Rozjimatel

Banálny gýč o jednom americkom sne, plný povrchnosti, umelosti, falše, patetických fráz a digitálneho smogu. Takmer všetko okolo cirkusu sa mi protiví, ale zarábať na takomto panoptiku ľudských príšer mi príde obzvlášť zvrátené. To samozrejme aj subjektívne poznačuje moje hodnotenie. Ale keby som sa aj chcel odosobniť, opäť vidím iba limonádový muzikál s otravnými piesňami mainstreamového popíku. Tiež ma prekvapuje, že sa stále snažia spraviť z Hugha Jackmana speváka a muzikálovú hviezdu. Ale aby som nebol iba čisto negatívny, páčila sa mi jedna veľmi pekne stvárnená scéna s lanovou akrobaciou (Zac Efron a Zendaya) a herecky výborná Rebecca Ferguson, žiaľ iba s malým priestorom. Naproti tomu úplne nevýrazná Michelle Williams dostala priestor podstatne väčší. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

[3,5*]     Veľmi osobité a svieže dielko vo forme videoklipu, ktorého audiovizuál je doslova hypnotizujúci.

Dosť podivný film, hoci nápaditosť mu uprieť nemôžem. Originalita snímky spočíva hlavne v tom, že príbeh mladučkej vrahyne podáva jej optikou, čo uľahčil jej denník. Dramatická realita sa tak prelína s fantazijnými výletmi dievčaťa. Ak mám byť kritický, tak dramaticky to bolo vystavané veľmi dobre, len tie výlety do fantázie mi prišli slabšie (vôbec tým nemyslím špeciálne efekty), ale hlavne ako celok to na mňa pôsobilo dosť nesúrodo. Ako mierne rušivú som vnímal tú štylistickú nadsádzku a všade prítomnú ukričanosť a preafektovanosť (čo bol samozrejme zámer). Čo ale môžem iba chváliť, sú herecké výkony, najmä oboch skvelých dievčat: Kate Winslet vo svojej prvej role (tými scénami v triede pripomína Hermionu) a hlavne Melanie Lynskey, v ktorej tvári sa zráči utrpenie, ale aj hrozivá nenávisť, stupňovaná nepochopením rodičov. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

Platí v zásade to isté ako pre režisérov slávny Príbeh z Tokia (1953), s tým rozdielom, že ten mal aspoň dosť silnú myšlienku (medzigeneračné odcudzenie). Takže tu opäť máme krásne obrázky krajiny, ktoré sa striedajú s dlhými statickými zábermi interiérov, snímanými od podlahy. Opäť tu ľudia väčšinou sedia v domoch s papierovými stenami a neustále sa klaňajúc vedú prázdne reči, pričom sa tak podivne a neprirodzene usmievajú. A do toho všetkého znovu hraje naivná, presladená hudba. Najviac mi prekážala ta strojenosť, ktorá presakovala celým filmom. Silne strojený bol Čišú Rjú ako otec dievčiny, ale úplný extrém bola opäť samotná, večne sa usmievajúca dievčina Noriko (Secuko Hara), ktorej neúprimný úsmev zamrzol len v čase, keď začala byť hysterická. Tempo rozprávania je príjemne pomalé, lenže celý čas som mal pocit, že veľmi nie je o čom rozprávať, takže sa film nezáživne vlečie (vrcholom nezáživnosti bolo to divadlo). Snáď jedinú myšlienku, ktorú som tam zachytil, je postupná zmena starého Japonska na nové po 2. svetovej vojne. Inak sa celý príbeh točí len okolo svadby ("Znova sa ženíš? To je nechutné!" "Musíš sa vydať!" "Ja sa nechcem vydať!"). Iba z úcty ku klasike nie som v hodnotení ešte kritickejší.

Ďalší revolučný film D.W. Griffitha, formujúci tvár budúceho Hollywoodu. Tento až baladický príbeh, zasadený do pôsobivých, zahmlených londýnskych uličiek, je zručne umelecký stvárnený a používa na tú dobu revolučné umelecké prostriedky (flashbacky, veľmi blízke detaily tváre na zvýraznenie dramatickej situácie). Tento príbeh sa rozbieha veľmi pozvoľne, povedal by som že až nezáživne, no v druhej polovici naberá celkom slušné grády. Prekvapilo ma, že po dvoch tak megalomanských filmoch (Zrodenie národa a Intolerancia) nakrútil Griffith takýto nízkorozpočtový film. Ďalším mojim prekvapením bolo, že si tentokrát zobral na paškál barbarskú povahu Anglosasov. Zosobňuje je Donald Crisp ako despotický otec, totálny buran, akých bolo a vždy bude všade veľa. Skvelá je Lillian Gish ako nešťastná dievčina a jeho dcéra. Naproti tomu Richard Barthelmess, s gumičkou na hlave (na zošikmenie tváre) a veľmi podivnou zhrbenou chôdzou, je ako "Žltý muž" akoby vystrihnutý z veľmi nepodarenej paródie. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

[3,5*]     "Opäť jeden film, nakrútený týmto pseudo-dokumentárnym štýlom.", s nevôľou som si uvedomil, keď som si film pustil. Po chvíli som ale na túto hru tvorcov pristúpil a príbeh dvoch policajtov z LA si ma podmanil, so zápalom som s nimi prežíval všetky tie až neskutočne pôsobiace dobrodružstvá vo výkone ich funkcie. A tvorcovia neostali iba pri tejto hre, so svojimi hrami zašli ešte ďalej a ja som sa v jednom momente zrazu ocitol v pozícii hráča PC hry a musel som bojovať o svoj holý život. Akcia je nakrútená dychberúco, herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov sú výborné (Michael Peña je ozajstný sympaťák), akurát pri niektorých dialógoch bolo cítiť, že sú improvizované, boli také nemastné-neslané, akoby nasilu. Pre mňa jeden z mála podarených filmov takéhoto razenia (akčný krimi thriller), pri ktorom mi nevadila tá preštylizovanosť a dokonca ani tá roztrasená kamera. Inšpirácia filmom Fort Apache the Bronx (1981) je zrejmá, tých spoločných prvkov je tam až podozrivo veľa (epizódy zo života dvojice policajtov, ktorí si sú veľmi blízki a pracujú vo štvrti s najväčšou kriminalitou, pričom zaskakujú aj v ďalších povolaniach, ako hasič, resp. pôrodný zdravotník).

Ach tá nešťastná Dogma 95! Tento film je pre mňa miestami prakticky nepozerateľný. Škoda, lebo téma je to silná, psychologicky veľmi dobre rozvinutá. Keď som si ale ako tak zvykol na tú prekliatu roztrasenú kameru, nemohol som už od filmu odtrhnúť oči a bol som v neustálom napätí, čo príde ďalej. Dokonca som v tejto psychologickej dráme trochu cítil svojho obľúbeného Bergmana. Herecky ma najviac zaujal Ulrich Thomsen (Christian), ale všeobecne herecké výkony sú na vysokej úrovni. Avšak s ohľadom na tú kameru, ktorá sa mi silou mocou snažila pokaziť umelecký zážitok, nemôžem ísť vyššie ako na 3 hviezdičky. To, že som mal často pocit, akoby som sa pozeral na domáce video z oslavy starého otca, asi nebude úplne v poriadku. Mimochodom, ďalší dánsky film, už sa mi ani nechce rátať koľký, o nejakom perverznom dánskom hoväde. To už aby som sa bál vkročiť na dánske územie. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

[4,5*]     Tak nepríjemne znepokojivý film, že som ho mal problém sledovať, niekoľko krát som ho musel zastaviť a rozdýchať to. Michael Haneke snáď musí byť sadista, keď takto prevádza svoje experimenty na divákovi. Vysmieva sa z divákovej fascinácie násilím a zároveň mu ho servíruje vo veľmi surovej forme. Svojim spôsobom paroduje hororový žáner a pritom predkladá jeden z najlepších žánrových kúskov. Tento nervydrásajúci príbeh sa odohráva v atraktívnom prostredí luxusnej oddychovej oblasti. Herci sú veľmi  presvedčiví, tak vo svojej zvrátenosti (jedna strana), ako aj v bezmocnosti a strachu (druhá strana). Desivo autentická kamera diváka prenesie priamo do stredu diania a ten sa tak stáva súčasťou toho desu a hrôzy. Konečne jeden inteligentný horor, ktorý môžem vrele odporučiť. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

Ako je u Almodóvara dobrým zvykom, úchvatný obraz a nádherná hudba jeho dvorného skladateľa Alberta Iglesiasa sú perfektne zladené do veľmi podmanivého celku. Celkový umelecký účinok ešte zvýrazňuje výborný scenár, plný tajomnosti a prekvapivých zvratov a skvelí herci, predovšetkým dokonalý Antonio Banderas a veľmi presvedčivá Elena Anaya v hlavných rolách. Film u mňa časom rastie, až postupne ho doceňujem. Pri prvom pozretí pred časom ma dosť iritovala tá téma, preto som sa nedokázal odosobniť a film si umelecky vychutnať. Téma ma síce straší aj naďalej, ale už vo filme dokážem nachádzať dokonalosť v každom detaile. Nebyť inak tej zvrátenej témy, pre Almodóvara tak typickej, jednalo by sa o úplne klasický, brilantne nakrútený psychologický thriller s dráždivou atmosférou napätia ako od Hitchcocka.

[3,5*]     "Iba" veľmi zručne nakrútená kriminálna dráma, ktorá už ale dnes nikoho ohúriť nemôže. Vzhľadom na to, že je film zaradený do knihy 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, hľadal som v ňom nejakú nadčasovú pridanú hodnotu, ale uspel som len čiastočne. Určite je to podmanivá kamera, pomalé a úsporné rozprávanie a príjemne mrazivá noirová atmosféra. Takýto štýl ale so sebou často nesie aj prázdnosť a nezáživnosť a nevyhol sa tomu ani tento film, veľmi štýlový a pôsobivý, ale chladný ako hlavný hrdina a použité farby. Rozhodoval som sa medzi 3 a 4 hviezdičkami, ale aj pre pár nelogickostí sa nakoniec prikláňam k 3-ke.