MM_Ramone

Anglický režisér Peter Chelsom natočil v roku 2017 snímok "Vesmír medzi nami" (The Space Between Us). Náhodou som naň natrafil pri surfovaní televíznymi kanálmi. Nechal som to bežať, a v kľude som si to pozrel. Nečakal som nič výnimočné. Postupne ma však začal príbeh pohlcovať, a tak som to so záujmom dopozeral až do konca. Bola to pohodová sci-fi romantická dráma o mladíkovi, ktorý sa narodil na experimentálnej vesmírnej stanici na planéte Mars. Vyrástol tam, a keď dosiahol vek šestnásť rokov, tak sa vybral na Zem, aby tu našiel svojho biologického otca. Pri pátraní po ňom mu intenzívne pomáhala mladá, sympatická dievčina Tulsa. Spoznal, čo je to láska, a i to ako sa žije na našej modrej planéte. A ja som si vďaka tomuto titulu uvedomil, že aj človek môže byť mimozemšťan. ***

Občas si len tak z nudy pustím nejaký starý, zabudnutý, československý televízny film z doby socialistického realizmu, ktorý mal vo svojej dobe vzbudiť v divákoch to správne spoločenské nastavenie a občianske uvedomenie. Robím to čiastočne z nostalgie a čiastočne aj z akejsi recesie. Tentokrát som si pozrel snímok "Leto bez dovolenky", ktorý v roku 1982 natočil režisér Jiří Vanýsek. Je to zamerané na ochranu životného prostredia. Oldřich Navrátil si zahral predsedu miestneho národného výboru, ktorý sa snaží presadiť, aby boli štátom chránené zdroje pitnej vody v katastri jeho obce, čo sú ohrozené kontamináciou. Mimo to tiež ide o zachovanie lúky, na ktorej rastú vzácne rastliny. V tomto ekologickom boji sa neváha vzoprieť byrokratickému systému a i vyššie postaveným nomenklatúram. Obetuje kvôli tomu aj rodinnú dovolenku pri mori. *

Stvoriteľom teenagerskej slasher horrorovej série "Vreskot" (Scream) bol americký filmár Wes Craven. V priebehu rokov 1996 až 2011 zrežíroval štyri časti. Z prvého, pôvodného snímku sa stalo v rámci slasher horrorového subžánru kultové dielo. Ďalšie pokračovania išli kvalitatívne smerom dole. Až v roku 2022, sedem rokov po Cravenovej smrti, sa ambiciózna autorská dvojica Matt Bettinelli-Olpin a Tyler Gillett pokúsila to znova trocha rozhýbať. Podarilo sa im to do takej miery, že som titul "Vreskot 5" ocenil peknými tromi hviezdičkami a prakticky v zápätí som si pustil "Vreskot 6", ktorí títo dvaja páni natočili v roku 2023. Dej sa presunul z malého kalifornského mestečka Woodsboro do ulíc veľkomesta New York. Ghostface tento krát rozpútal svoje vražedné besnenie v najľudnatejšej metropole Spojených štátov amerických. Zmena prostredia mi nevadila. Vraždy boli surové a krvavých bodnosečných rán neúrekom. Keď privriem oko nad tým rozpačitým záverečným odhalením, môžem dať opäť tri hviezdičky a napísať, že to bolo celkom fajn. ***

Tak si to teda poďme pekne, prehľadne zhrnúť, priatelia. Pôvodný "Vreskot" (Scream) z roku 1996 bol svižný, svieži teenagerský slasher horror. Stalo sa z neho kultové dielo. Po celosvetovom úspechu bola hneď o rok do kín uvedená druhá časť, ktorá však ani zďaleka nemala silu svojho predchodcu. V roku 2000 bol natočený "Vreskot 3" a poviem vám, že to bola poriadna blbosť. Možno aj preto trvalo jedenásť rokov pokiaľ sa vyprodukovala štvorka. Bohužiaľ to bola skoro taká istá katastrofa ako diel číslo tri. Zároveň je to posledný film, čo natočil americký režisér Wes Craven. Prešlo ďalších jedenásť rokov, keď sa objavil piaty "Vreskot", ktorý mal premiéru v roku 2022, sedem rokov po Cravenovej smrti. Autorská dvojica Matt Bettinelli-Olpin a Tyler Gillett sa to pokúsila trocha rozhýbať, snažili sa chytiť druhý dych. Podarilo sa im to? Tak trocha áno. Rozhýbali to a rozdýchali to do takej miery, že tejto časti dám tri hviezdičky a určite sa čoskoro vrhnem aj na "Vreskot 6". ***

Pieseň "Infatuation" je úvodná, v poradí prvá skladba z trinásteho štúdiového albumu anglického speváka a hudobníka Roda Stewarta. Vyšiel ôsmeho júna roku 1984 pod značkou vydavateľstva Warner Bros. Records. Album nesie názov "Camouflage". Ku songu "Infatuation" bol vyprodukovaný oficiálny videoklip, ktorý vznikol pod režisérskou taktovkou Jonathana Kaplana. Prevažne čiernobiely klip je inšpirovaný mysterióznym thrillerom "Okno do dvora" (Rear Window), ktorý v roku 1954 natočil americký režisér Alfred Hitchcock. Hlavné úlohy v ňom stvárnili spevák Rod Stewart a americká herečka Kay Lenz. Klip má dve rôzne zakončenia. V jednej verzii zostáva Kay šťastne žiť s Rodom. V druhej od neho odchádza a Rod zostáva sám. ****

Herec Eddie Murphy vytrvalo pokračuje v tom, čo predvádzal v pôvodnom filme z roku 1984, následne i v druhej časti, ktorá bola natočená v roku 1987. V treťom pokračovaní z roku 1994 sa zasa pokúša hrať tým svojim neznesiteľne vtieravým a prihlúplym štýlom svojrázneho afro-amerického policajta Axela Foleyho. Je nechutne vyškerený, trápne pojašený a otravne ukecaný. Možno sa to ešte stále niekomu páči a dokáže sa pri tom aj dobre zabaviť. No ja teda veru nie! Nudil som sa ešte o poznanie viacej ako pri dvoch predchádzajúcich dieloch. Murphyho policajt z Beverly Hills ma už fakt nebaví. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa to ešte dalo ako tak pochopiť, ale v deväťdesiatkach to bol už úplne zbytočný nonsens. No a v súčasnosti je to už takmer skoro odpad! *

Americkej filmovej sérii "Saw" som akosi neprišiel na chuť. Videl som prvú časť, ktorá bola natočená v roku 2004, a potom som sa o to viac menej prestal zaujímať. Samoúčelná sadistická zvrhlosť ma nemala čím zaujať. V priebehu ďalších rokov som si občas predsa len sporadicky pozrel niektorú časť, ktorá sa ku mne náhodou dostala. Teraz po dlhšej prestávke som mal možnosť zhliadnuť v poradí desiaty diel, ktorý nesie názov "Saw X". Je to v podstate prequel dejovo sa navracajúci k udalostiam, čo sa odohrali po prvom pôvodom filme. To bol šikovný scenáristický ťah. No ja som z toho ani tento krát nebol nijak zvlášť nadšený. Stále dokola to isté a navyše sa to ťahalo skoro dve hodiny. To naozaj ešte niekoho baví? Ešte sa nájdu ľudia, čo na to idú do kina? Desať dielov je fakt zbytočne moc, no a vraj sa už pripravuje aj jedenáste pokračovanie. Načo? Nie je toho už dosť? Asi nie je, ale ja si od tejto série dám opäť na pár rokov pauzu. **

Marvin Mange je mladý, ambiciózny policajt. Chce byť ako jeho otec, ktorý bol váženým členom policajného zboru. Počas výkonu služby sa mu stane veľmi vážna dopravná nehoda. Ocitne sa na pokraji smrti. Zachráni ho doktor Wilder. Do jeho zraneného, zničeného tela mu transplantuje orgány zo zvierat. Táto náročná operácia radikálne zmení jeho bežný, aj profesionálny život. Začnú sa u neho nekontrolovateľne prejavovať zvieracie reflexy a pudy. Snímok "Zviera" (The Animal) natočil v roku 2001 americký režisér Luke Greenfield. Bol to jeho režisérsky debut. Do hlavnej úlohy obsadil komika Roba Schneidera. Ja teda rozhodne nepatrím medzi obdivovateľov jeho humoru a hereckého prejavu. Avšak v rámci Schneiderovej filmografie je to celkom znesitelné, a miestami aj tak trocha zábavné. **

Pieseň "Sametová" je v poradí druhá skladba z tretieho štúdiového albumu českej hudobnej skupiny Žlutý pes. Vyšiel v roku 1994 pod značkou vydavateľstva Bonton Music. Album nesie názov "Yellow Dog". Song "Sametová" sa stal najznámejším a najpopulárnejším hitom tejto pražskej boogie rockovej formácie. Bol ku nej natočený aj rádoby satirický retro klip, ktorý na mňa nazapôsobil ani za mak. Je to tak! Nebudem to tu predsa vychvaľovať len preto, že väčšina užívateľov, ktorí to ohodnotili, je z toho nadšená. Ja nie! Ono vlastne všeobecne celá tvorba tejto bandy prestarnutých, umastených, zhulených ožranov sa mi zdá nudná. No a navyše ten sebestredný havloidný hippiesák Hejma mi bol vždy nadmieru protivný. Napriek tomu všetkému im za tento ich výtvor dve sametové hviezdičky dám. **

V roku 2020, keď sa v našich krajoch naplno rozbehol ošiaľ okolo plandémie Covidu 19, mal v kinách premiéru snímok "Karel". Viac ako dvojhodinový dokument o najznámejšom, najúspešnejšom a bezkonkurenčne najlepšom českom spevákovi Karlovi Gottovi. Ten bol už takmer rok po smrti, takže sa nedožil prvého premietania. A ja keďže som nebol testovaný, prekonaný, a ani napichaný pochybným roztokom, ktorému hovorili vakcína, tak som sa do kina vtedy nedostal. Takže tým pádom som si musel počkať na to, keď sa to bude vysielať v televízii. Film som zhliadol až v apríli roku 2024 na českom kanály ČT2. Režisérke Olge Malířovej Špátovej sa počas roka podarilo natočiť priemerný, miestami tak trochu mdlý, časozberný dokumentárny snímok, ktorý bohužiaľ vyvrcholil smrťou pána Gotta. ***