maxxxim

To je pakáreň a nie obchod! A už vôbec nie so šťastím.

Päť rozdielnych príbehov, päť rozdielnych prístupov, päť rozdielnych záverov, jeden spoločný znak - zábava od prvej do poslednej minúty. Môj "top večera", resp. v tomto prípade asi skôr noci, je bezkonkurenčné číslo 2 ponúkajúce dôkaz o tom, že aj na malom priestore sa dajú robiť veľké veci. Viem si živo predstaviť aj nadabovanú verziu (do češtiny samozrejme), avšak, ak sa to nestane, nič sa nedeje, keďže v origináli je dvojica (od istého okamihu trojica) zvládnutá na výbornú.

"Prírodná", prirodzená až meditačná záležitosť bez rušivých momentov a rečí. Protagonisti z "Life below zero" by si mali brať príklad, minimálne pokiaľ ide o vozový park a uhlíkovú stopu, ktorú zanechávajú po sebe, keď sa už rozhodli prezentovať pôvodný spôsob života :).

Palec hore za film ako celok s vyzdvihnutím nápaditého v niektorých scénach až alegorického spôsobu, akým bola hlavná myšlienka pretavená do deja.

Jedna hviezda za Maštalíra, tému, prostredie a banán, mínus štyri hviezdy za zvyšok, takže to máme v reálnom čase hodnotenie mínus tri, čo je v tomto prípade až, až :). Ale potenciálu má tématika na rozdávanie, takže možno zvoliť inú "produkciu" a bol by z toho kasový trhák ako vyšitý, a to by možno stačilo prekročiť jedny hranice smerom na západ lebo dlho má divák pocit, že sa filmu zhostil amatérsky, prípadne študentský umelecký kolektív (bez urážky týchto kolektívov). A najlepšia scéna? Určite tá, v ktorej Maštalír na konci svojho extempore sumarizuje v duchu I. Kanta, odrazu precitne, pohľadom odsúdi toho neforemného sadrového panáčika a v šaľbe mamonu uteká do tmy, v ústrety novej zákazke, lepšiemu zajtrajšku, počasiu, smerom na najbližší privádzač na diaľnicu. Na nezaplatenie, na ne-za-pla-te-nie, keď si divák nájde vo filme to svoje, to pravé orieškové.

Kvalitne spracované po všetkých stránkach kameru a hudbu nevynímajúc. Možno s výnimkou "astrálnych" výjavov zobrazujúcich vstupné brány do paralelných svetov, resp. iných dimenzií za nekontrolovateľného štiepenia zhluku kvarkov a ich pozvoľného prechodu do antihmoty, a to všetko na pozadí inak pútavého deja a jeho prevedenia nad hlavami účinkujúcich, alias nehodiace sa pokusy o novátorské prístupy ku hre so svetlom a kamerou do filmu takéhoto formátu absolútne nevhodne zvolené, dokonca v mnohých momentoch až rušivo pôsobiace. Ale na koniec asi človek pochopí, o čo komu išlo.

Pútavý príbeh zasluhujúci si bez debát plný počet. Možno by to chcelo preobsadiť "hlavnú" hrdinku, v niektorých momentoch pôsobila trochu rušivo a neprirodzene, ale to je vec názoru a pohľadu, inak fakt dobrý film.

"Ty máš co, oběd?" Ako malí chlapci. :)

Veľmi dobrý dokument o veľmi dobrom hudobníkovi.

Nič s ničím, k ničomu, ničota bez hraníc.