Illioplius

V tomto filme sa striedajú nedôveryhodné herecké výkony s výkonmi výbornými, dôveryhodnými. Myslím si, že niečo takéto na Slovensku chýbalo, tak isto ako stále chýba aj mnoho ďalších, z možno ešte dôležitejších období v našich dejinách. Oceňujem veľmi pekne spracovaný bežný život, ktorý zaiste pomôže aj laikom sa do tých časov vžiť. Avšak pozorný divák si isto všimne aj nejaké chybičky, napríklad dvadsaťkorunáčka, ktorá sa mihne v scéne s morušovými listami, je celkom očividne perforovaná textom SPECIMEN. Je to škoda, lebo taká bankovka sa bez perforácie dá zohnať celkom lacno. Je to ale iba maličkosť, pretože celkový dojem z filmu som mal vynikajúci. Hodnotím jeho kvalitu na päť hviezdičiek, pretože nič vážne ma na filme neiritovalo, pôsobil na mňa silným emotívnym dojmom, i užitočné informácie sa z neho dajú odniesť. Plusom je samozrejme aj skutočnosť, že bol natočený podľa skutočnej udalosti. Čo sa týka obsahu, okrem relatívne otrepanej časti v koncentračnom tábore v Seredi, je dobre zobrazená aj situácia pred vojnou, či na jej konci z pohľadu partizánov. Nedodržaný sľub ma potešil aj pre jeho slovenský pôvod.

Nemastný-neslaný dokument o niečom, čo ma veľmi nezaujíma, ktorý som si pozrel čisto preto, lebo som chcel vidieť, ako asi môže vyzerať estónsky dokument. Svoju tému spracoval primerane dobre, ale pôsobil na mňa priveľmi ako domáce video. Nuda sa striedala so zaujímavými pozorovaniami. Odo mňa priemerné hodnotenie.

Nebaví ma to obdobie dejín, nebaví ma tá oblasť, nebavia ma historické „veľkofilmy“ z tej oblasti z toho obdobia dejín a nebaví ma ani tento film. Takmer po celú dobu ma nudil a ostatnú časť znechucoval. A to či už krvavými jatkami, alebo homosexualitou. Neverím tomu, že tento film má serióznu výpovednú hodnotu z dejepisného hľadiska. Neverím tomu, že v Hollywoode by toto nakrútili inak, než extrémne megalomansky, komerčne a že by si dejiny, ktoré sú z tohoto obdobia aj tak z väčšiny len dohady a mýty, vedome neprispôsobili pre seba. Považujem teda tento snímok za nudný komerčný pozlátený brak.

Z čisto objektívneho a nezaujatého hľadiska treba poznamenať, že prakticky všetky konflikty a potýčky vyvolávali odporcovia Vlny, ktorý v nej videli parabolu k Tretej ríši. Vlna je prototypom silnej spoločnosti s potenciálom, ktorá si uvedomuje svoju silu a chce pre svojich členov len to najlepšie - čo chce v podstate každá spoločnosť. Autori filmu ju však vykreslili ako fašistické združenie, pričom podľa môjho názoru zlyhal iba ten psychopat s pištoľou, ktorý sa nakoniec aj tak zabil. Aké poučenie z toho vyplýva? Autokracia sa dá ľahko zneužiť a môže spôsobiť utláčanie práv a dokonca aj smrť vyznávačov iného názoru. Silný, pútavý a poučný film.

Všetka úcta k spôsobu natáčania tohoto filmu, to treba povedať na začiatok. Uvedomujem si, že to muselo byť veľmi vtipné pre Sachu Cohena, nachytávať takto ľudí. Nuž pokiaľ sa budem na to pozerať ako normálny divák, ktorého zaujíma výsledok, nie všakovaké zákulisie a teda spôsob výroby Borata, odsúdim toto ako málo vtipnú frašku plnú trápnych a nechutných pokusov o humor. Obávam sa toho, že zámer hlavného tvorcu filmu (teda Sachu Cohena) bol, aby priemerné americké kino burácalo smiechom pri každom "smiešnom" úkone Borata Sagdiyeva (bozkávanie, fotky nahého syna, homosexuálna bitka naháčov, vyprázdňovanie v parku, nechutnosti pri stole na návšteve, syr z prsníka jeho matky atď.). No jediné úsmevné v Boratovi boli reakcie nič netušiacich ľudí - hovorím úsmevné, nie smiešne. A dalo sa to aj bez toho fekalistického humoru a to omnoho lepšie. Bohužiaľ aj skrytá kamera je vtipnejšia, než toto.

Keby som pozeral tento film bez obrazu a so zvukom zapnutým iba počas pesničiek, dal by som hádam aj štyri hviezdy, tri minimálne. No to, čo sa dialo, keď práve nespievali/netancovali, bola trápnotrápna urážlivá fraška bez myšlienky a akéhokoľvek aspoň trochu inteligentného deja. Pesničky boli naspievané celkom obstojne, hoci aj tam mám mnoho výhrad. Jedinú hviezdu odo mňa Mamma Mia! dostáva ako poctu k skupine ABBA a jej hudbe.

Typický nenáročný, oddychový film, pri ktorom si netreba namáhať mozog. Hlavná myšlienka o nepoctivo si zarábajúcej matke a jej dcére je síce originálna, ale zápletka s Page a Jackom je dosť klišeovitá a nudná. Najviac sa mi páčil William Tensy (G. Hackman) a konkrétne v scéne, kde strčil cigaretu jednej pani do pohára s vínom. To jeho postavu úplne dokonale charakterizovalo.

Dalo by sa povedať "film hlúpych perverzných Američanov o hlúpych perverzných Američanoch". No toto dielo má v sebe toľko výsmechu a to nielen z Američanov, ale hlavne Európanov, že je to až takmer vtipné. Nazval by som to teda takým "facepalmovým" humorom. Od britských fanúšikov Manchasteru, cez homosexuálneho Taliana a zvrhlých Holanďanov až napokon po Slovákov ako zástupcov Východnej Európy. Čakal som, že Bratislavu nejak trápne urazia, aspoň podľa toho, čo som počul a čítal, ale napokon to bolo tak absurdné, že to uraziť ani nemôže. Jedine ma prekvapilo, že ten Bratislavčan vedel po anglicky. Miroslav Táborský ako čašník potešil a pobavil aj tými dvoma vetami, čo povedal. Čiže Eurotrip by sa dal nazvať takou mierne nadpriemernou sarkastickou absurditou pre tínedžerov (t.j. film plný sexuálneho a úchylného humoru) s celkom romantickým koncom. Na tri hviezdy ako ušité.

Krásny film s ponaučením, kde vidíme, ako môžeme dopadnúť. Na túto tému robotov bolo varovaní už mnoho, klasika je R.U.R.. Tu však roboti nehodlali vyhubiť ľudí priamo, ale prostredníctvom posluhovania, čo dopadlo tak, ako je vidno vo filme. Láska medzi Wall-im a Evou na mňa osobne vplývala síce veľmi milo a sentimentálne, ale taktiež trochu nadbytočne a detinsky. Možno by bol film bez nej nudný a nebolo by komu držať palce, to je pravda, ale dalo sa to spraviť aj trochu menej sladučko. Osobne ma veľmi prekvapilo, že po rekonštrukcii toho čipu vo Wall-iho hlave (neviem presne ako sa tá súčiastka volá, ale je to nepochybne niečo ako mozog u robotov), si on spomenul na Evu aj na lásku, ktorú k nej cítil... Nuž, ale asi to tak musí byť, lebo počúvať plač detí vychádzajúcich z kinosály by príliš dobrú reputáciu filmu neurobil - hlavne keď je to "animovaný film pre deti". Napriek všetkému je to nádherný film a jednoznačne skôr smutný, ako veselý. Záchvaty smiechu a la Ice Age neočakávajte.

Zaujímavé bolo sledovať reakcie ostatných na Halovu priateľku Rosemary, ktorej meno foneticky znie [rozmery], čo na ňu v slovenčine dokonale sadne. :) Vo filme bola celkom pekne vykreslená problematika povrchného vyberania partnerov, konkrétne tak, že vďaka kúzlu toho chlapíka sa vnútorná krása stala prioritou - spôsobom, že bola prenesená na vzhľad. Z toho celkom jasne vyplýva, že výzor pre niektorých ľudí ostane prioritou navždy, pre ostatných možno iba prostriedkom pre prvotný záujem. V tomto hlúpo preloženom filme (myslím názov) to bolo znázornené tým pádom celkom slušne, ale nedostatky sú viditeľné. Napokon, český dabing sklamal.