jedna_vrana

Profesor češtiny Vandas odmietajúc podpísať sa pod ospravedlňujúci list nemeckým úradom: "Jsem starý muž a neposkvrním závěr svého života ..." Film viackrát videný, konečne aj ohodnotený. Vždy vo mne vyvolával pocit smútku – ako bojovať proti zotročeniu, nespravodlivosti a dokonca teroru? Nie je len o jednotlivcoch – tí chlapci predstavujú budúcnosť národa – energia, inteligencia i radosť zo života vyplýva z ich veku, už len krôčik – maturita a začne ozajstný život. Tu však ide o celú spoločnosť – mozaika charakterov sa ukazuje práve v  temných časoch. Film, ktorý diváka zasiahne aj po mnohých rokoch a poukazuje na nebezpečenstvo totalít, aktuálne aj v dnešnej dobe. Navyše výborné herecké obsadenie a temná hudba.

Tak trochu som sa zabudla a zapozerala som sa do jednej politickej debaty. Predvolebnej, pred našimi prezidentskými voľbami. Po desiatich minútach som si povedala, že dosť – stačilo. A idem si pozrieť niečo optimistickejšie... Napríklad nejaký dokument. Tie totiž milujem. Tento síce bol o hurikáne Lucy, ale prisahám, že bol oveľa optimistickejší, hoci zničil značné územia Portorika, Kuby až po New Orleans. Zaujalo ma najmä správanie zvierat. V tomto kontexte sú škody, ktoré pôsobia prírodné sily, omnoho predvídateľnejšie ako tie, ktorých sú schopní (nielen) slovenskí politici.

Ospravedlňujem sa, ale nebudem nestrannou hodnotiteľkou tohto filmu. Priam by som považovala za zázrak, ak by filmy tohto žánru mali skutočný účinok a premieňali zmýšľanie ľudí. Možno si mnohí povzdychnú, že to bol len milý a dojímavý príbeh s druhotriednym obsadením, niekoho možno táto myšlienka až podráždi. Lenže v mojom živote sa podobný zázrak stal. Nie vďaka filmu, ale skutočnými životnými zážitkami a skúsenosťami. Dovolím si ich nazvať milosťou v mojom živote. Vďaka nim sa môj život v mojich 21 rokoch zmenil. Takže – ďakujem za tieto filmy, lebo mi pripomínajú, že Boh je stále prítomný.

Hercule Poirot trpí únavou a lekár mu odporučí, aby opustil Londýn a odišiel na dovolenku. Spolu s Hastingsom odídu do Brightonu a ubytujú sa v hoteli Grand Metropolitan. A tam dôjde ku ktádeži perál, tentokrát nepôjde o vraždu. Pozitívom je, že v tejto epizóde stretneme všetkých - Poirota, Jappa, Hastingsa, aj Lemonovú. Výrazným negatívom je príbeh - príliš jednoduchý a nie je až také zložité ho vyriešiť.

Áno, aj dobrým ľuďom sa stávajú v živote zlé a nevysvetliteľné veci. Lenže okrem tohto konštatovania vám neviem nič viac o krátkom filme povedať. Áno, všetci by sme sa v podobnej situácii zrútili. A??? Posolstvo? Dôvod natočiť niečo také? Vlastne si stačí pozrieť krimi správy. Zostane rovnaký pocit.

Áno, aj ja som mala pocit, že sledujem poľskú praštenú verziu „Co děláme v temnotách“. Len to nebolo upíroch, ale o trampotách poľského šľachtica, ktorý vlastní polovicu dediny, lenže tú menšiu. Bojuje so svojou rodinou, roľníkmi a vlastníkom väčšej polovice dediny. Satirické, uletené dielo, autori dokázali vsunúť do príbehov témy zo súčasnosti a mnoho odkazov na problémy dneška, o ktorých sa veľa rozpráva ale nikto ich nikdy nevyrieši (rasizmus, feminizmus, neschopný šéf, či bezpečnostné prvky na lodi a parkoviská pre kone...).

Braňo Jobus je spevák, hudobník, spisovateľ, dokonca som ho videla na divadelných doskách. Oslovila ma jeho hudba (Karpatské chrbáty a Vrbovské vetry), ale aj životný príbeh. Je dôkazom, že nad démonmi sa vyhrať dá a jeho krásna myšlienka, že najväčšia závislosť je sloboda, ma dojala.

Ak ste sa dostali do fázy, že od DJC dokážete citovať „hlášky“, každé ich predstavenie ste si pozreli niekoľkokrát a ich inteligentný humor vašej duši prináša potešenie, tento dokument vás poteší. Páni pomaly odchádzajú do Cimrmanovho neba a hoci je smutné, že mnohých z nich už neuvidíme, potešilo ma, že sa našli mladší nadšenci tejto myšlienky a vďaka nim prežíva divadlo ďalej. Tieto zábery vo mne vyvolávali horko – sladký pocit, že dielo Majstra trvá, lebo ho má kto šíriť ďalej. Ďakujeme.

Je to ten typ detektívky, v ktorej sa záhadu pokúšate vyriešiť vy – a tak sa stávate detektívom. V príbehu sa ukrýva tajomstvo, emócie, love story, napätie a nádherné exteriéry v Jeruzaleme , Taliansku a na výletnej lodi. Napriek peknej výprave, dobrej kamere, stále som mala pocit nedosoleného jedla. Jednoducho sme si príliš zvykli, že Poirot = David Suchet. Vlastne žiadna z postáv nevyvoláva sympatie, treba však uznať, že Emily Boynton (v podaní Piper Laurie) sa svojej zápornej úlohy zhostila dobre.

Phil: „Ak muž stratí manželku, je vdovec. Ak dieťa stratí rodiča, je sirota. Ale strata dieťaťa... na to neexistuje slovo. A ani by nemalo byť.“ Davis (Jake Gyllenhaal) má z pohľadu iných svoj život úplne vyriešený. Potom príde moment, ktorý všetko zlomí. Júliina smrť - je ten kúsok, ktorý vypadol zo skladačky, aby si Davis všimol nefunkčnosť svojho zdanlivo ideálneho života, rovnako ako rozbitá chladnička v kuchyni. A práve vtedy sa rozhodne rozobrať všetko vo svojom živote, aby prišiel na koreň tomu, kto naozaj je a čo naozaj cíti. Silné herecké obsadenie a príbeh vytvorili myšlienkovo podnetný film.