geimz

1. séria : 80%, 2. séria : 85%, 3. séria : 90%, 4. séria : 80%, 5. séria : 100% Obzvlášť piata séria a hlavne jej záverečných asi 5 dielov je neskutočná nálož. V tejto časti seriálu už totiž nepozeráte na životy fiktívnych ľudí, ale ich útrapy prežívate ako svoje vlastné. Six Feet Under je veľmi svojský seriál, pomalý tempom, ale precítený, životy postáv nikdy nejdú do absurdity a scenáristi im nevŕšia problém za problémom len v rámci zachovania nejakého dramatického drajvu. Jednoducho si žijú svoje životy, so všetkými radosťami a mnohými starosťami, a celé to vyznieva úprimne a realisticky. Naviac samotné finále je jedno z najlepších záverečných dielov akéhokoľvek seriálu.

Pomalé tempo, prostredie amerického vidlákova, chabučký príbeh. Nič pre mňa, a ani ten ospevovaný výkon J. Lawrence nebol ničím iným, než len mierne nadpriemerným.

Chuťovková hra na časové paradoxy, ktorá poriadne zamotá hlavu. Vďaka svojej prekombinovanosti po konci ani nemá zmysel hľadať, či všetky udalosti do seba logicky zapadajú, pretože to hádam ani nie je možné. Slušný výpal do hlavy.

Najlepšia pasáž filmu sa odohráva na Islande - a to nie vďaka príbehu, ale krásnym scenériám. Celé to má príliš málo vtipu a príliš veľa hollywoodskej nablýskanosti a naivity, než aby ma to začalo poriadne baviť.

Andyho Kaufmana som až do tohto filmu vôbec nepoznal, a celú stopáž som si len ťažko k nemu hľadal cestu. Nerozumiem mu ako zabávačovi, nebaví ma, nezdá sa mi vtipným ani zaujímavým a napriek tomu, že sa považujem za celkom open-minded človeka, toto letí celkom mimo mňa.

Odosobnené, zbavené emócií (okrem Spaceyho psa), no tak celkom nechápem režisérov zámer. Margin Call totiž neprichádza s ničím novým, má síce hviezdne obsadenie, no v podstate zbytočne, lebo ho nedokáže zužitkovať. Rovnako by v ňom mohli hrať bezmenní herci a výsledok by bol rovnaký. Tento film totiž nedokáže prísť s ničím prínosným pre hocikoho, čo aspoň trochu rozumie príčinám krízy.

Vskutku výborný scenár s nepríliš predvídateľným dejom vedený pevnou rukou réžie, s minimom hudby, sústrediaci sa výlučne na príbeh. Milostný trojuholník sa s blížiacim koncom mení na plnotučný thriller, a samotný záver je veľká lahôdka. Treba viac Woodyho.

One-man show Sama Rockwella, ktorý ťahá celý film. Bohužiaľ scenár nie je natoľko prepracovaný, aby vystačil na (už aj tak pomerne krátku) stopáž, a vo výsledku je celkom zabudnuteľný.

Fincher znova na vrchole. Pár vecí, vďaka ktorým si Gone Girl zaslúži absolútne hodnotenie - podľa premisy človek predpokladá, že ide o tradičné vyšetrovanie zmiznutia/vraždy, v ktorom sa postupne odhaľujú fakty, aby na záver mohol prísť nejaký šokujúci zvrat. Na tento koncept sme u daného žánru všetci od Hollywoodu zvyknutí, Fincher však hrá inú hru. Zvrat (ktorý jednoznačne nebol šokujúci, ale to je nepodstatné) totiž príde v polovici, a vďaka nemu sa zmení celé tempo a smer, akým sa film dovtedy uberal. Kvôli tomuto divák nemôže ani predpokladať, kam sa snímok pohne ďalej, alebo ako výusti, pretože si nie je už ničím istý. Ten scenár je jednoducho na inej úrovni a určite nesadne mainstreamovému divákovi, ktorý až do konca čaká na rýchly twist, ktorý obráti všetko naruby. Také niečo jednoducho nepríde, ale vďaka tomu, aký je priebeh filmu od polovice neočakávaný, je samotný záver o to reálnejší, hmatateľnejší a surovejší. A chvalabohu za to, že sme sa naozaj nedočkali nejakého lacného samoúčelného zvratu. Film roka, a konečne aj nejaký poriadny adept na Oscara (minimálne za ten scenár a réžiu).

Je daný fakt, že Nolan točí v dnešnej dobe nenapodobiteľné megalomanské trháky. Teda aspoň čo sa audiovizuálu týka. Takmer každý režisér sa ho snaží aspoň v niečom okopírovať, či už v obraze, dialógoch, alebo epickej hudbe (tu je samozrejme neprekonateľný Zimmer). Po Inception som bol nadšený. Po DKR som bol ostražitý, pretože film nenaplnil moje očakávania. A akonáhle sa začal názov Interstellar používať vo význame "duchovný nástupca 2001", či niečo obdobné, začal som byť aj riadne skeptický. Nolanovmu citu pre príbeh totiž neverím už tak ako kedysi, v dobe Mementa či Dokonalého triku. Preto som sa snažil pristupovať k Interstellaru bez očakávaní, pasívne, ako k radovému filmu od neznámeho režiséra. Tri hodiny stopáže však urobia svoje a Nolan vie, ako si získať obecenstvo na svoju stranu už počas úvodných scén. Do filmu som vstupoval ako divák nezasiahnutý žiadnymi informáciami o deji (v rámci možností) a počas ubiehajúcich minút som sa musel zamýšľať nad tým, kde nás réžia zavedie ďalej, o 10 minút. Prvá možno hodinka na Zemi bola totiž veľmi fajn, ocenil som, že sme dostali možnosť zblížiť sa s postavami oveľa podstatnejšie, než u iných režisérových filmov a to súčasne bez toho, aby film dovtedy nepôsobil naťahovane či lacno. Odkedy sa však začala skutočná misia vo vesmíre, moje očakávania znova narástli. Narastali aj po prvom stretnutí s červou, a neskôr aj čiernou dierou. Na vodnej planéte už boli naozaj vysoké, no zároveň sa objavili aj prvé obavy, kam snímok vlastne smeruje, čo sa snaží povedať a aká bude jeho myšlienka. Je ohromná škoda, že emocionálny vrchol filmu príde po návrate zo spomínanej vodnej planéty pri prezeraní niekoľkoročných videí, a Nolan nech sa snaží, ako snaží, nedokáže podobné emócie vyvolať ani pri osudovom konci. Matt Damon prekvapil, a bol dobrým doplnkom filmu, ktorý sa však už tak nezadržateľne blížil ku koncu, v ktorom sa zatiaľ nič (ja viem, opatrne s takým slovom pri filme takého režiséra) vizionárske, čo by sa od snímku s podobnými ambíciami čakalo, nestalo. Interstellar bol totiž až do svojej pointy vynikajúcim dobrodružstvom o cestovaní vesmírom, ktorý však nič prevratné nepriniesol. Až s príchodom pointy sa začali veci vyjasňovať. A tu musím zdôrazniť, pointa bola výborná. Naozaj bola, a do filmu sedela. Nehovorím, že bola ohromne originálna (v tom zmysle, že "duch" v knižnici bol sám protagonista), no bola dostatočne prepracovaná a prekombinovaná (nie v zlom zmysle slova), aby do filmu podobného formátu pasovala a nevyznievala lacno. Lenže, a toto je veľké lenže, Nolan zase dopláca na svoju doslovnosť. Ja viem, že mainstreamový divák je mainstreamový divák, a podobné trháky sú mierené na neho, no niekoľkokrát na konci opakovať pointu tak, aby došla aj dieťaťu, je naozaj veľa. Pritom vymyslené je to všetko naozaj dobre - že ľudia budúcnosti, ktorí žijú vo vyšších dimenziách, vytvorili pre Coopera malý 3D svet, že cestovať do minulosti môže len gravitácia a následné zakódovanie súradníc do hodiniek - všetko je to pekne Nolanovsky megalomanské (konečne). No všetko to tak trochu kazí tá jeho prekliata doslovnosť. Keby niektoré veci len naznačí a nechá interpretáciu na divákovi (a necpe tam celkom zbytočný "druhý koniec" na novej vesmírnej stanici v budúcnosti), mohol by toto naozaj byť ten spirituálny nástupca Vesmírnej odyssey. Ja som takto nepresvedčený. Ide o výborný film, lenže kedy natočil Nolan iný než kvalitný. Ďalšie projekcie sú isté, aby som si v kľude domova, a nie ohúrený veľkým plátnom, urobil na Interstellar definitívny názor, a pridal, či odobral potenciálnu hviezdičku. Zatiaľ môžem len skonštatovať, že ma veľmi príjemne naladil na všetko vesmírne a moja fascinácia univerza sa len prehĺbila. A všetci tí, čo hľadajú vo filme každú chybu a nelogickosť v scenári, či už ide o cestovanie v čase alebo o hocičo podobné, by si mali len uvedomiť, že daný žáner je science-fiction.