Cesta ke slávě

Tých pár hodnotných filmov, ktoré Ashby stačil nakrútiť stoja za to, pretože (zatiaľ) ani jeden odo mňa nestratil hviezdičku. A preto ľutujem, že ich nebolo viac. Ako nie je ľahké dosiahnuť životné ciele nás vo filme veľmi vierohodne presviedča David Carradine s toľkým hereckým entuziazmom v roli folkového speváka, že by vystačil aj na tri filmy. Niekedy nestačilo k úspechu v hudbe mať pekný ksichtík a občas sa trafiť do tónu. Neľahký, no o to srdečnejší príbeh, dokonalá, podmanivá hudba, ideálny záver. Čo viac si môže divák priať. 90%. (10.03.2008)

Portrét folkového speváka a bojovníka za práva robotníkov Woodyho Guthrieho je poctivo nakrútená biografia mixnutá s roadmovie a sociálnou drámou. Filmu dominuje suverénny výkon Davida Carradina v hlavnej úlohe, ktorému som bez problémov uveril jeho kreáciu. V menšej úlohe sa civilnejším výkonom predstavil aj Randy Quaid. (05.09.2005)

Film mi svojou témou, t.j Svetová hospodárska kríza, a jej následky, pripomenul iný, ale oveľa prepracovanejší snímok Johna Forda z roku 1940 s názvom The Grapes of Wrath, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy vôbec. Tento, pod taktovkou, taktiež skúseného Hala Ashbyho sa venuje tomuto problému, prostredníctvom speváka Woodyho Guthrieho, človeka s túlavými topánkami, ktorý väčšiu chvíľu doma neobsedí, má na pamäti pomôcť svojej rodine, aby predišla chudobe, tak sa jedného dňa podujme, odísť smerom na západ, do slnečnej Kalifornie, kde chce skúsiť šťastie, a preraziť pomocou svojho speváckeho talentu, pričom počas tejto cesty, stretáva množstvo ľudí... Najmä by som povedal, že vidí všade okolo seba občanov, ktorých postihla strašná chudoba, preto sa rozhodli premýšľať o hromadnom EXODUSE z domova, niekde, kam by mohli začať odznova, ale koľkokrát bývali vykorisťovaní... A on sa im snažil pomáhať... Je to určite pozoruhodný filmový počin, ktorý som chcel už veľmi dlho vidieť, a to kvôli zvedavej a oscarovej kamere, majstra Wexlera, ktorého nadovšetko uznávam, či hereckému výkonu s prekvapivým stvárnením v podaní Davida Carradineho, ktorého mám maximálne zafixovaného, ako Billa z Kill Billa, alebo Kwai Chang Caina zo seriálu Kung Fu : Legenda pokračuje, takto som dozaista prekvapený, čo sa v ňom skrývalo... Najhoršie na filme, je jeho tempo, jeho dĺžka, jeho štýl, kde tieto prvky mi moc nesadli, preto hodnotím takto. No, podotýkam, že nevidieť film, by bola škoda. (25.09.2016)

Námět skvělý, filmové zpracování z hlediska kamera, hudba, kostýmy, střih, scénář také, ale ta neúměrná délka 142 min je na škodu. Spousta záběrů je dlouhých, nezáživných a pro diváka nudných. Po počátečních 45 minutách se v příběhu vlastně nic podstatného neudálo. Ten snímek mohl být zpracován na polovině své minutové délky a byl by vynikající. (05.03.2010)

Kinematografická význam Cesty ke slávě možná začíná u prvního použití steadicamu v celovečerním filmu (zasloužený Oscar pro Haskella Wexlera, který odolal pokušení a se zvídavostí malého dítěte nezjišťuje, co všechno ta hračka umí), ale rozhodně u něj nekončí. Klasicky, pro podobnost s Hrozny hněvu se chce napsat „fordovsky“ střižené životopisné drama nabízí také asi nejvýraznější filmovou roli Davida Carradinea (čili Bill nebyl jeho první) a bezva hudbu samotného Woodyho. Při jejím poslechu jsem uvěřil, že měla moc stmelit lid a i v těch nejtěžších časech vdechnout život jejich skomírajícím radostem bytí. Guthrieho přínos bývá neprávem napresován do balíčku „inspirátoři Boba Dylana“. Ten chlápek dokázal mnohem víc, než být múzou jistému mnohem slavnějšímu hudebníkovi. Buď věřte, nebo se přesvědčte na vlastní oči. 75% (02.01.2009)