Illioplius

Veľmi krásny a dojímavý film. Povedal by som, že hoci nemá originálny námet, má dosť originálne spracovanie tohto námetu, lebo sa na na jednej strane nič nehrá a na druhej strane nie je ani hlúpo naivný. Je to uveriteľné zobrazenie sveta, ako by asi vyzeral, ak by v ňom žili malí ľudkovia. S rovnakými problémami ako veľkí ľudia a s podobnými osudmi; samozrejme, netreba zabúdať, že malí ľudia musia byť obozretnejší, lebo sú vystavení väčším nebezpečenstvám. Vyzdvihujem taktiež prepracovanie detailov, napríklad správanie sa vody v tak malej mierke, a takisto aj prepracovanie prostredia, teda najmä prírody. Štúdio Ghibli sa teda udržiava na veľmi dobrej úrovni, napriek tomu, že film z prostredia skutočného sveta sme od nich už nemali riadne dlho (11 rokov, ak za ostatný považujeme My Neighbors the Yamadas). Pre mňa osobne sú takto situované filmy nemenej dobré ako tie z prostredia fantázie.

Film, ktorý by kľudne nemusel mať dej, lebo by stačilo, keby po celú dobu tým svojim „dokumentárnym“ štýlom opisoval scénky, ktoré síce nie sú dotiahnuté ani z logickej a ani racionálnej stránky, no sú „skrátka pekné“. Vôbec, v tomto filme ide hlavne o to, aby bol „skrátka pekný“, „skrátka milučký“, „skrátka zlatučký“ a podobne. To sa mu aj podarilo a aj preto udeľujem až tri hviezdy. Celková forma tohto filmu ma dosť iritovala, najviac asi tie pohľady do kamery a rola rozprávača. Nepochybujem však o tom, že tá milučkosť a zlatučkosť Amélie, či už ako filmu alebo ako postavy, nedostatky v očiach bežného diváka prehlušia. Veď predsa vždy ide o to, aby to bolo pekné; podstata je však v tom, z čoho táto peknosť pramení. Toto mi skrátka nestačilo, nech to je originálne a alternatívne ako len chce.

Nepochybne ide o prínosný a poučný seriál, na rozdiel od tých dnešných obľúbených. Nebyť Brainiaca, asi nikdy neuvidím, čo sa stane, keď strčíme cézium alebo rubídium do vody. Miestami je to síce trochu trápne, ale väčšinou vtipné a preto súce na štyri hviezdy.

Nebyť toho posolstva, že bez architekta Davisa by porota poslala na elektrické kreslo nevinného chlapca, hviezdy by som dal štyri, pretože dej ani spracovanie ma tak nenadchli – to skôr práve tá myšlienka. Celkom mi tam nesedelo, že napriek značne vážnym dôvodom proti odsúdeniu obvineného, až jedenásti hlasovali za vinu. Ale to je asi jediná taká vec, ináč sa mi to veľmi páčilo. Zaujímavé je aj to, že filmový čas je takmer po celú dobu totožný s reálnym časom. Nie som si vedomý toho, že som videl iný film, pre ktorý by toto platilo. A taktiež tento film poskytuje možnosť vidieť, ako približne fungujú poroty v Spojených štátoch (hoci neviem posúdiť, nakoľko je to zhodné so skutočnosťou). Skrátka, odporúčam každému.

Pre mňa osobne veľmi nezaujímavé a nudné, aj vďaka svojej dĺžke. Pípania esemesiek každú chvíľu mi tiež liezli na nervy. Ale napriek tomu som z filmu nemal trápny pocit, ani podľa mňa diváka neuráža, takže na „odpad!“ nie je dôvod. Len skrátka nie som tá pravá cieľová skupina.

Znázornenie režimu mi prišlo neuveriteľne komerčné a ideologicky zaujaté. Ako ďalší zápor vnímam, že tvorcovia sa snažili skĺbiť politiku so sexuálno-alkoholickým životom mládeže – Pelíšky s Rafťákmi, škaredo povedané. Film obsahoval obrovské množstvo postáv a ich veľmi plytké, stručné a nedostatočné vykreslenie je veľkým a v podstate zbytočným mínusom. Za dostatočný nepovažujem ani priestor, ktorý bol venovaný psychike samotným štyrom hlavným hrdinom, resp. niektorým z nich. Napriek závažným dielčím nedostatkom je celkový zážitok z filmu relatívne uspokojivý, keďže pre diváka je dôležité, aby to bolo pekné, zábavné a zrozumiteľné, nie trebárs vierohodné alebo komplexné.

Nebo nad Berlínom je film plný sprostých kecov o ničom, bez akokoľvek súvislého, jasného či zaujímavého deja. Jedni nevierohodné a nepochopiteľné dejové udalosti striedajú druhé, bez vysvetlenia, samozrejme, ospravedlnené akýmsi umeleckým zámerom. A ešte k tomu to má dlhočizné dve hodiny, ktoré počas pozerania pôsobia ako štyri. Čakanie u lekára je vzrušujúcejšie ako pozeranie tohto filmu.

Neviem si celkom dobre predstaviť, ako môže Kuky se vrací zaujať či už dospelých, alebo deti. Zápletka a dej ako taký sú podľa mňa strašne nezaujímavé, neoriginálne a nudné. Celú dobu ma taktiež iritovali neskutočne zlé dabingové výkony Ondřeja a Zdeňka Svěrákových, ktorých hlasy sú tu monotónne, nevýrazné, bez artikulácie či intonácie a priam uspávajúce. Celé to z hlbín ťahá nahor vizuálne spracovanie, ktoré je skvelé, ale to samotné k dobrému filmu ani zďaleka nestačí.

Stačí tak málo a je z toho nevídaný nervák. Neviem, či ma vôbec niektorý film pohltil tak, ako tento. Skutočne tomu nejde skoro nič vytknúť, možno až na ten nevierohodný motív ostreľovača. Ale aj tak, päť hviezd to má bez pochýb a taktiež moje odporúčanie pre každého.

Čakal som dokument, ktorý sa viac zameria na samotnú razbu mincí, no veľa času zabralo rozprávanie o histórii a o Kremnici ako takej, to všetko v monológu. Chýbal mi taktiež akýkoľvek rozhovor či už s riaditeľom Mincovne, medailérmi, rytcami a podobne. Problematika jedného z najdlhšie kontinuálne pracujúcich podnikov na svete sa dá určite spracovať oveľa lepšie a aj by sa mala spracovať oveľa lepšie. Na druhú stranu, pre človeka, ktorý o Mincovni skoro nič nevie a hlbšie sa o mince či o medaily nezaujíma, je toto postačujúci dokument.