geimz

Stráviteľnejšie sústo pre západného diváka než ázijský originál. Keby ten nevidím ako prvý, pravdepodobne by si Sedem statočných vyslúžilo vyššie hodnotenie, takto však musím byť o čosi prísnejší. Pretože sa jedná o podrobný a takmer identický prepis pôvodného filmu, len zasadený do iného prostredia a s personifikáciou zla v podobe vodcu mexických banditov, namiesto bezmenných vĺn napádajúcich samurajov. A bez Kurosawovej réžie, ktorá redefinovala pojem vizuálny storytelling.

Noví X-meni nie sú vyložene zlý film. Majú peknú, efektnú akciu a Quicksilvera, ktorý má opäť naj scénu filmu. No sú dejovo nezvládnutí, o nejakej motivácii postáv nemôže byť reč a záporák je snáď ešte horší a impotentnejší než Ultron. Budúca minulosť bola vo všetkých ohľadoch lepší komiksák, a Prvá Trieda je od tohto generického money-makeru na míle vzdialená. A koľkokrát ešte budeme sledovať Erika, ako sa z nepriateľa v priebehu filmu zmení v posledných minútach na dobrého? Trikrát už by aj stačilo.

1. séria: Najprv len guilty pleasure, vizuálna vykrádačka 300, no s hutnými súbojmi s litrami komiksovej krvi. Neskôr, po pár dieloch, keď si našiel pôdu pod nohami ako sám Spartakus, tak aj seriál, to už je iná káva. S výbornými postavami, prekvapivými zvratmi, ktoré poväčšinou dramaturgicky fungujú a, samozrejme, trademarkom seriálu, ešte krvavejšími bitkami. Aj po druhom zhliadnutí po šiestich rokoch Spartakus nestráca nič zo svojho kúzla. 85% 2. séria: Hmm. Spartakovo presunutie za hradby ludu do "open worldu" v druhej sérii majú dosť ďaleko od dokonalosti. Spartakova linka, odohrávajúca sa v podstate celá v útrobách chrámu pod Vesuvom, je chabučká. Pozostáva len z urovnávania konfliktov medzi gladiátormi a prípadnej bitky, no aj tie konflikty sú často vyriešené dosť odbyto a pofidérne, postrádajúc logiku. Dejová linka rímskej smotánky je však o poznanie bohatšia a prekvapivejšia - opäť, pri niektorých zvratoch logika hapruje, ale s prižmúrením oka sa dajú tieto prehrešky odpustiť. Záver je fajn, podľa očakávaní krvavý, mierne naivný (Spartakov záverečný útok), ale nevyhnuteľný, aby mohla byť aj tretia séria. Nadšenie z prvej série definitívne fuč. A hrozne tomu škodí ten lacný vizuál, celá séria odohrávajúca sa v pár kulisách je sklamanie. 70% 3. séria: Asi je chyba pozerať Spartaka binge štýlom, pretože v tretej sérii som bol už takmer úplne prejedený over-the-top súbojov a spomalovačiek, sexu a telenovelitých hereckých výkonov. Crassus ako prídavok do poslednej série celkom fajn, menej už jeho prehrávajúci syn a rovnako aj Caesar. Po dopozeraní celého seriálu v horizonte asi dvoch-troch týždňov musím uznať, že po prvej sérii išla kvalita rapídne dole, a väčšina zvratov, motivácií postáv a pod. bola značne nedôveryhodná. Hlavne v druhej a tretej sérii vidno, ako Spartacus len pláva po povrchu, neschopný skúsiť niečo originálne, či už v zmysle trojrozmernejších postáv alebo deju, ktorý v druhej sérii šiel odnikiaľ nikam, a v tretej odnikiaľ do zrazu finálnej bitky. Možno by moje dojmy boli pozitívnejšie, keby čakám na každý diel týždeň, neviem. Možno som príliš namlsaný skutočne kvalitných seriálov, a nedokážem Spartakovi odpustiť jeho chyby. No tie chyby sú výrazné, neprehliadnuteľné, a znižujú emocionálny zážitok, ktorý sa mal dostaviť po finále seriálu. 75%

Lahôdka. Maximálne využitý potenciál (a priestor), ktorý zo slepého starca robí regulérne hororové "monštrum". Stopáž tak akurát, aby film nezačal nudiť či sa opakovať, pár pekných hororových momentov, ľakačiek a zvratov a klaustrofóbna atmosféra, ktorá funguje. Viac sa vyťažiť asi ani nedalo.

Po dolárovej triĺógii, v ktorej prvé dva filmy boli excelentné westerny a posledný bol majstrštyk, som na Tenkrát na Západe nemohol byť lepšie naladený. Tak som si ho po dlhých rokoch pustil s veľkými očakávaniami znovu, a...nič. Snažil som sa čo to šlo, no tento film som si nedokázal užiť. Rozťahaný dej, až na Harmoniku nepríliš výrazné postavy, ale hlavne, napriek (zase) Morriconeho genialite sa kúzlo Leonových filmov v tomto neukázalo. A to podľa výborného prológu vyzeralo opäť na ťažký zárez. Vychvalovanie do nebies tu tentokrát nepochopím, a na piedestáli u mňa neohrozene ostáva Hodný, zlý a ošklivý. 4 hviezdičky za hudbu a pár nezabudnuteľných scén.

Moje prvé stretnutie s Kurosawom, a môžem povedať, že rozhodne nie posledné. Čím by bol tento príbeh bez neho? Americký remake som ešte nevidel, tak posúdim až potom, nakoľko je réžia dôležitá. Pretože Kurosawa je génius. Spôsob, akým dokáže každý obraz naaranžovať tak, aby bol precízne vyplnený - v zmysle toho, že každá postava či objekt má svoje dané miesto, vždy sa deje niečo vpredu, v strede, v pozadí, každá časť obrazu má svoj zmysel - je nevídaný. Týmto spôsobom je kompozícia jednotlivých scén (aj v pohybe, nielen pri statických dialógoch) dokonalá, a ani tá najobyčajnejšia, nech je akokoľvek dlhá, nemá šancu začať nudiť. A to je pri tri a polhodinovej stopáži takmer husársky kúsok.

Veľkolepé zavŕśenie dolárovej trilógie, kde Leone už svoj štýl vybrúsil takmer do dokonalosti. Priamočiarejší príbeh než pri Dolároch, zameraný na tri hlavné postavy a ich honbu za pokladom na pozadí americkej občianskej vojny. Vďaka tomuto historickému podkladu a scénam z bitiek pôsobí film oveľa epickejším dojmom než obidva predchádzajúce, a v spojení s obrazovou nádherou, ktorá je tak vlastná Leonovým filmom, a Morriconeho hudobnými motívmi, dotvára obraz majestátnosti. A do toho tri už legendárne postavy, snažiace sa prechytračiť jeden druhého. Jeden z najlepších, formálne najkvalitnejších a príbehovo najpôsobivejších filmov, aké som kedy videl. A "Ecstasy of Gold", hrajúce pri hľadaní TOHO hrobu, považujem za najlepší originálny hudobný motív vôbec.

Ešte o kus lepšie než výborná "jednotka", s premakanejším dejom, viacerými zvratmi a novými postavami. Dej je krásne nelineárny, človek nikdy nevie, čo ho čaká za každým rohom a istý si je len tým, že v závere antagonista skončí s guľkou v tele. Leone je jedinečný režisér, pretože vie (za pomoci Morriconeho hudby) vytvoriť neopakovateľnú atmosféru a diváka počas stopáže filmu chytiť a nepustiť, zaujať príbehom, postavami, kamerou, strihom. Naozaj si neviem vybaviť filmy iného režiséra, pri ktorom by mi čas ubiehal podobne rýchlo. Piatu hviezdu si schovám (dúfam) na záverečný diel.

S westernom ako žánrom mám pramalé skúsenosti, ale rozhodol som sa to po dlhej dobe napraviť. A ak má Pre hrsť dolárov znamenať novú éru žánru, tak si to rozhodne nechám líbit. Ikonický hlavný hrdina, ktorý sa objaví a zase zmizne ako prízrak, dva znepriatelené rody, bojujúce o nadvládu nad mestom a machinácie, ústiace do krvavého konca. Plus Morriconeho pamätný motív. Štart trilógie, ako si predstavujem.

Ale hej. Pekný príbeh, ako dokáže malý chlapček mrzutému starcovi do istej miery zmeniť život, no na ktorom nie je nič výnimočné či nadmieru pôsobivé. Kolja neponúkne nič, čo by som už niekde nevidel, a napriek tomu, že to robí s formálnou precíznosťou, výsledný efekt je len veľmi priemerný.