mm13

Pekný, nekomplikovaný príbeh, ktorý od diváka nepýta viac, než aby si ho na tie 2 hodiny pohodlne užil. A dovolím si tvrdiť, že nemusíte nevyhnutne obdivovať Belmonda s Delonom či na nich rád nostalgicky spomínať. Aj bez nich celkom fajn... i keď určite bezvýraznejšie.

Ani po neviem koľký krát (zo 3-4x za tie roky určite) sa neviem zbaviť dojmu, že si tu pán Cameron vzali tak trochu oddychový čas. Napísané aj natočené je to bez zakopnutí, ale že si tu pár slabších chvíľ Pán Rozprávač vybrali, o tom žiadna. Síce iba v detailoch, v konkrétnych krátkych momentoch, ale vybrali. Veru, nie je to žiaden do dokonalosti vybrúsený diamant. Iba celkom zaujímavý vzácny kameň, ktorý má určite svoju hodnotu, zbierku vám však ničím extra neobohatí.

Tentokrát, pár dní pred dátumom pridania tohto komentára, som sa na to skúsil dívať ako na anime film. Napadlo mi to a sadlo pri úvodnej motorkárskej scéne. A celkom to takto pasovalo a fungovalo aj po zvyšok deja, kedy som si postavy a zápletky dotváral do ešte karikovanejších odtieňov. Síce to aj tak nevydalo na prehodnotenie pôvodného (priemerného) hodnotenia, pretože ani v rámci "anime" by to zďaleka nebol žiaden zázrak, ale tie 3* tu tým pádom viem v hodnotení ponechať s čistým svedomím. Ako hraná kriminálna thriller dráma to však z dnešného pohľadu už nie je možno ani na 2*.

Keď adaptujete knihu angloamerického autora, ktorý dokonale porozumel milovanému najďalekejšiemu východu a pritom nemáte jedinú zábranu a našťastie ani dôvod neprizvať si k tomu kolegov z onoho kultúrneho okruhu... potom, za výdatného prispenia ojedinelého dramatického talentu pred aj za kamerou, nevyhnutne stvoríte nárez, ktorý vyrazí dych aj tým najväčším skeptikom a mudrlantom. (S výnimkou tých, ktorí, hneď ako sa dozvedeli, že sa točí nový Šógun, vzali do rúk spomínanú predlohu Jamesa Clavella a vyťahujúc najčerstvejšie spomienky na dejové kľučky sa teraz predbiehajú v akože konštruktívnej kritike, pritom nepochopili ani hovno už pri samotnom rýchlo-čítaní objemovo najväčšej knihy, akú kedy držali v rukách). Šógun 2024 je obrovská udalosť, instantný popkultúrny fenomén, ktorý, ako je pri takých dobrým zvykom, rozpráva starý dobrý príbeh svojim vlastným jazykom a robí tak z neho (už len zopakujem) zase raz jedinečný zážitok! Od prvého do posledného ťahu štetcom. Ešte som nebol ani v polovici a už som sa tešil na opakovačku, ktorá príde najneskôr ešte túto jeseň. Úžasný výkon!

Belmondo 2024! Nesrandujem. Kryštalicky čistý Belmondo vo všetkom, čo bolo pre jeho filmy v ľahších žánroch príznačné. Akurát, že vo formáte 2024. Preložte si to ako chcete. Malý zázrak a neskutočne zábavná pecka. Howgh! (nevynechať potitulkovú scénu! :D)

Keď prídem na to, ako sa toto Lowerymu podarilo... tak potom už budem vedieť asi všetko. Pretože v tejto minimalistickej filmovej básni to všetko je. Záblesk génia!

Až na pár prístupnejších hitov (ale nedávno objavená Hurricane sa okamžite zaradila medzi moje najobľúbenejšie skladby vôbec) je mi Bob Dylan strašne vzdialený. Až tak, že som aj zabudol, že som tento film pred cca 2 týždňami konečne pozrel... a musím konštatovať, že veľmi rád (nie zabudol, pozrel). Byť to o umelcovi, ktorému rozumiem, tak asi prerábam topku (...alebo možno práve vtedy nie?). Každopádne veľmi dobre volený koncept aj forma. Plné rešpektu, ale odvážne, neuhýbajúce pred puncom legendy, ale neidealizujúce. Akurátne a vkusné, viac sa dá do Dylana preniknúť už iba ponorom do jeho tvorby samotnej. Kto za ňou stojí, o tom mám už teraz postačujúcu predstavu.

(už ste poznali človeka, o ktorom sa s nikým nerozprávate, pretože ani vy sami si nedokážete predstaviť, žeby ste sa v ňom pitvali, iba pomaly, každým stretnutím, s vďakou za každú najkratšiu chvíľu s ním, vrstvu po vrstve, pasívne, len koľko sa z toho samé dostane na povrch, odhaľujete, kým vlastne je a každý ďalší čriepok poznania vás napĺňa stále väčšou bázňou a pokorou a radosťou takou veľkou, až to chvíľami zabolí ako najhlbší smútok? ...ja som mal obrovské šťastie, že som takých stihol spoznať dvoch a viem teda veľmi presne, o čom píšem... seriál, taký je na veky vekov až do skonania vesmíru JEDINÝ) :'-)

Výborne! Len tak ďalej. (ak chcete vedieť viac, čítajte napríklad Jeoffreyho)

V detailoch síce stále mimoriadne nápadité, ako celok to už ale "nemaže". Zdá sa, že ovládnutie formy ovládlo samotného tvorcu a ten by sa mal veru čo najskôr spamätať, ak nechce upadnúť do škatuľky manieristických režisérov, ktorí ovládnuté prostriedky a postupy nedávajú do služieb príbehov a iba sa nimi nechutne predvádzajú. Tak tadiaľ cesta nevedie. (Aspoň u mňa ani náhodou. Neser, Andersone!)