jedna_vrana

Paul Gaugin je predstaviteľ postimpresionizmu. Jeho obrazy sú plné emócií, ktoré ním lomcovali aj v súkromnom živote. Paríž – Tahiti – Paríž. Manželka, Van Gogh, milenka. Žil životom búrliváka. Jeho obrazy patria medzi najdrahšie diela na svete. Dokument povinný pre milovníkov výtvarného umenia. Čítať jeho obrazy je celkom drina, keďže ani on sám ich presne nevysvetlil.

"V roce 2014 byli Susan a Christopher Edwardsovi obviněni z vraždy a odsouzeni na 25 let. Dodnes trvají na své nevině." „Jestli chcete, budu vás zastupovat v dlouhodobém...“ „Skvělé. Protože jak víte, dostali jsme se s manželem do poněkud trapné situace. Já vím, že to zní trochu morbidně...“ Pre mňa bol toto majstrovský kúsok, hodný Oscara minimálne v troch kategóriách. Manželia Susan Edwards (Olivia Colman) a Christopher Edwards (David Thewlis) boli k „zulíbaní“, na toto neexistuje adekvátny slovenský výraz. Boli napísaní ako postavy pre všetkých fanúšikov filmu. Ich postavy sú kdesi na hranici medzi realitou, komiksom, westernom a divadelným predstavením. Presne tak umne sú postavené jednotlivé scény. V konečnom dôsledku to nie je o prípade ako z paperbackového vydania ošúchanej westernovky, ale hlavne o vzťahoch. Tie nie sú priamočiare a ideálne. Tvorcovia nádherne vymodelovali vzťah dvoch manželov – spolu – navždy – v dobrom, aj zlom. Celý čas som premýšľala, koho mi tí dvaja pripomínajú, prišla som na to! Obraz Granta Wooda - Americká gotika.

Strata času, ale našej návšteve na Silvestra sa páčilo! Z moje strany pretrpené predstavenie. Playback? To vážne? Jiřina si zaslúžila iný flám.

Poliaci vytvorili krimisériu, akých som veľa nevidela. Podaril sa im výborný kúsok. Budete totiž vtiahnutí do deja na nesprávnej strane zákona - obraz skorumpovaných úradníkov, obyčajných násilníkov a skutočných mafiánov, sex, kokaín, alkohol, veľa všakovakej špiny. Díler Kuba vás vtiahne do varšavského podsvetia. Hoci on sám sa drží akoby bokom, on „len“ díluje drogy. Je mĺkvy, nepúšťa si nikoho k telu a skrytý pred svetom. Ako vidíme už v prvých minútach, chce od toho všetkého preč a kupuje si dve letenky do Argentíny. Máva podivné sny, presne také, aké by sa mali snívať ľuďom s nečistým svedomím. Kamil Nożyński exceluje v hlavnej úlohe, ale je tam celý rad charakterových úloh, ktoré boli výborné. Skľučujúco - podmanivé intro. No, na poľskú slovnú zásobu sa ťažšie zvyká, je však autentickým jazykom takejto spoločnosti.

Popis tejto série je správny, lebo rozhovory s Pápežom Františkom príbehy len dopĺňajú. Ide o príbehy ľudí z rôznych častí Zemegule. Mám dva postrehy – všade žije Človek s veľkým „Č“. Ich posolstvá sú o tom, ako ísť ďalej a nestratiť radosť, ctiť si tradície, sloboda ako silný prvok motivácie, dôležitosť kreativity aj pri všedných činnostiach, či dôležitosť robiť veci s trpezlivosťou. Druhý postreh - všetko zavŕši pápež František príbehom zo svojho života alebo jednoduchou múdrosťou: „Člověk, který nedokáže snít, postrádá ve svém životě poezii.“„Abychom přežili, musíme bojovat.“ „Pracovní zkušenosti pro mně byly zdrojem důstojnosti. Dát něčemu život totiž postrádá sobeckost.“ Nemusíte byť pravoverný katolík, aby ste Sv. otca Františka uznávali. Tá iskra v očiach a vyrovnanosť so všetkým, čo z neho sála! Nedávno bol u nás na Slovensku a kamarátka zažila v Košicicach, keď prechádzal hlavnou ulicou. Nastal moment úplného ticha, akoby sa zastavil čas.

„Jeho postavy jsou vlastně takové symbolické, zhuštěné dějiny Itálie.“ Dokument sa venuje najmä vzťahu Paola k rodnému Neapolu (je zrejmý z  mnohých jeho filmov), rozprávajú herci a ďalší členovia štábu. Paolo je zvláštny človek, ale len takíto ľudia dokážu na svet pozerať inými očami a vtesnať ho do filmov, ktoré stoja za pozretie (viac ako tento dokument).

Dôvodov, prečo som si pozrela tento dokument bolo viac – Toni Servillo, ktorý je sprievodcom v dokumente, Ermitáž a množstvo obrazov, ktoré skrýva (zaujímalo ma, ako sa do Ruska dostali) a Petrohrad, ktorý by som raz chcela vidieť. Dostala som viac, ako som čakala, milujem výtvarné umenie a pozriem si rada akýkoľvek film o obrazoch, maliaroch a sochároch. Vekom ma čoraz viac bavia dokumenty (vedome ich vyhľadávam). Dokument mi navyše poskytol fakty z histórie, o mnohých som nevedela, vysvetlenie, ako sa obrazy dostali do Ermitáže a podčiarknuté myšlienkami o „ruskej duši“. Atmosféru dotvára hudba. Bonusom bol moment, ktorý rozosmeje – vlastne sa dal čakať po víťazstve boľševikov. Tak teda - predať obrazy a knižnicu Američanom, aby bolo dosť železa na tanky a zbrane, je veľavravné.

Pohľad do histórie dedinky Lurdy na francúzskom úpätí Pyrenejí, o ktorej v polovici 19-teho storočia málokto tušil. Potom sa Bernadete zjavila Panna – Nepoškvrnené Počatie. Ako sa architektom podarilo vysporiadať s myšlienkou a posolstvom chrámov, s úskaliami brál a vody? Naozaj vznikla megastavba. Najväčším zážitkom bol nápad a stavebné riešenie Baziliky sv. Pia X. Zmestí sa do nej viac ako dvadsaťtisíc ľudí.

Môžete si pokojne zavrieť oči a nechať sa unášať klavírom a spevom Nicka Cavea. Nick vám nepotrebuje povedať ani jedno slovo. Jeho tvár vyžaruje všetko, čo chce zdieľať s poslucháčom. Krásne balady. One-man show.

Treba si uvedomiť, že to, čo ste sa rozhodli pozerať je komédia. Navyše severská komédia. Po prvých dvoch častiach som bola sklamaná, ale našťastie som sa rozhodla vydržať. Potom sa začala moja myseľ rozjasňovať a prijímať zvuk aj obraz. A ten nápad bol nakoniec dobre stráviteľný a aj vtipný. Postavy hlavných desiatich predstaviteľov ako vystrihnuté z uleteného leporela. Hlavná dvojica vyšetrovateľov – otec a syn, už len oni dvaja stáli za ten čas. Príbehy ostatných postáv sú vzájomne prepletené a budú sa vám postupne rozbaľovať pred očami. Príjemne strávené popoludnie.