Ivan Vojnár

Režisér, fotograf a kameraman Ivan Vojnár sa narodil 29. septembra 1942 v Žiline. V roku 1965 absolvoval kameru na pražskej FAMU. Spolupracoval na mnohých českých a slovenských dokumentárnych a hraných filmoch. Ako režisér začínal s nakrúcaním portrétov. V roku 1988 nakrútil portrét o Boleslavovi Polívkovi Sen o Pierotovi. O rok neskôr spolupracoval s Jaroslavom Hovorkom na anketnej snímke Strach. Nasledoval portrét výtvarníka Petra Kavana Krajina s ohněm (1992), medailón o „malom“ hercovi Jiřím Krytinářovi Nespavost (1993) a epizóda z cyklu GEN o Miroslavovi Ondříčkovi (1993). V roku 1995 nakrútil dokument o mladých pražských divadelníkoch Herci.

Ivan Vojnár je známy tým, že vo svojej tvorbe čerpá námety zo života ľudí na okraji spoločnosti. V dokumente Cesta (1992) si zvolil tému bezdomovectva. Jeho dokumenty a neskôr aj hrané filmy oslovovali bežných divákov i odbornú kritiku. Za esejistický dokument o pacientoch v psychiatrickej liečebni V zahradě (1995) mu udelili na MFF Karlovy Vary hlavnú cenu za dokument. Film je ovenčený aj cenou Kristián za najpozoruhodnejší audiovizuálny čin roku 1995 v oblasti dokumentu. Množstvo ocenení získal aj za svoj celovečerný hraný debut Cesta pustým lesem (1997). V roku 1998 mal medzinárodnú premiéru na MFF v Rotterdame, na festivale New European Talent v Barcelone (1998) mu udelili cenu za najlepšiu kameru a na 20. ročníku holandského festivalu Noordelijk Film Festival Leeuwarden (1998) získal hlavnú cenu Matad´or ako najlepší hraný film. Za výtvarné spracovanie ho ocenili Českým levom.

V roku 2000 nakrútil celovečerný dokument Proroci a básníci. Medzinárodnú premiéru mal podobne ako predchádzajúca snímka na festivale v Rotterdame (2001). Na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave získal cenu divákov a v Beroune čestné uznanie FITES. Druhým Vojnárovým celovečerným hraným filmom boli Lesní chodci (2003), ktorých uviedli v medzinárodnej premiére na MFF v Rotterdame v roku 2003. Na 43. medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v Zlíne mu udelili Cenu za najlepší hraný film krajín Višegradu. V roku 2006 režisér rozšíril svoju dokumentárnu tvorbu o dlhometrážny film Rozpomínaní. Ivan Vojnár nakrútil Ženy môjho muža ako svoj tretí celovečerný film. Tentoraz prechádza od ľudí na okraji spoločnosti k celebritám.

Zdroj: SPI International