MM_Ramone

Písal sa rok 1991, nebolo to ešte ani dva roky po tej akože nežnej revolúcii, keď sa v meste Hradec Králové zišla početná skupina nekonvenčných mladíkov, ktorí mali obuté ťažké boty, oblečené bombery a hlavy oholené dohola. V zafajčenom Hostinci u cikána sa konalo vystúpenie pražskej formácie Orlík. U cigáňa si dali stretnutie skinheadi, aby sa zabavili, vypili hektolitre piva a užili si muziku kapely, ktorá výrazne formovala českú undergroundovú skinheadskú scénu. Daniel Landa mal vtedy dvadsaťtri rokov, dve promile alkoholu v krvi, nekompromisne radikálne názory a spieval perfektným chraplákom. Bola to akcia aká sa už nezopakuje. V dnešnej politicky pokrivenej dobe neoliberálnej totality niečo absolútne nemožné. Teší ma, že existuje aspoň video záznam z tohto koncertu. Je to nesmierne vzácny historický klenot. Oi! ****

Pieseň "Yvetta" je v poradí druhá skladba z debutového, prvého štúdiového albumu českého speváka Jiřího Korna. Album nesie jednoduchý názov, krstné meno a priezvisko samotného interpreta. Vyšiel v roku 1972 pod značkou vydavateľstva Supraphon. Hudbu k songu "Yvetta" zložil Karel Svoboda a text napísal Zdeněk Rytíř. Bol k nej vyprodukovaný aj oficiálny videoklip. Je to čiernobiela štúdiová záležitosť, kde dvadsaťtri ročný Jirka Korn, oblečený v bledom roláku, pofajčieva cigarety, popíja kávu, počúva kotúčový magnetofón a spieva o svojej vysnenej Yvette. Klip je banálny, hudba je vtieravá a text je prihlúply, ale ako celok by sa to dalo považovať za pomerne cenný artefakt v rámci českej pop normalizačnej hudobnej tvorby. ***

Pieseň "Everlong" je v poradí jedenásta skladba z druhého štúdiového albumu americkej post-grunge hudobnej skupiny Foo Fighters, ktorú v roku 1994 zložil Dave Grohl, bývalý budeník kapely Nirvana. Album sa volá "The Colour and the Shape". Vyšiel dvadsiateho mája roku 1997 pod značkou vydavateľstva Roswell Records. K songu "Everlong" bol už v roku 1995 vyprodukovaný oficiálny videoklip. Natočil ho skúsený francúzsky režisér Michel Gondry. Tvorbu Foo Fighters sledujem len veľmi okrajovo, nie je to môj šálok kávy. Avšak musím uznať, že tento videoklip sa im podaril. Potešili ma parafrázy na kultový horror "The Evil Dead" a pobavilo ma, keď sa Grohl vo svojom sne štylizoval do úlohy Sida Viciousa, basgitaristu anglickej punkovej formácie Sex Pistols. ****

Nie je to tak dávno, čo som si pozrel tesne po sebe dva filmy, ktorých nosnou linkou je poľovačka zvrhlých lovcov na nevinnú, bezbrannú ľudskú korisť. Nórsky snímok "Lovci ľudí" (Rovdyr) sa mi celkom páčil. Za to americký brak "Death Hunt" ma výrazne sklamal. Samotná téma však vo mne zostala rezonovať. Lov na ľudí. Preto som sa rozhodol, že si ešte pozriem snímok "Lov" (The Hunt), ktorý v roku 2020 natočil režisér Craig Zobel. Nebolo to špatné. Jedenásť ľudí, ktorí sa navzájom vôbec nepoznajú, sa majú stať lovnou zverou. Uprostred lesov sa na nich chystá štvanica. Kto ich dostal do tohto nezávideniahodného postavenia? Prečo? Podarí sa niekomu z nich prežiť? Lov sa začína. Tento americký, deväťdesiat minútový horrorový thriller mi ubehol ako voda. Nenudil som sa, užil som si to. Miestami to bolo aj dosť surové. Tri hviezdičky tomuto akčnému survival thrilleru dám. ***

Ja som si na rozdiel od niektorých tunajších vševedúcich horrorových pseudo expertov tvorbu ambiciózneho amerického režiséra Mike Flanagana obľúbil. Zoznámil som sa s ňou prostredníctvom duchárskeho seriálu "The Haunting". Potom som si pozrel aj jeho adaptácie románov spisovateľa Stephen Kinga a zabodoval u mňa i horrorom "Ouija: Zrodenie zla". Zdá sa, že sa pomaly, nenápadne začína stávať mojim obľúbeným filmárom. Páči sa mi jeho rukopis. Takže som si teraz s radosťou pustil jeho snímok "Hush", ktorý natočil v roku 2016. Je to jednoduchý, komorný, ale popri tom aj hodne napínavý, horrorový thriller o nerovnom súboji vražedného psychopata a mladej hluchonemej spisovateľky, odohrávajúci sa na odľahlej usadlosti v lese. Vďaka primeranej minutáži to má rýchly spád. Mike Flanagan to zvládol zrežírovať veľmi kvalitne. Má talent, vie solídne budovať atmosféru, ako horrorový nadšenec som s jeho prácou spokojný. ****

Rozprávka o Jankovi a Marienke sa stala známou predovšetkým vďaka bratom Grimmovcom. Následne sa rozšírili ďalšie jej variácie vo viacerých krajinách. Dnes sa nájde len minimum ľudí, ktorí by nepoznali príbeh o týchto dvoch súrodencoch, perníkovej chalúpke a zlej čarodejnici. Táto rozprávková téma bola mnoho ráz spracovaná aj do filmovej podoby, a to v širokom žánrovom spektre. Od neškodných detských variácií, cez komické parafrázy, až po strašidelné horrorové snímky. Mňa samozrejme najviac priťahujú práve tie horrorové projekty. Svojho času ma príjemne prekvapil titul "Janko a Marienka: Lovci čarodejníc", ktorý v roku 2013 natočil nórsky režisér Tommy Wirkola. Bola to svižná popkornová jazda. Potom bola trocha dlhšia prestávka, až dovtedy, keď som si pozrel film "Marienka a Janíčko v lese hrôzy", ktorý mal premiéru v roku 2020. Američan Oz Perkins to pojal v temnom bizarnom art štýle. Svojim spôsobom je to celkom originálne, ale mne to akosi nesadlo. Nebavilo ma to. **

Uruguajský režisér a scenárista Fede Alvarez natočil v roku 2016 snímok "Muž v temnote" (Don't Breathe). Nič moc som od toho nečakal, ale po jeho zhliadnutí som zostal príjemne prekvapený. Bol to napínavý horrorový thriller. Temný príbeh z vybývanej predmestskej periférie Michiganu, kde sa zo zdanlivo bezbrannej obete vykľuje nebezpečný predátor, ma zaujal. Ocenil som to silnými tromi hviezdičkami. Takže, keď som zistil, že v roku 2021 bolo vyprodukované pokračovanie, tak som si ho s chuťou pozrel. Na režisérsku stoličku tento krát usadol Rodo Sayagues. Film "Muž v temnote 2" je jeho režisérsky debut. Musím povedať, že ho tento ambiciózny uruguajský filmár zvládol technicky celkom dobre. Avšak ten príšerný scenár bol na mňa priveľa. Totálna zlátanina. A aj ten starý, šľachatý, pošahaný slepúch mi už začal liezť na nervy. **

Zhliadnutie rozprávky "Anjel Pána" som veľmi dlho odkladal. Premiéru mala v roku 2005. No a ja som si ju pozrel až počas vianočných sviatkov roku 2023. Mal som obavu z toho, že sa bude jednať o nejakú tú zákernú progresívnu, liberálnu urážku tradičných kresťanských hodnôt. Režisér Jiří Strach to však našťastie pojal v úplne inom duchu. Je to štylizované do klasickej filmovej českej rozprávky, ktorá nenásilným, decentným štýlom zapája do deja biblické postavy, vrátane samotného Pána Boha. Dal som tomu tri hviezdičky s tým, že si čoskoro pozriem aj druhú časť, ktorú Jiří Strach zrežíroval v roku 2016. Teraz som si našiel čas a pustil si titul "Anjel Pána 2". A keďže som už vedel, čo od toho čakať, tak som sa aj celkom tešil. Nezostal som sklamaný. Ivan Trojan v titulnej úlohe opäť exceloval a i ostatní herci svoje role zvládli. Užil som si to, pekná rozprávka. ***

Dvadsiateho siedmeho mája roku 1942 došlo v Prahe k atentátu na Reinharda Heydricha. Bol to vysoko postavený nacista, SS-Obergruppenfuhrer. Šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti (RSHA) a Bezpečnostnej služby (SD). V septembri roku 1941 sa stal zastupujúcim ríšskym protektorom pre Protektorát Čechy a Morava. Bol to bezcitný fašistický fanatik, čo ihneď aplikoval svoju nekompromisnú krutovládu, ktorú ukončili až dvaja československí výsadkári vycvičení vo Veľkej Británii. Jozef Gabčík a Jan Kubiš sa podujali na to, že tohto netvora zabijú. Ak chcete vedieť ako prebehla akcia Anthropoid, tak si pozrite dokumentárny film "Atentát na Heydricha - Príbeh Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša". Je to veľmi kvalitne spracovaný dokument, ktorý prehľadne mapuje, vysvetľuje a približuje udalosti, ktoré sa odohrali v súvislosti s atentátom na Reinharda Heydricha. ****

Snímok "Kúzelná noc" (La noche mágica)  som si pustil hlavne preto, že som si všimol, že pochádza z juhoamerickej koprodukcie. Podieľali sa na ňom filmári z Argentíny a Uruguaja. Pre mňa niečo nové. Myslel som si, že sa tam točia snáď len nekonečné podradné telenovely. Takže zo zvedavosti som si pozrel tento celovečerný snímok. Malé dievča si počas Štedrého večera pomýli zlodeja so Santa Clausom. Je to taký akýsi podivný mix viacerých filmových žánrov. Chvíľu komédia, chvíľu dráma, potom aj tak drsný thriller. Zvláštna kombinácia. Možno je to v južnej Amerike bežné, ja som s tým však mal trocha problém. Potešilo ma však, že som si po dlhých rokoch pripomenul Nataliu Oreiro, ktorá tu stvárnila jednu z hlavných úloh. **