Rudinsky

Seriously?

Nie, ešte nie:D Oproti prvému dielu síce stúplo tempo, no tým sa ešte prehĺbil fakt, že si ani k jednej z postáv nenájdete cestu. Jedná sa stále síce o poctivé remeslo s ultimátnym budgetom, ale všetky tie digitálne dekorácie pôsobia zbytočne, keď v podstate nemajú komu ani čomu slúžiť. Forma tu jednoducho víťazí nad obsahom. Lepšie povedané - forma degraduje obsah. Napriek tomu oveľa epickejšie, s modifikovaným, ale stále neskutočne šlapúcim Shoreovým soundtrackom. Jackson síce tak trošku zo začiatku vykráda sám seba, no potom si to vyžehlí záverečným stupňovaním kvalitnej dávky temnoty. Oproti prvému dielu sa ale našťastie vytratil feeling sto krát lúhovaného, vatou prepchatého digitálneho exhibixcionizmu a nastupuje aj seriózna atmosféra (Gandalf meets Sauron), škrati sú naozaj rešpektu hodní a Tauriel ku podivu vôbec nevadila. Navyše, záverečný stret zo Smaugom zatláča Azoga kamsi do piatej ligy. Nejedná sa o vyslovene zlý film a vidno, že si to celý team užil v skvelej atmosfére časov minulých, ale práve tie časy minulé sú v nenávratne. Nemá význam to porovnávať s filmom, ktorý som bez mihnutia oka otočil 5 krát v týždni v kine, aby som uveril vlastným očiam a ušiam, že niečo také vzniklo. Ale nemá význam to taktiež podhodnocovať.

Trošku lepšie, než jednotka. Nudní, divní a naoko mocní záporáci sú evidentne marvelovský trademark... Napriek tomu ale niekoľko príjemných, vážne sa tváriacich osviežení, perfektný Hiddlestone, ktorý si svojou suverénnosťou kradne film pre seba a jedna naozaj šťavnatá scéna. V zásade tá nevyváženosť nie je vecou scenára, ale skôr režisérskej nudy a rutinérstva - pritom potenciálov je vo filme mnoho. Taylor proste blockbustery nezvláda. Napriek tomu ma však Thor 2 celkom bavil - možno práve pre tú urputnosť, s akou nám ju tvorcovia naservírovali.

Možno to vykráda neskutočné množstvo filmov, ale tento dejový eklektizmus ustupuje do úzadia pred brutálnou žánrovou čistotou, ktorá - korenená perfektnými ženskými výkonmi - servíruje do diváka jednu delikátnu scénu za druhou. Z tohto dôvodu by som film radšej porovnával s posledným Rambom, než ako s The Raid a podobne. Jediná výhrada - tam, kde sa mali na konci kopiť mŕtvoly, by som ešte pridal na plyne a nekorektnosti, pretože potom by to bola dokonalá freakshow. Naozaj to ide proti očakávaniam a veľká škoda nerozvinutej série.

Po dlhej dobe som konečne videl film, ktorý patrí LEN do kina a LEN v kine si ho môžete vychutnať. A naozaj neľutujem ani jeden cent (okrem tých, ktoré padli za okuliare, ktoré som si zabudol doma). Cuarón je el diablo! A to som si myslel, že po Children of men sa skončili časy týchto kolektívnych kino-orgií. Originálny survival servírovaný v plynulých nestrihaných makrách s decentným duchovným presahom, prďáckym Clooneym a veľmi snaživou Sandrou (a prajem jej tie prachy z podielu). Nulový dej, nulová gravitácia, technicky brilantná režisérska presnosť a zážitok, aký v dnešnej dobe neposkytne nikto iný. Ostal síce v kinosále, ale bola to dokonalá jazda a rád si naň spomeniem - najmä pre tie momenty, kedy som ohýňal opierku na sedačke.

Parádne preleštený wannabe oldschool v podaní artovo sa tváriaceho Refna, ktorý by som o pol jednej v noci v roku 98 so zatajeným dychom pozeral na ProSieben, a vôbec by mi nevadilo, že nerozumiem nemeckému dabingu. Veľká štýlovka, ale Refn definitívne stráca s divákom kontakt a zneužívajúc dôveru producentov sa mu už nevenuje vôbec. Do seba zahľadená audiovizuálna dokonalosť, prázdna, ako Goslingov výraz.

Kým D9 umne obchádzal klišé, hollywoodske trademarky a išiel si razantne svojou cestou, Elysium už toto rebelantské privilégium nedostalo. A čo je najhoršie - veľmi sa tak tvári. Bohužiaľ, v celom filme sa nenašla jedna scéna, ktorá by ma presvedčila o tom, že sa Blomkamp niekde posunul - nulová motivácia, nulové emócie, nulové a nevýrazné postavy (za zmienku stojí hádam iba Copleyho kreácia) a čo je najhoršie, ešte aj to atmosferické postapo v slumoch - hoc veľmi efektné - veľmi jasne trieska hlavou o nastavenú latku predchádzajúceho filmu. A určite nemám chuť pozrieť si Elysium znovu, hlavne kvôli jeho vypočítavej snahe formou kamuflovať ťažko nedomyslený obsah. Bojím sa, že sa splní to, čo som napísal v komentári pred štyrmi rokmi. Vypočítavý Hollywoodsky čajíček tváriaci sa cool

Skvelé, ale predsa nekonzistentné remeslo. Scorsese je starý harcovník, jeho trademarky súkajú do diváka pocit dokonalosti a zaslepujú ho. Napríklad, pred totálne prehrávajúcim, unudeným a prvoplánovo pózerským Nicholsonom, ktorého najlepšie časy už dávno ostali za rozseknutými dverami, alebo mimóznym Damonom, pobehujúcim popred kamerami s výrazom kastingového fuckupu. Prečo potom štyri? DiCaprio šlape naplno, Vera je v čiernych tangáčoch a samozrejme DropKick Murphys.

Extravagantné, dekadentné sci-fi podčiarknuté komornou atmosférou, presnými hercami a poctivo budovanou atmosférou, ktorá istou režisérskou rukou umne kombinuje horrorové, dramatické a erotické prvky v správne nepríjemnom pomere. Potom sa však Natali snaží pritlačiť z neznámych príčin na pílu a doviesť nás k záverečnej pointe oveľa stupídnejšou cestou, než s akou by sme si ako diváci rešpektujúci pôvodný tón želali. A to je škoda, pretože to film posiela zbytočne o dve triedy nižšie.

Rovnaké ako kniha - prvoplánovo bombastické (Zimmer), ale keď si odmyslíte tú nechutnú vypočítavosť a alegorizované pulpové konšpiračné trademarky (Brown je neuveriteľne schematický autor), je to vlastne vlažná dobrodružná kriminálka, ktorú drží nad vodou iba tučný kasting a spomínaný hitmaker.