Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Akční

Recenze (1 316)

plakát

Telos (2017) 

Mladý muž nájde tajomný artefakt, ktorý mu dokáže splniť všetky jeho želania, ale rozhodne to nebude zadarmo. - Hororovo dosť vyčerpaný námet, čo v tomto prípade až tak nevadí, keďže ide o prvý a zároveň krátkometrážny horor režiséra. Maska monštra je pekná, ale nie je tu nejaká výraznejšia myšlienka. Pozrel by som si aj ďalší film s touto kreatúrou, ale mohol by byť dlhší a povedať viac.

plakát

The Bay (2012) 

Malé mestečko v štáte Maryland pripravuje oslavy Dňa Nezávislosti a všetci obyvatelia sa stretávajú pri rôznych atrakciách. Radosť ale pretrváva len do chvíle, keď sa v meste začne šíriť neznáma infekcia a namiesto očakávaného ohňostroja sa začína boj o prežitie proti zmutovaným šíritelom vírusu. - Neviem, čo sa mi na tom pri prvom zhliadnutí tak strašne páčilo, ale po takmer piatich rokoch mi to prišlo dosť slabé. A ešte k tomu som pri tých oslavách celý čas myslel len na to, aké oslavy budú tento rok v domoch hororových fanúšikov keď vyjde v tento dátum tretia séria Stranger Things. Filmu sa nedá poprieť kreatívne spracovanie, ktoré pôsobí aj dosť uveritelne, ideálne skomponovaná creepy hudba od môjho menovca a nechutné príšerky požierajúce všetko čo obsahuje mäso. Pri druhom zhliadnutí mám ale napozerané o stovky hororov viac, takže mi vadili chaotický strih a celková nekonzistentnosť scenára, v ktorom niektoré scény vlastne ani nedávajú zmysel. Nehovorím, že je to zlé, ale v tomto subžánri sa dajú nájsť ovela vydarenejšie počiny. + Kristen Connolly + herec z Enter Nowhere a Camera Obscura + herec z Wildling + herec z Cell + herečka z 3 Headed Shark Attack a Welcome to Willits + herec z Cabin Fever

plakát

The Haunting of Sharon Tate (2019) 

V lete roku 1969 prichádza Sharon Tate do neslávneho sídla na 10050 Cielo Drive. Má tu stráviť nejaký čas s blízkymi, pretože jej partner, svetoznámy režisér Roman Polanski, je na pracovnej ceste v Londýne. Sharon je v ôsmom mesiaci tehotenstva a začínajú sa u nej objavovať záhadné vidiny svojej vlastnej smrti, ktoré sa už čoskoro môžu stať skutočnosťou. - Už dlhšie som nezaznamenal tak obsahovo nevýrazný horor, akým je The Haunting of Sharon Tate. Fanúšikovi sériových vrahov toho dej vela neponúkne, keďže vie, ako celá neslávna noc dopadne, a aj keď sa režisér snaží pracovať s dejovou linkou trochu kreatívne, nedarí sa mu to a momenty, ktoré majú za úlohu prekvapiť diváka, nefungujú. Hilary Duff je ale super a som rád, že po viac ako dvadsiatich rokoch pred kamerami sa niekomu podarilo pritiahnuť ju k hororu. Za pozornosť stojí ešte záverečný soundtrack a príjemné vizuály, ale inak film nemá čo ponúknuť a strašne sa vlečie. + herečka z Cabin Fever: Patient Zero, Condemned a #Horror + herečka z The Well

plakát

The Wind (2018) 

Mladý pár žijúci na samote sa dočká nečakaného prekvapenia. Tým sú noví susedia, ktorí sú taktiež v mladom veku a urobia tak prípravy na prichádzajúcu zimu jednoduchšími. Život ďaleko od väčších miest prezentuje mnoho komplikácií a tie sa stanú ešte nebezpečnejšími, keď sa do nich zapoja nadprirodzené javy. - Podla toho, čo sa o The Wind hovorilo na internete, som čakal nejaký ďalší horor, ktorý bude zbytočne pracovať viac s feministickými prvkami než s hororom, ale som rád, že novopečená režisérka sa touto cestou nevydala a zamerala sa hlavne na teror spojený s ludským myslením a obavami z nepoznaného, čo bolo vďaka zvolenému prostrediu uprostred ničoho výbornou volbou. Film je nekomplikovaný, režisérka nádherne pracuje s postupným odkrývaním tajomstiev a niekolko momentov odohrávajúcich sa v nočných hodinách a v chabom svetle sviečok oplýva nepríjemnou atmosférou. Za nedostatky považujem slabú prácu s prízvukom, ktorý robí v dobových hororoch vždy vela, a obsadenie mladej a neskúsenej Julie Goldani Telles, ktorá má talent, ale tu skvele hrajúcej Caitlin Gerard nedokázala kontrovať a úplne sa pri spoločných scénach strácala. Myslím si, že na týchto detailoch nie je problém zapracovať a nedajú sa úplne pripisovať režisérke, takže sa nebojím povedať, že v najbližšej dobe o tejto dáme ešte budeme počuť. Treba ale dodať, že ju chcem vidieť na Indie scéne a nie v nejakej komerčnej Hollywoodskej produkcii. + herečka z Slender Man + herečka z Smiley a Insidious: The Last Key + herec z Midnighters

plakát

The Head Hunter (2018) 

Osamelý lovec monštier žije uprostred lesa a čaká na to, kedy sa v blízkosti objaví ďalší netvor, ktorého by mohol zlikvidovať a vystaviť jeho hlavu vo svojom príbytku. Ženie ho túžba po strete so svojou vytúženou korisťou, ktorou je monštrum, ktoré ho pripravilo o to najdôležitejšie, čo vo svojom živote kedy mal. - Na The Head Hunter som bol zvedavý, pretože sa objavil na viacerých hororových festivaloch a nedalo sa o ňom napriek tomu takmer nič dohladať. Tiež ma lákalo spojenie hororu s Fantasy, pretože s touto kombináciou majú velké problémy aj tí najskúsenejší tvorcovia. Výsledok je sklamaním a len ma utvrdil v tom, čo som napísal v predchádzajúcej vete. Film má len dve postavy, čo by nevadilo, ale divák sa nedozvie vôbec nič o tom, čo sa to tam vlastne deje, kde sa film odohráva a tá túžba po pomste je dobrým nápadom ale akosi mi neprišla autentická. Pochváliť sa dá epická hudba sprevádzajúca dej, nádherné kulisy s exteriérmi a hlavne prakticky spracované masky. Film mi celý čas evokoval Housewife od Cana Evrenola, ktorý bol taktiež technicky precízne spracovaný, ale mal nulovú výpovednú hodnotu a nikto nepochopil, čo bolo zmyslom celého deja, čo je aj prípad tohto osamelého lovca. Preto z mojej strany aj totožné hodnotenie.

plakát

Průvodce zlem (2018) 

Hororová antológia vyskladaná z ôsmich príbehov. Každý príbeh je zameraný na desivú legendu z určitej krajiny, ktorá miestnych po storočia sprevádza. - Pár rokov dozadu vychádzali moje oblúbené hororové antológie takmer každý týždeň, ale v poslednej dobe sa nejaká objaví len zriedkavo. Preto som sa na The Field Guide to Evil dosť tešil a z výsledku som nepríjemne sklamaný. Po zhliadnutí mám v hlave otázku, pre koho bol tento projekt vlastne určený, pretože fanúšikov hororu podla mňa nemá čím zaujať a pre festivalový snímok bolo podla mňa trochu zbytočné pritiahnuť viacero výrazných talentov zo žánrovej Indie scény. Medzi zopár pozitív patrí netradičná práca s naratívom v niektorých poviedkach, ideálne zvolené lokácie a propagovanie rozmanitých desivých historiek z rôznych kultúr. Celkovo mám ale pocit, že to nebolo poriadne dotiahnuté a film vďaka takmer úplnej absencii nejakého prepojenia nedáva prílišný zmysel a pôsobí to skôr ako nepodarený experiment. Na individuálne projekty týchto tvorcov ale rozhodne nezanevriem, pretože majú čo ponúknuť. Len nie v takejto podobe. + herec z Desolation + herec z The Lure + herec z Albino Farm

plakát

Významný den (2018) 

Celá rodina sa stretáva aby zablahoželala mladej Emily. Pripravili si pre ňu aj darček, ale rozhodne nejde o prekvapenie, z ktorého by oslávenkyňa mala radosť. - Podarený krátkometrážny snímok, ktorý má svoju atmosféru a diváka vďaka dileme o tom, čo príde ďalej, zatiahne do deja. Aspoň u mňa tomu tak bolo a zostal som milo prekvapený z toho, čo sa v závere objavilo.

plakát

Neviditelné zlo (2006) 

Partia mladých trestancov využije perfektnú možnosť skrátiť si trest. Ich úlohou sú pomocné práce v hoteli menom Blackwell, ktorý v sedemdesiatych rokoch vyhorel, ale čoskoro má byť zrekonštruovaný. Nanešťastie je hotel aj obydlím fanatického vraha Jacoba Goodnighta, ktorému odviazaná partia mládežníkov skríži cestu a on si z nich urobí svoje najnovšie trofeje. - Pamätal som si, že sa mi to pri prvom zhliadnutí dosť páčilo, ale teraz pri druhom som si užíval každú minútu a nechcel som, aby táto naháňačka skončila. Nutno podotknúť, že ide o čistokrvný Slasher, ktorý obsahuje aj všetky nedostatky tohto hororového subžánru, ale pokial divák akceptuje tento fakt a nehladá v tom logiku, mal by si to bez výčitiek užiť. Najviac ma na See No Evil fascinuje prostredie do ktorého je dej zasadený lebo ten majestátny hotel je pre mňa pastvou pre oči a vďaka plíživej kamere a šikovnému strihu som si vychutnával každú scénu. Plus je všetko v sprievode špičkovej hudby žánrového veterána Tylera Batesa. Tvorcovia podla mňa ideálne pracujú aj s postavami, pretože charaktery sú odviazané ako sa na tínedžerov patrí a len hladajú s kým by sa vyspali, akou zakázanou látkou by sa posilnili alebo čo by rozbili, takže sa divák nemôže dočkať toho, kedy ich obrovský Kane začne likvidovať. Ten toho v osobe Jacoba Goodnighta vela nenarozpráva, ale ide z neho aj napriek tomu rešpekt. Len mi jeho mimika tváre strašne pripomína Caina Velasqueza, ktorý je jedným z najslušnejších a najpokojnejších fighterov vôbec, takže som mu jeho hranie neveril na sto percent. Vraždy potešia milovníkov gore a niektoré ako napríklad scéna so psami alebo s mobilom sú silno zapamätatelné. Obrovským plusom je aj stopáž necelých sedemdesiatpäť minút, ktoré sa bezpochyby oplatí zainvestovať, pretože toto je horor ako stvorený k odpočinku po náročnom dni v práci. Velká škoda, že tvorcovia sa po tomto projekte akosi vytratili, lebo túto šancu od Vinca podla mňa využili naplno. + herečka z Shutter + herečka z The Osiris Child + herec z Wolf Creek

plakát

Straight Edge Kegger (2019) 

Po nezhodách s partiou kamarátov sa mladý muž rozhodne, že zanechá život plný výtržníctva a násilia a bude si užívať slobodu. To sa ale jeho kamarátom nepozdáva, a preto prepadnú dom, v ktorom sa odohráva príjemná zábava, na ktorú prišiel aj ich bývalý člen. Neštítia sa ničoho a čoskoro začne tiecť krv nevinných obetí. - Je to horor, u ktorého som by som nenazval nešikovným jeho spracovanie, ale skôr niektoré rozhodnutia režiséra. Prvým silným negatívom je úplne neschopná práca s postavami a dlhé zoznamovanie sa s nimi, pričom zostanú až do konca úplne nevyužité a režisér s úvodom do deja zabije polovicu filmu. Druhou vecou, ktorá mi vadila, boli scény okopírované z moderných hororov, čo by mi neprekážalo, keby sa nimi režisér len inšpiroval, ale on tie scény z You're Next a The Purge nasnímal úplne rovnako. Tiež mi vadilo, že sa film snaží o akýsi sociálny podtext a o kritiku drog v uliciach a podobne, ale všetko akosi vyšumí doprázdna a divák z toho nič nemá. Ďalej už prevláda v rámci Indie hororu spokojnosť. Vrážd je tu dosť, záporáci majú pekné masky a zabitia sú vzhladom k nízkemu rozpočtu celkom šťavnaté a krvavé, takže ako Home Invasion sa na to dá pozerať a s radosťou tomu dám slabšie tri hviezdičky. Niekomu, kto má rád tento štýl hudby alebo vedie podobný lifestyle, by sa to mohlo páčiť ešte viac, takže odporúčam pozrieť si trailer a zvážiť zhliadnutie, pretože tých sedemdesiatpäť minút nie je zase tak strašných.

plakát

One Must Fall (2018) 

Po tom, čo dostane v práci výpoveď, sa musí Sarah poobzerať po novom zamestnaní. Dostane sa k nej zaujímavá ponuka od spoločnosti, ktorá sa zaoberá čistením budov, v ktorých sa odohrali vraždy. Najprv kvôli svojej krehkosti váha, ale keďže potrebuje živiť svojho syna a sníva o novom dome, rozhodne sa prácu prijať. Spočiatku sa jej darí a tím čističov je príjemným kolektívom, ale všetko sa mení vo chvíli, keď partia pricestuje do budovy, ktorá bola scénou masakru a zostane v nej uväznená. Asi nie je treba dodávať, že vrah budovu neopustil a pracovníci ešte ani nestihnú odstrániť všetky vnútornosti z predchádzajúcich vrážd a už majú na rukách kopu ďalšej práce. - Čakal som, že to bude trochu odviazanejšie, ale aj tak to považujem za viac než znesitelný režijný debut. Pán Antonio Pantoja chcel podla vlastných slov vytvoriť malý experiment, pri ktorom mienil divákov najprv rozosmiať pomocou zasadenia postáv do akejsi zapadnutej korporácie, v ktorej musia pracovníci čeliť psychickým útokom a nechutným narážkam oplzlého bossa, aby si k nim už v úvode divák vytvoril patričný vzťah a aby ho neskôr tá hororová časť zaujímala o to viac. Tomu malo pomôcť aj zasadenie deja do osemdesiatych rokov, ktoré ale nedostane nejaké výraznejšie opodstatnenie, ale zase je dôvodom, prečo tu bola skvelá hudba a malý odkaz na Stranger Things. Tento jeho pokus mu celkom vyšiel, pretože prvá tretina filmu je naozaj otravná a značne stereotypná, ale keď príde časť ďalšia, začína sa výraznejšia akcia, a aj keď je práca s vrahom nevýrazná a jeho charakter nemá žiadne skryté črty, vykompenzoval to režisér tým, že je tu vysoká miera brutality. Vraždy sú kreatívne, krvi tu sú hektolitre a žiadna z postáv nie je ušetrená, takže sa je na čo pozerať. Naviac je tu aj scéna s oskalpovaním, ktorú som ak ma pamäť neklame videl naposledy v Saw IV, čo je už viac ako desať rokov, takže to oceňujem. Séria Saw bola mnohokrát spomínaná aj v reakciách k traileru, ktorý naozaj vyzerá byť z dosť podobného súdka, ale v mojich očiach majú od seba tieto projekty dosť ďaleko, a to, že sa One Must Fall točí okolo miest kde prebehli vraždy neznamená, že tu je nejaká detektívna zápletka. Záver ma ako hororového fanúšika potešil úplne najviac a predposledná scéna je jednou z najlepších, ktoré som v poslednom čase videl. Koniec podla mňa taktiež vytvára silnú Final Girl, ktorá by bola dôvodom, prečo by som si bezpochyby pozrel sequel k tomuto dielu. Režiséra sa rozhodne oplatí do budúcnosti sledovať, pretože s ním komunikujem už dlhšiu dobu a je to nehorázny sympaťák obklopený tými správnymi luďmi. Pokial vychytá všetky nedostatky zo svojho debutu, bude sa čoskoro nachádzať v rámci hororovej kvality velmi vysoko. + Lloyd Kaufman