížiť im témy ktoré sa spracovávali vtedy, je lepšie ako ich donekonečna kŕmiť rôznymi mutáciami PA alebo Šiesteho zmyslu. Prerábku mojej lásky z detstva im teda nijak nezazlievam. Pôvodne som chcel napísať sklamanie, ale moc som vlastne ani nečakal a vzhľadom nato, že väčšina hororových remakeov stojí absolútne za hovno (možno s výnimkou nového Maniaka, ktorého týmto vrelo odporúčam) je Alvarezov Evil Dead ešte dobrý film.nUž som trochu unavený z písania do každého hororového komentáru, že film mal diery v logike a keby šlo o prvý film série, a Raimho trilógia (trilógia, keď nerátam Within) by neexistovala, pravdepodobne by som siahol aj po štvrtej hviezde. No ibaže ona existuje, začo ďakujem Bohu aj Satanovi, a ja proste tie filmy musím zrovnávať. Väčšina napätia v Raimiho originále spočívala v práci so zvukom a obrazom. Tu na nejaké škrípanie a podobne môžte rovno zabudnúť, nahradilo ho akurát neustále vrešťanie a špinavý - úmyselne nekvalitný obraz, jeho rolovanie do tvaru plameňa, a prudké nájazdy kamery iba striedanie filtrov rôznych farieb (červený samozrejme vedie), a krotká - pre novodobé ne-FF horory typická kamera. Páčili sa mi zmeny v príbehu, čím si tvorcovia vyriešili problém s hľadaním nového Asha. Hlavná postava je až do záveru nejednoznačná, a keby to mal byť ten hezoun, čo sa ako hlavná postava väčšinu stopáže tváril, a so zlom by to mal skoncovať on, mohli to rovno zabaliť. SPOILER! Na starosť to nakoniec dostala jeho sestra, a jej scéna s motorovkou je pre mňa jedinou ozaj vynikajúcou scénou snímku. Koniec SPOILERU. Rovnako bol dobrý (a pomerne originálny) nápad zapojiť do deja závislosť od heroinu, no využitý bol len minimálne, a vlastne celá úvodná časť snímku mohla trvať ešte nejakých dvadsať minút navyše. Herci slabí a to tak že dosť, a ich dialógy zlé divným spôsobom. Nie vyslovene stupídne, skôr zvláštne - zhruba od posadnutia prvej obete, prestanú hovoriť úplne o postavách (a až na nejaké to bojovanie s vlastnými výčitkami, a s tým urobiť alebo neurobiť to, či tamto) zrazu už iba komentujú dej, prípadne dookola riešia to isté. Napätie - hlavný problém filmu. Ako sa báť o postavy, keď sú nam lahostajné? Okrem bočáku s mŕtvou matkou a ich zamestnaní, o nich nevieme nič - nič z ich povahy, a tak netušíme ako sa zachovajú a prečo, a mne osobne to bolo aj jedno. To čo v origináli tak krásne fungovalo tu pôsobí ako stále dokola to isté, nevystraší a nudí (Evil Dead nudí!). A najväčší fail celého snímku: ruka zabiják. U Raimiho išlo o súboj dvoch rovnocenných charakterov (Bruce odpustí), niekoľkominútový zápas, následné odfaklenie a nasadenie motorovky. Tu hrdninku o ktorej vieme zo všetkých najmenej posadne diabol - posadne jej ruku, a ešte než začne vôbec útočiť, v priebehu jednej !!! minúty už bez rozmýšľania a bez kriku začne s rezaním, pričom pílu našla čistou náhodou pohodenú hneď vedľa seba. Po odrezaní je pri zmysloch, nekričí... Skrátka čo v komediálnej dvojke, a vlastne aj zábavnej, byť skoro vážne myslenej jednotke pôsobilo ako malo, v Alvarezovom smrteľne vážnom horore vyzerá nasilu, veľmi, nechcene smiešne. Aby som to nejak zakončil; nie je to zlý film, gore je fakt na úrovni, a krvák je to pekný, iba je skrátka spútany hranicami formy, ktorú si vybral, narozdiel od nekonečných možností pôvodných dielov. Pre mňa nič moc, pre neznalých oných pôvodných Raimiho genialít minimálne na tri a pol hviezdičky. PS: Za použitie mojej obľúbenej hlášky ďakujem.

Slonieho muža som videl prvýkrát asi v roku 2005, keď sa u nás v rámci Projektu 100 vrátil do kín, a v tej dobe som ho považoval za najlepší film vôbec. To len okrajovo, pretože sa chystám porovnávať, a aby to nevyznelo tak, že sa mi nepáčil. Niečo podobné som čakal od Freaks, ibaže oni vlastne rovnakú myšlienku zobrali z úplne iného konca. Sloní muž sa (byť umierneným) lynchovským spôsobom snažil rozprávať o tom, že všetci sme ľudia, a že aj v tej najškaredšej telesnej schránke môže žiť pekný človek. Zrůdy zostali pritom, že všetci sme ľudia, a to znamená, že všetci máme kopu negatívnych vlastností; žiarlime, podliezame, ide nám o peniaze, pomstu... To je proste dokonalý prístup! Čakal som aspoň nejaké moralizovanie a nič, ani na sekundu. Browning a jeho Freaks o päťdesiat rokov skorej prišli s vyspelejším obsahom ako David vo svojom opuse, čo je obdivuhodné, nielen na dobu vzniku. Pár výhrad samozrejme mám, SPOILER! (teda ak sa to pri 80 rokov starom diele píše) hlavne k výslednej podobe Cleo na konci filmu Koniec SPOILERU, ale to nič nemení na tom, že keď film končí liliputánskym vyznaním lásky a nepôsobí to smiešne, ale neuveriteľne dojemne, a zároveň je to stále funkčný horor, tých päť silných hviezd si proste zaslúži.