conery1

Francúzsko na konci II.svetovej vojny. Ešte pár dní a príde vytúžená sloboda. Chirurg (Philippe Noiret) posiela manželku(Romy Schneider) s dcérou na vidiecky polorozpadnutý zámoček do bezpečia, pred možným bombardovaním mesta a zo strachu z vyhrážok pronemeckej gardy.Zdanlivo sa nič nemôže stať, už iba vydržať pár dní. Pokludné a príjemné tempo filmu sa zmení, keď sa lekár rozhodne navštíviť milovanú manželku a dospievajúcu dcéru. No z očakávaného objatia sa stáva šok. Dedina je vyvraždená a na zámku sú rabujúci, odsúvajúci sa nemeckí vojaci a dve mŕtve telá. Spálená manželka a zastrelená dcéra. Východiskom sa stáva stará brokovnica a tajné chodby zámku. Lekár, ktorý život prinavracia, ho teraz chladnokrvne berie. A neskončí pokiaľ nie je mŕtvy posledný vrah milovanej manželky a dcéry. Film je bravúrne urobený, kde sa prelína mrazivá skutočnosť s láskavými spomienkami hlavného hrdinu na krásne chvíle manželstva. Prežíval som myšlienky a pocity spolu s pomstitelom. Jeden z najlepších filmov aké som kedy videl.

Stret dvoch kultúr. Jedna nerozumie druhej, ale obe chcú s toho " vytrieskať " čo najviac. Japonsko, kde ľudia sú oddaní nadriadeným a U.S.A. kde ľudia sú oddaní peniazom. Film som videl hlavne pre Conneryho, s ktorého sršala vitalita a charizma ako z máloktorého herca dlhé roky a Keitela, ktorý ma svojim hereckým výkonom vždy presvedčí. Príbeh má veľmi silné stránky a tendenciu pomaly ich ku koncu opúšťať až k naivným scénam asi pre amerického diváka. Čo chcel film povedať je načrtnuté hneď na začiatku, keď sa slnko ( symbol Japonska ) pomaly mení na dieru s ktorej vychádzajú mravce ( ich priemyselná expanzia ) a v zápätí na dieru stupí konské kopyto.

Príbeh o tom, ako sa žije duchaplný a plnohodnotný život. Pomáhať druhým a radovať sa z maličkostí. " Rada si všímam detaily, ktoré iným unikajú, rada ponáram ruku hlboko do kopy strukovín, alebo rozbíjam stvrdnutý karamel na káve špičkou lyžičky, hádžem žabky na vode..."

" Dýchaš za dvoch, a nie si na to sám. Tak to je láska. " Príbeh s neopakovateľne čarovnou atmosférou, z čias, keď Luc ešte režíroval pre radosť a nie pre peniaze. Všetci hrajú to, čo majú. Uveriteľne namyslený, ale zároveň dobrosrdečný Reno, anjelsky čistý Barr, neurotická, zamilovaná Američanka Rosanna a tiež cvičení delfíni. K tomu citlivo vybraná hudba, ktorá prehlbuje pocit z videného. " Vieš ako sa dostať medzi sirény ? Musíš sa dostať do hlbín oceánu. Tak hlboko, že stratí modrú farbu, kde nebo je iba spomienkou. Keď tam si, v tom tichu, čakáš a keď túžiš v mori zostať navždy, že preň i zomrieš, priplávajú a uvidia tvoju lásku, ktorú im ponúkaš a pokiaľ je čistá, úprimná a keď budú chcieť, odvedú si ťa so sebou naveky."

Starý známy tandem Scorsese - De Niro = filmový zážitok. Pre očividne neschopných " bitkárov " a hlavne, pokazenému koncu to nestačilo na 5- ku. Na druhej strane Cadyho vyučovanie drámy stálo za to.

Na môj vkus plytký pohľad. Škoda, že to nerežíroval taký Scott. Colin, pre mňa slabučký herec, teraz zabral.

Jeden z najkrajších filmov, aké som videl. Nádherná scenéria, hlboká múdrosť, realistické spracovanie. Sidhárta opustil svetské pôžitky, aby našiel svet duchovný. Tashi, mladý mních, ktorý splnil všetky podmienky na zasvetenie a plný duchovný život, ho následne opúšťa, aby objavil svet pôžitkov. Tento film je oslavou, alebo kritikou budhizmu? Sidhárta opustil svetský život po dlhom premýšľaní a slobodne sa rozhodol. Teraz berú trojročných chlapčekov od rodín a paralizujú ich od okolitého sveta. Cesta Budhu, je slobodná voľba touto cestou kráčať. " Všetko čoho sa dotkneš môže byť cesta " " Čo je dôležitejšie: Bojovať s tisícom vášní, alebo si podmaniť jednu." Slobodný výber je cesta.

Vojnový film, oslavujúci život.

Dejiny našťastie nepíšu hrdinovia ako Rambo a jemu podobní, ale obyčajný ľudia z mäsa a kostí, s kopou nerestí.

Filmová dokonalosť.