Rudinsky

Dôvodom, prečo je Public Enemies tak agresívne nevyvážený film je jednoznačne nedotiahnutý scenár a aj zvláštna Mannova záľuba v digitálnej televíznosti (naozaj to filmu neprospieva). Akoby sa po prečítaní scenáru vybral top scény a ostatná mustra bude iba "nejakou" rutinnou prácičkou, nemastným neslaným premostením od nudného začiatku až k totálne špičkovému záveru, ktorý do diváka súka filmové tutovky poslednej päťročnice, ak nie žánru vôbec. Napchať po tak impotentnom úvode do záverečnej tretiny také množstvo perfekcionizmu a umu, klobúk dolu. Byť takýto celý film, starostlivejšie komponovaný a vizuálne atraktívnejšie prevedený, bol by z toho režísérov epitaf. Herci OK, ale Marion ťažko vládne.

Ale áno. Je to tučné, zasluhuje si to vidieť o hodinu dlhšiu DC verziu ktorá tomu dodáva oveľa kompaktnejší rozmer, akčné scény majú tradičný režijný trademark (rozumej grády). Herecky pestré, dobre zahrané, len gaykrižiak Bloom trošku nepochopiteľne obsadený - zrejme jeho tvárička láka do kín a producenti to dobre vedia. Škoda - je mnoho mladých hercov, ktorí dokážu byť v tejto polohe uveriteľnejší. Celkovo je to ale výborný historický film (a skúste si to porovnať s dnešnými pokusmi) - tie jednohviezdičkové hodnotenia sú podľa mňa totálne mimo.

Nie je to Mlčanie Jahniat (no a čo?) a z dialógových stretov Hopkinsa a Gianniniho sa dalo vytrieskať omnoho viac, keby v nich figuroval vhodnejšie obsadený herec. Na druhej strane ale charizmatického kanibala nemôžete nemilovať a Scott je pán režisér, čo dokazuje parádnym neakčným vyvrcholením. Počiatočné rozpaky na ústupe, naopak, s opakovanými vzhliadnutiami je to najmä vďaka Hopkinsovej kreácii čoraz väčšia vychutnávka. Hovorte si čo chcete, najviac si ho užil práve v Scottovom filme.

Prekvapivo umný Sanders, ktorý netlačí na pílu. Aj keď je stopáž trošku prepálená, nie je to niečo, čo by vyslovene vadilo. Za tie dve pomiesenia na sedačke to ale určite stojí za to. Charlize je milf of the year a nadobúdam pocit, že druhá časť názvu patrí jej, pretože dirty Chris tu pôsobí strašne neohrabane a v niektorých momentoch až komicky. Kirsten, nech hádže akékoľvek "kissme" faces v Twilighte a nech mi tam akokoľvek vadila TU dokazuje, že celú emo ságu neberie vážne a užíva si prachy, ktoré jej to nehranie prináša. Jej Snehulienka je sexy, solídne zahraná a prekvapivo sa na ňu celý film dobre pozerá a človek jej to jednoducho žerie. Atmosféra funguje na jednotku, nápady tiež nie sú ôsmy krát zakúpené recykláty. Divák má pocit, že videl dobre odvedenú komerčnú prácičku a aj ten popcorn ubúdal rýchlejšie. V dnešnej dobe dvojhodinových trailerov a nudných prďáckych kinderfantasy milé prekvapenie.

Po treťom vzhliadnutí si uvedomujem, že keby to nenakrútil otec sfi-fi horroru, možno by mal tento film úplne iné hodnotenia. Zabudnite na prequely, sequely, Votrelcov 5 či iné zbožné želania ortodoxných fanúšikov švajčiarskej jašterice s dvoma čeľusťami. Nejde to. Prvá, "modrá" tretina, samozrejme úchvatná, no iba preto, lebo v nej nie je priestor pre scenáristické škrty. Ridley v plynulých, pomalých, fetišisticky komponovaných kubrickovkách masíruje divákov - dobrodružný epic feeling, exaktní herci... človek uroní nostalgickú slzu a čaká, že príde konečne to eso z rukávu, orgazmus, na ktorý sme boli briefovaný celý ten čas. Lenže nepríde nič - a to by sa borcovi, ktorý priviedol na plátna kult a toľkokrát sa umne popasoval s kadečím, nemalo stať. Hlavne kvôli nám - divákom, ktorí stále môžu tvrdiť, že odrastali na dobrých filmoch. A najmä preto, lebo na druhej strane je tam mnoho vynikajúcich scén, tučné vizuálne vychytávky bláznivého perverzáka Gigera a solídna dejová mustra, ktorá však zožerie samú seba a v závere fatálne degraduje (unavený Ridley alebo produkčné vrtochy?) Dlho som váhal, nakoniec predsa len neurazené 3. Navyše som úprimne zvedavý, či rejža vstúpi do zadných dvierok, ktoré si (ne)nápadne nechal otvorené na koniec.

Thomas Jane mi ako Punisher nikdy nevadil, ale konečne to má gule ktoré tak srdcervúco chýbali jeho niekďajšiemu počinu. Ak sa niekto naštartuje v podobnom duchu, môžeme mať na scéne delikátnu sériu.

Vyzdvihovať Expendables 2 do neba je zbytočné rovnako, ako aj náplaste na jasné sklamanie v podobe ospravedlňujúcich kecov, "že to tak má byť". Reči o akčnom filme desaťročia totálne mimo. Je rozhodne odvážne napchať hviezdy akčných osemdesiatok do jedného filmu, ale... z nich iba Sly a Bruce si držia štýl a coolovosť. Norris je totálne nanič a pupkatý reumatický Arnold okrem jednej geniálnej scény už zrejme všeobecne nedokáže byť "back!"(obaja pôsobia akoby sa hrali v sanatóriu a v pozadí filmu čakali ošetrovateľky s chápavými výrazmi a nachystanými liekmi). Myslieť si, že menný zoznam snov dokáže nahradiť solídny scenár zaváňa neúprimnosťou, o ktorej sme tak žvanili pri jednotke. Žeby sa do toho začali tlačiť ziskuchtivý producenti? PS: Sly späť za režisérsku stoličku, a hneď!

Toto je medzi PTA a DDL... Božská častica bola nájdená - spôsobuje interakciu medzi týmito dvoma pracantmi, ktorí berú svoj džob rovnako vážne ako mamonistický Plainview. Maximálne vykryštalizovaná, magnetizujúca fajnšmekrovina. Nehollywoodska, neamerická, nefilmová. Portrét herecko-filmárskej vedy, jednoduchý a záhadný ako základné geometrické telesá objavené antickými matematikmi. Bez akýchkoľvek pochýb film roka, možno aj desaťročia, možno aj vôbec. Spôsobovať delikátny filmový zážitok takýmto krutým minimalizmom, ktorý posiela nie do riti, ale do úplne inej dimenzie všetky pafilmy poslednej dekády, to chce znalosti, pre ktoré je aj oskar iba smiešna zlatá figúrka.

Herci, ktorí hrali v talianskej pornografii 70-tych rokov, podávali solídnejšie výkony. Dialógy napísal scenárista z dlhej chvíľky na hajzli, nehovoriac o totálnej nude a pasii britskej hereckej elity, ktorá tu nielenže nehrá, ale ešte przní film. Akoby ste anglickej kráľovnej zaplatili propagáciu Victoria´s Secret. Na druhej strane, Liebesman má solídny štýl a chlapci z vizuálnych sa vyhrali tiež. Odstrániť stupídne kecy, pridať fetišistickejšiu a krvavejšiu akciu a mohol to byť film v štýle "how to kill your monster". Takto to iba ostáva prehliadka tučných klipov pospájaných nelogickou, podviživenou a odfláknutou mustrou, ktorá urazí vyhodené peniaze. Kučeravému Worthingtonovi by som neveril hustého borca ani v Teletubbies, Pike je smiešna a rasta Kebbell bol hovädsky zlý vtip, koniec koncov, ako vždy. A aby toho nebolo dosť, parádny Obi Wan revival v závere.

Nolan má IQ väčšie ako suma, ktorú vyvalil Michael Bay za svoje nové hodinky. Obsiahnuť scenáristicky takúto epickú bombu, ukočírovať ju a napchať hutnosťou deja, z ktorého môžu vzniknúť tri samostatné filmy, to chce obrovskú dávku umu. Samozrejme, že tento prístup a prílišná exaktnosť nedovoľujú tie milé chyby, kedy si film ide sám svojou cestou a stáva sa tak srdcovou záležitosťou, ktorá preniká do hlbín divákovych emócií, no i tak sedíte s otvorenými ústami a vychutnávate si každú z 9840 sekúnd filmu. Toto dokáže málokto - deju podriadiť efekty, postavy a takmer celý filmový svet. Pre toto si celá sága TDK zasluhuje obrovské uznanie. Oproti Marvelovským eye candy big budgetom tu tak stojí komixový svet v úplne inej rovine, čo je obrovský posun vpred (fuck Green Lantern) a divák tak dostáva v podstate tú istú látku v diametrálne odlišnom balení. Výborný film, výborný Hardy - a aj keď nie je v polohe inteligentného a uhladeného záporáka, práve tá dramaturgická zmena na animálne vraždiace monštrum mi prišla veľmi sympatická (fanclub). Anne sexy ako nikdy pred tým a Bale svoje druhé husle nechal v tieni skvelého Ledgera a ja som mu odpustil aj ten astmatický záchvat v závere.