Skiltron

Absolútna dokonalosť! Presne takto si predstavujem koncert s velkým K. Tarja a jej hlas nepotrebujú komentár, musí sa TO zažiť. Show vymakaná do posledného detailu-vizuálne aj hudobne, ale hlavne atmosférou čosi neskutočného. Aká škoda, že bol posledný...

Kde je tá hranica, za ktorou už človek prestáva byť človekom a začína byť zvieraťom? Bola tu niekedy nejaká?

Vivisekcia je jasným zločinom proti ľudskosti!

Videl som asi pred rokom, ale stále mám v pamäti nádherné zábery a dojem, ktorý vo mne zanechal.

Čo vedie člověka opustit civilizáciu a vydať sa v ústrety neznámemu - útek pred zákonom, honba za zlatom, či túžba zpoznať sám seba, siahnuť si na dno svojich síl a nájsť zmysel svojej existecie? Myslím, že Jeremiah Johnson je tým posledním prípadom a aj keď mu osud stavia do cesty veľa prekážok, vždy sa k nim postaví ako chlap a krajina, kde by vetšina otrčila kopytá, je mu útulným domovom.

V starej Gálii zas kohút kokrhá a zhýralec z rodu Júliov zamračený pohľad na mapu vrhá. Známy svet celý, otrocky sa Rímu klania, len jednu malú ves Asterix s Obelixom bránia. To druid Panoramix zázračný im nápoj varí a furor teutonicus na rímske légie sa potom valí. Testudo, obávaná to zbraň, jak domček z kariet sa rozpádá. Galovia útočia jak ohnivá saň, spasiť holý život len Dentrita napadá. A ako sa bijú, tak z vášňou Galovia aj pijú, na oslavu padne kancov aj tucet bez mála, najviac ich obeť Obelixova, kým neobjaví sa vnadná Falbala. No Ríman líška je masťami mazaná všetkými, nepriateľ každý nakoniec skloní hlavu pred nimi. I mocné Kartágo po porážke bolo solené, keď Cato v senáte vyhlásil:“ Kartágo musí byť zničené“. Druida zajmú Rimania k výrobe zázračného nápoja, chcú vedieť jak to,že sa ich Galovia neboja. Na vládu sveta zbiehajú sa im sliny. Nechvalnú úlohu v tom hrá aj Roberto Benigni. No duch keltský silnejší je, jak otrokár si myslí a vzpurný Galovia aj dnes z toho víťazne vyšli. Môže Rím vládnuť kľudne svetu celému, no tam, kde Asterix s Obelixom bdejú, na koloch pribité hlavy Rimanov tlejú.

O The Doors a hlavne Jimu Morrisonovi bolo mnohé napísané, mnohé povedané, mnohé prekrútené, prikrášlené či hanené. A tak beriem aj tento snímok, ako Stoneovu poctu k mužovi, ktorý poznamenal generácie ľudí na celom svete. Val Kilmer, posadnutý Morrisonovým duchom, tak ako Morrison sám, posadnutý bohom či démonom mnoha tvárí, roztáča mystický kolotoč, aby očistil brány vnímania a posunul hranicu možného. Za to, že som mohol na chvíľu žiť a naplno vnímať atmosféru konca 60. rokov patrí Oliveru Stonovi i Valu Kilmerovi moja obrovská vďaka. Ako Huxley zasvetene napísal - "Člověk, jenž se vrací zpět bránou ve zdi, už nikdy nebude člověkem, který vyšel ven."

Keďže som pred pár rokmi mal česť čítať Krakauerovu knihu, bol som na film veľmi zvedavý. Alexander Supertramp dokázal prekročit hranicu a splniť si svoje sny bez ohľadu na následky. Urobil to, o čom vätšina len hovorí, ukázal chrbát civilizácii vo chvíli, keď sa rozhodovalo o jeho budúcnosti, nepodľahol vábidlám konzumnej spoločnosti, dokázal zanechať vyšľapanej cesty a vydať sa kľukatým chodníkom prvých priekopníkov. Aj keď tento jeho únik skončil tragicky, má môj hlboký obdiv za to, že ako jeden z mála doviedol svoje sny k skutočnosti. Tento film je oslavou života, je o prekročení svojho tieňa a zhodení reťazí civilizácie. Hovorí nám, že aj keď zdanlivo nemáme na výber, vždy je možnosť voľby a je len na nás, ktorou cestou sa vydáme. Nie je len vzpomienkou doby Jacka Londona či H. D. Thoreaua,kniha i film nám hovorí, že i dnes je možný návrat k prírode, len nesmieme zabudnúť , že sme jej súčasťou, nestojíme nad ňou. Podcenenie jej sily sa môže rovnať i strate života.

Westerny sa točili už od doby, čo film vznikol , ale len výnimočne bol natočený snímok, ktorý by popisoval udalosti na Divokom Západě vo svetle reality. Vetšina pod vplyvom trendov či politiky doby tento obraz vo vetšej či menšej miere zkresľovala. Malý Veľký Muž je jedným z tých výnimočných. Pod pláštikom humoru a satiry, ukazuje krutú pravdu o dobíjaní Ameriky i genocíde indiánov. Je akousi grotesknou fraškou zobrazujúcou osudy ne /obyčajného človeka , v kolobehu každodenných trapasov, ale aj dejinných zvratov - bitka u Little Big Hornu, nechávajúc ho pri tom opakovane stavať na piedestál i padať do kaluže ulice - doslova. Hlavný hrdina, inak geniálne spodobený Dustinom Hoffmanom , sa ako slepý k husliam, dostáva do problémov, ale rovnako ľahko sa z nich vyhrabe a práve táto ľahkosť bytia je oknom do srdca diváka – toho môjho určite.

Ako predkrm je nám podaný jednoduchý príbeh posadený do obdobia pred americkou občianskou vojnou, kedy černoch nebol považovaný za človeka. Okorenený britkými hláškami a surovým humorom nám prináša obraz plantážnického juhu druhej polovice 19. storočia. Stretnutím hlavného hrdinu s bohatým otrokárom Leonardom DiCapriom sa dostáváme k hlavnému chodu. Polievku nám prináša Franco Nero, ako pripomienka zašlej slávy spagetti westernov, s mäsovými knedlíčkami v podobe zbehlého otroka trhaného bojovými psami . Rare steak je podávaný v jedální, vo chvíli zistenia pravého dôvodu návštevy Djanga, v podobe detailného výkladu rozdielov medzi mozgom belocha a černocha. Prílohou k šťavnatému steaku je výkon Samuela L. Jacksona ako starého rodinného otroka. A na záver Créme Brulé, hromadná prestrelka v dome, ako zavŕšenie gurmánského menu podávané za zvukou ohňostroja letiacich trámov koloniálneho sídla. Takže happyend, ktorý k správnemu westernu patrí. P. S. Myslím, že kvoli scéne s ku-klux-klanom sa Tarantino určite na americkom juhu ukázať nemôže, pretože by ho verní synovia konfederácie určite ukameňovali.