Rorschach_SK

"Život je vo svojej podstate škaredý, brutálny a krátky. Mravec by to vyjadril stručnejšie, zjem to alebo to zje mňa." Ako všetci vieme pod ulicami New Yorku je čulý ekosystém - veľké potkany, aligátory, občas nejaká godzilla, ale teraz, teraz je tu nový nájomník. Miestny homlesáci mu vravia Dlhý John, jeden malý leštič topánok Pán divnobotka, pravda je oveľa desivejšia - pretože keď sme sa niečo naučili, tak to, "že život si vždy nájde svoju cestu". Guillermova hollywoodska prvotina nedopadla najslávnejšie, ale nedá sa uprieť, že snímok má pod jeho dohľadom parádnu atmosféru a z nevýrazného scenára, vychádzajúci z krátkej poviedky Donald A. Wollheima, sa snaží vymačkať maximum. Ako rodený odporca všetkého hmyzovitého si tento film zvlášť vychutnávam, hlavne z bezpečia obrazovky :-)

"Deti odpúšťajú, deti nesúdia, nastavia druhú tvár a čo za to majú?" Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Čo za život dieťaťa je po boku matky feťáčky a čo za život dieťaťa je bez jeho matky. Ktorá je správna cesta. Ako by som sa rozhodol ja a ako by som zo svojím rozhodnutím žil. Bol by som schopný sa pozrieť do očí Amandy a povedať jej prepáč, že som sa pre rokmi tak rozhodol. Hlavný hrdina si po záverečnej scéne pravdepodobne kládol podobné otázky, a ktoré mne vŕtali v hlave veľmi dlho. Snímok, pre mňa osobne, s tak silným posolstvom, ktoré prehluší aj občasné slabé miesta Affleckovej režisérskej prvotiny. Neexistujú dobré alebo zlé rozhodnutia - existujú len rozhodnutia.

"Ja neviem čo je moja budúcnosť. Ale nemôžem sa vrátiť späť." Postava doktora Strange mi je, či bola, z už predstavených postáv marvelovského univerza asi najmenej známa, preto som aj napriek trailerom nevedel presne čo mám čakať. A prekvapenie to bolo vskutku príjemné. Úchvatné audio vizuálne spracovanie, nápaditosť pri viacerých scénach (napr. boj pri spätnom toku času) či tradične výborný casting - najmä Cumberbatch s tým jeho kukučom je pre rolu ako stvorený. Čo trochu pokrivkáva je príbeh - jednak je hlavná zápletka taká nemastná neslaná (ako všetko som to už niekde videl) celá Strangerova cesta od žiaka po majstra je akosi prirýchla (je to hold talent a taktiež stopáž nepustí) a záporák či jeho šéf slúžili len na vyplnenie priestoru ( koho sakra zaujímajú, keď sa aj tak všetci tešíme na Lokiho a Thanosa). Napriek tomu si ma táto svieža "kúzelnícka" marvelovka získala a ako prvé predstavenie Strangeho to nakoniec dopadlo výborne.

"Takže vy ste natočili porno film s konkrétnou zápletkou?" Hollywood pozná viacero tzv. buddy týmov - napr. Laurel a Hardy, Butch Cassidy a Sundance Kid či parťákov Murtaugh a Riggs. Dve skrachované existencie March a Healy si berú od každého niečo, aby v uliciach 80.-kového L.A., pod svetlami neónov, započali vskutku epické dobrodružstvo za záchranou jedného eko-pornofilmu, vtákov a nepriamo spôsobili neutešený vývoj dnešného Detroitu. Medzi oboma funguje chémia, kadencii hlášok sekundujú pästi a guľky, ale hlavne vskutku zábavné scény, s ktorými si Black miestami pekne vyhral. Áno, videli sme od neho už lepšiu prácu, ale sakra, toto bol po dlhom čase správny buddy film, pri ktorom som sa fakt skvelo bavil.

"Milujem tvoj parfém. Čo je to, pach smrti?" Keď by v slovníku bolo niečo pod slovným spojením režisérska štetka, s určitosťou by tam bola fotka Davida Ayera. David bol pred DC a Warnerov tým pravým s kým môžu vytierať riť a ešte im za to bude ďakovať a bozkávať topánky. Keď dáte režisérovi vskutku samovražedný termín na napísanie scenára a aj v podstate natočenie filmu - po natočení filmu pustíte do éteru trailer od ľudí, ktorý so snímkom nemajú nič spoločné a v podstate skrz strih vytvoríte úplne nový film s inou atmosférou - na základe ohlasov na trailer pretočíte štvrť filmu a jednému z mála skutočných hercov na pľace vystriháte polovicu jeho scén (RIP Mr. Joker) tak by každý režisér s kúskom sebaúcty šiel vypáliť štúdio do základov. Nie však David , ktorý má jediné šťastie, že sa Jared do úlohy Jokera nevžil až priveľa. Samotný film na tom miestami nie je zle, len je problém, že tých miest je málo, nijako na seba nenadväzujú, scény a príbehy začnú a nie sú dopovedané - lebo jednoducho skončili na zemi v strižni. Ako už bolo viackrát spomenuté, Margot alias Harley kraľuje celému filmu a zvyšok sa jej snaží len sekundovať (ako moc za to môže strih, ako v prípade Jokera je už zbytočné špekulovať). Áno, film môže zachrániť režisérky zostrih, ale po tom všetkom, môžem len citovať Jareda k predstaviteľom štúdia: FUCK THEM!!!

"Musím povedať, že niekedy ... niekedy si naozaj myslím, že môžeš byť diabol. - Niekedy si to myslím tiež." Aj medzi komiksovou filmovou či keď chcete seriálovou tvorbou sa občas nájdu diela, ktoré svojou produkčnou kvalitou prekračujú pomyselný tieň a bez pochýb môžu konkurovať dielam naprieč filmovým spektrom. Pre mňa osobne takými dielami sú Watchmen či The Dark Knight, po ich bok musím zaradiť aj seriálového Daredevila z produkcie Netflixu. Ten je zároveň dôkazom, že niektoré námety by sa pre ich vlastné dobro nemali dostať na strieborné plátno, nie pre ich nízku kvalitu, to sakra nie, ale preto, že potrebujú dostatok priestoru pre svoj rozkvet. Daredevil ponúka dostatok priestoru pre dôkladné sa zoznámenie s postavami, kde nestačí len ukázať že ten je dobrý a ten zlý, ale treba vedieť aj to, čo ich na konkrétnu cestu doviedlo. Ak je takýto potenciál podporený výbornou réžiou, kamerou, brilantným scenárom a hudbou, doplnený bezchybným castingom a choreografiou bojových scien - dostaneme vskutku výnimočné dielo. Herci v čele s Charlie Coxom, Vincentom D'Onofriom či Jonom Bernthalom podávajú výkony, akých som sa nedočkal v žiadnom filme od Marvelu a nepotrebujú k tomu špeciálne efekty za desiatky miliónov či prvoplánový humor. Stačí ak vznikne temná detektívka s R ratingom, ktorá nezatvára oči pred svetom okolo seba. Nezabudnuteľné sú taktiež niekoľko minútové bojové scény natočené na jeden záber (a pokiaľ to tak v jednom prípade nie je, tak je to len pochvala pre strih) či len konverzačné scény, ktoré majú väčšiu výpovednú hodnotu, ako drahý blockbuster (áno, Punisherova scéna na cintoríne). Neostáva mi nič iné, ako len dúfať, že tým okolo Daredevila ostane pokope a v ďalších pokračovaniach sa od nich dočkám rovnako pekelne dobrej práce.

"Počkaj. Toto odporuje tvojmu naprogramovaniu. Zábava spomínaš? - Zábava? Na zábavu si nespomínam. Spomínam si na varenie, upratovanie a vesmírny donut. - Počkaj, čo bolo to posledné?" Sci-fi deja-vu - všetko som to už niekde videl, či v lepšej alebo horšej kvalite, ale aj napriek tomu ma celom baví. Má to atmosféru Stargate Universe, ale zas viac humoru, ktorý však nieje tak vydarený ako vo Firefly, s príbehom, ktorý nedosahuje úroveň Battlestar Galactica, trikovo to je niekde na úrovni Andromedy (čiže Asylum produkcia) a herecky tak toporné, že je to až zábava. Príbehovo je to celkom jednoduché, ale so zaujímavým potenciálom - zoberte tej najhorší odpad vesmírnych žoldnierov, vymažte im pamäť, prihoďte jednu nevinnú tváričku, ktorá slúži ako tmel skupiny a jedného trochu zvlášneho androida. Využijú šancu začať nový život, aj keď minulosť im dýcha na krk alebo sa vrátia na staré chodníčky vydláždené krvou? Uvidíme kam sa posádka Razy vydá. PS: len jedno by som chcel sakra vedieť, čo je to ten vesmírny donut

"Pôjdeme nakopať pár mimozemských zadkov." V Holywoode je asi nejaká tvorivá kríza, pretože nám v posledných rokoch servíruje jedno zbytočné pokračovanie po cca 20 rokoch za druhým. Všetky majú podobnú štruktúru - nepodarená vykrádačka, herecké obsadenie nedosahuje úroveň predchodcov a sami prinášajú tupý príbeh - viz. Jurský svet či Terminátor Genisys. Ako je na tom Deň nezávislosti: Nový útok? Presne rovnako. Osobne sa nečudujem Willu Smithovi, že keď si prečítal scenár, nechcel mať s pokračovaním nič spoločné. Prvý Deň nezávislosti je revolučný film, nie snáď v príbehu či hereckých výkonoch (aj keď táto nová mladá generácia by im mohla max. čistiť topánky) - ale minimálne z trikovej stránky. V Novom útoku sa nedočkáme ani tej malej inovácie - scenár je ako z dielne štúdia Asylum, herci absolútne nestrhnú a nezaujmú, triky síce neurazia a akcia je dostatočne výživná, ale toho digitálneho bordelu bolo až moc (hlavne v scéne prvého útoku, keď si Roland zaspomínal na natáčanie 2012). Humoru je tu tiež menej a niektoré scény sú až emmerichovsky trápne a nasilu napasované (áno napr. školský autobus). Snímok má snáď jediné pozitívum, táto vypočítavá pračka na prachy si ledva zarobí na vlastné náklady a ďalšie pokračovanie snáď nevznikne.

"Bojujeme spoločne alebo zomrieme spoločne." Na začiatok - k filmu Warcraft som pristupoval ako človek, ktorému je univerzum hernej predlohy cudzie a ktorý by rád, aby ho vyprávanie vtiahlo aspoň čiastočne do deja či lepšie oboznámenie s postavami. A tu je prvý a asi najväčší problém snímku - divák je hneď na začiatku, bez nejakého klasického úvodu, hodený do víru udalostí a je len na ňom, ako rýchlo sa zorientuje. Chápem, že hráčom Warcraftu to problém robiť nebude, ale tvorcovia asi očakávali, že mi ostatný si dáme pred premietaním nejaké to vzdelávacie okienko. Áno na jednej strane ma film výborné tempo a v podstate sa až do záveru akcia skoro nezastaví, na druhej by som privítal pokojne o hodinu dlhšiu stopáž s nejakými kecami po vzore napr. Pána prsteňov, ale beriem že toto bolo venované skôr teenage publiku, ktoré chce len krv, mŕtvych orkov a zas krv (snáď sa dočkáme nejakého režisérskeho zostrihu). Druhý problém filmu je minimum emócií, ktoré film vyvolá - presnejšie minimum emócií pri živých hercoch, je to snáď prvý film u ktorého sú počítačové postavy "ľudskejšie" čo do mimiky a vyjadrenia citov, ako ich živý kolegovia. Je to škoda, pretože napr. po trikovej stránke nemám čo vytknúť, ale to je práve jedno z málo pozitív, ktoré som schopný nájsť.

"Viem, že nie sme dokonalí, ale najbezpečnejšie ruky sú stále tie naše." Poznáte tie videá, kde je klbko mačiatok, ktoré po sebe skáču, akože spolu bojujú, skrátka sa "kočkujú"? Každý vie, že nikomu nič nehrozí, občas poškriabaný ňufák, občas vytrhnutý kus srsti, ale inak fajn domáce video. Podobný pocit som mal aj pri Civil War, klbko či keď chcete dve klbká "kočkujúcich" sa superhrdinov, s takými schopnosťami, že by mohli rozpútať 3 svetovú vojnu, sa začnú "kočkovať", pretože im ich egá prerástli veľkosti ich oblekov (v jednom prípade to bola fakt fuška). A práve preto, že napriek všetkým negatívam, musíme byť pozitívny (však nás čaká v budúcnosti ešte Thanos), tak sa naši hrdinovia popri boji nezabudnú opýtať, či sú stále priateľmi, že sú vlastne radi, že jeden druhého majú a že keď to bude treba, že si navzájom pomôžu - áno hneď nato sa idú jeden druhému vyhrážať a dajú si do držky, ale inak je to fajn komiksový film. Akcia je výborná, máme tu plejádu takmer všetkých Avengers a tých ktorý chýbajú bohato zastúpia noví. Každá z postáv má inú motiváciu či dôvod sa pridať na tú či onú stranu - obe strany majú pravdu a zároveň sa mýlia. Hlavný záporák, aj bez superschopností či armády, dosiahne v podstate viac, ako všetci pred ním. A áno, je tu jeden fakt dobrý príbehový zvrat, kde sa napätie dalo doslova krájať. Záverom - je to najlepší Kapitán? Nie. Je to najlepšia neoficiálna týmovka? Pre mňa tiež nie. Je to nadpriemerný komiksový film? Sakra, že áno.