jhrasko

Nicole Holofcener a jej ďalší zrelý pohľad na vzťahy, drobné i väčšie radosti i trápenia, na každodennú rovnováhu i nerovnováhu života, o hľadaní a nachádzaní, úspešnom i tom menej úspešnom, balansu a spokojnosti v nás. Skvele odsledované, pravdivé, i krásne filmové. Občas strácajúce rytmus tak, ako vzťahy i život sám. Julia LD výborná, Tobias M.subjektívne ešte zaujímavejší a Owen T.znova a znova potvrdzujúci, že je jedným z najviac talentov svojej generácie. Žiaden cukrík, prosto už pán herec. "But this is my world. My small, narcissistic world. And you know, I am hurt..."

Umelé, vymyslené, tendenčné, trápne, zúfalé. Nechápem tak dobrých hercov, že sa na to dali a zaujímalo by ma, ako sa cítili po premiére v kinosále. Čistá účelová zhovadilosť. Nechápem miestne hodnotenie a aktuálnych 60 percent.

* * sú snáď i veľa, pretože scenár neponúka skoro nič, dvaja spoluautori sa museli fakt na ňom natrápiť. Takže hodnotím 5 hviezdičkových hercov, tí skutočne hrali ako o život.

je to romanťárna, taká ta klasicky britská, pripomínajúca všetko dobré i horšie z ostrovov. Nad občas nevyváženým tempom zatváram oči, pretože ústredná dvojica je prosto neodolateľná. Zopár scén bude časom legendárnych.

Ten formát je úplne obyč, lenže Adela je neobyčajná. Osobnosť, ktorá sa nebojí žiadnej témy, netrpí na prehnané ego ako napríklad pán Kraus, dáva rada priestor hosťom, nepovyšuje sa, nevyvyšuje. Baví ma znova a znova. Nie je iný pohotovejší, prirodzenejší a tak málo sa prežívajúci moderátor(ka) v československom priestore. Milujem.

Možno nijak objavný, ale dojímavý Mendesov film. O tom, ako nás i krátke životné etudy dokážu obohatiť a posunúť. Na celý život, navždy. Geniálna Olivia, geniálna.

Ťažká téma, obraz vzťahu, v ktorom prevláda už "len" stereotyp, nuda, zvyk. Nesympatická, ale plastická postava ženy, trpiacej opustením, ublížením, ponížením, v zdánlivo hysterickom podaní Annette Bening, ktorej, podľa mňa, škodí snaha trafiť čo najlepší britský akcent. Bill Nighy submisívny intelektuál, majúci už plné zuby života s dominantnou partnerkou. A Josh OC, postava na prvé videnie málo zaujímavá, ale opakovaným pozretím vlastne najzaujímavejšia. Trpiaca najviac okolnosťami rozpadu vzťahu rodičov, akejsi istoty v hľadaní seba samého a vlastne nachádzajúci cez ich neschopnosť komunikovať cestu vysporiadať sa sám lepšie so svojim neistotami. Chuť pozrieť si film znova a predstaviť si ako by šlo príbeh preniesť na divadelné dosky, nech sú komplimentom smerom k autorovi....a za bieleho dňa snívať, nebiješ ma, nepohladkáš, tak málo lásky mi dávaš. Nenaprávam chyby, čo sa stalo bolo treba....."

Velľké opuletné nič. Cast snov, Cate a Toni prvý raz spolu na plátne, hoc bez jedinej spoločnej scény, ale film, pomerne absurdne, stojí a padá (subjektívne oveľa viac padá) na nezaujímavom príbehu. Ten navyše zabíja nekonečná stopáž. Jediné čo oceňujem, a čo mi dal, je zistenie, že Bradley Cooper je predsa len trochu herec a nielen hezoun.

Brutálne nesympatická hlavná postava. Nerozhodný a samoľúby narcis, ktorý ničí životy tým, ktorí sa na neho, z rôznych dôvodov, nafixujú. Trvalo mi prijať nejakú chviľu tento fakt ako zámer autorov. Choré a absurdne toxické vzťahy ako zrkadlo doby. Rogowski každopádne rulezzzzz, Tomas je v jeho podaní karikatúrou samého seba.

Je to neveselé, ubolené, pochmúrne, tragické, ale zároveň geniálne zrežírované a zahrané. Prehliadka silných a výrazných žien, nezaujímavých a nerozhodných chlapov. Atypické na dobu vzniku. Janka Roháča si dávam do hladáčiku, viac si ho preskúmam. PS: presne ako píše LiVentura: drsná patologickosť vzťahov. I mne bolo pri sledovaní hodne úzko.