SarumanKo

Absolútna mafiánska klasika. Vlastne už nič nemôže byť tradičnejšie, snáď okrem Coppolovho Krstného otca. Už názov Goodfellas tomu napovedá, takisto režisér, je totiž známe, že Martyho vždy najviac bavila "spodina ľudskej spoločnosti". O hereckom obsadení nehovoriac. Robert De Niro je proste kapacita, nikto sa nikdy nehodil do úloh mafiánov viac, než on. Jasné, Pacino či Brando si tiež štekli, ale keď spoza De Nirovho pleca vykukne psychopat Joe Pesci, žiaden gangster nemá šancu. Sledovať "fuckovanie" a chaotické, nevyspytateľné vystupovanie toho malého mužíka je proste pre každého fana gangsterky čistá radosť. A Ray Liotta síce nie je herecký boh, ale pre tento film má ten správny ksicht. Príbeh je navyše celkom reálny, nedochádza ku klasickej ideologizácii kriminálnej témy. Vo výsledku sú Mafiáni, podobne ako Kasíno (ktoré ale mám o chlp radšej) brilantným filmom, ktorému sa nedá vyčítať nič. Prehlásiť o sebe, že sa nám páčia gangsterky a nepoznať pritom príbeh Henryho Hilla a jeho priateľov by totiž bola osudová chyba. "What do you mean funny? Funny how? How am I funny?" (95%)

"I just tell them: he was my father..." Klasickú gangsterskú tematiku okrem iného milujem aj pre svoju rýdzosť a surovosť. Sam Mendes, tvorca úchvatnej Americkej krásy, mi však ukázal, že na vec sa dá ísť aj inak. Jeho dielo je poetické. Občas lahodné, ľahké ako pierko, inokedy emocionálne mimoriadne ťaživé a silné. Road to Perdition je vskutku strhujúci epos o mafiánoch-ľuďoch. Má zaujímavý príbeh, famóznu atmosféru vyťaženú z kompozične úchvatných scén, do jedného dokonalé herecké výkony (pohľadu na drsného Hanksa, staručkého Newmana a groteskne hrôzostrašného Lawa som sa nevedel nabažiť) a majstrovskú hudbu Thomasa Newmana, ktorý sa u mňa v poslednom čase svojimi ohromnými soundtrackmi vydobyl na špičku. Až toto, dámy a páni, je dokonalá filmová krása, aj tentoraz americká, no prohibičná a snáď ešte lepšia než tá predtým. (95%)

The Expendables je v jednotlivostiach skvelý film, ale Stallone to tentoraz nezvládol ako celok. Kým jeho štvrtý Rambo bola čistá žánrová práca, plná energie a sily, Postrádateľní sú len povzdychom nad zašlou slávou svalnatých borcov z osemdesiatych rokov. Film má odkazovať na snímky tridsať rokov staré, spracovaním a čiastočne aj obsadením, ale wrestleri hádžuci sa o zem, prenášajúci patetické hlášky, nepatria do mojej predstavy o kvalitnom akčňáku. Mladý nádych tomu dodáva jedine skvelý Statham a jeho nože. Akčné scény samotné sú tradične výborné a keď dôjde na záverečný lomoz, je skutočne efektný a hlasný, ale cesta, ktorou to k finále vygradovalo, je hrboľatá. Celé to pôsobí prikrátke a kostrbaté, postavy sú sympatické, ale dozvieme sa o nich pramálo a tímová chémia je trestuhodne slabá. Pridal by som minimálne hodinu minutáže a urobil z toho hlbší, dojímavejší a prepracovanejší film. Rourkeove filozofovanie ma žiaľ ani omylom nepresvedčilo. Výrazne nahor to ťahá už teraz kultová scéna v strede filmu (všetci dobre viete, o čom hovorím), pri ktorej som sa blažene usmieval od ucha k uchu. (65%)

Milí páni vodiči autobusu nám počas (úmornej!!) cesty do Londýna boli ochotní zapnúť niekoľko filmov. Väčšina z nich bola slušná a ubehla rýchlo, no Tornádo nad New Yorkom mi len predstavilo nový odtieň tunajšieho hodnotenia "odpad". Ak som za zmysluplnejšie považoval sledovanie nemeckých diaľnic, niečo s tým filmom fakt nebude v poriadku. (10%)

Svieža, originálna a skutočne veľmi vtipná komédia z vďačného väzenského prostredia. Nemá veľké ambície, ale svojou pohodovou zlomyseľnosťou protagonistov i samotného osudu ma bavila po celý čas. Viac-menej neznámi herci boli taktiež fajn. Jedinú výhradu mám voči neoriginálnemu klišé v závere, ktorý mohol byť celkom iný. (70%)

Športové filmy nie sú nič pre mňa, no tento si ma okamžite získal, i keď ťažko definujem jeho najsilnejšiu zbraň. Možno by to mohla byť pozitívna atmosféra neskutočne zahrievajúca srdce a hladiaca dušu. Možno skvelá réžia a technická stránka snímky (výprava, kostýmy, dobový feeling). A celkom určite je to aj hereckým bohom Anthonym Hopkinsom. Jeho dokonalé herectvo a bezhraničná sympatia, ktorú k nemu cítim, ho povyšujú do nebies a je celkom možné, že Burt Munro je jeho najlepšou postavou vôbec (a dokonalým protipólom k Hannibalovi Lecterovi). Množstvo bizarných postavičiek, ktoré tento "pomalší", ale zato inteligentný a dobrosrdečný ťuťmák na svojej púti stretne, mi navodilo forrestgumpovskú náladu. The World's Fastest Indian je dojímavý, poučný, neskutočne ľudský a vtipný film, miestami statočne zápasiaci s nádychom pátosu. Podobné biografie na štýl dobrodružnej road-movie dokážu moje divácke srdce absolútne uspokojiť len ťažko, ale "Najrýchlejší Indián" je v mojich očiach dokonalým filmom, ktorý ma prvým pozretím uhranul a predpokladám, že nepustí už nikdy. (95%)

Snaha nadviazať na úspech megadokonalého Mlčania jahniat je do očí bijúca, ale výsledok je celkom podarený. Anthony Hopkins v Červenom drakovi ale nedostáva veľa priestoru, je to skôr prequelové lákadlo pre diváka a osvieženie inak len ľahko nadpriemerného detektívneho príbehu. Osobne však mám pre tento typ filmov (vyšetrovanie sériových vrahov a podobne) istú slabosť a Red Dragon ma nesklamal takmer ničím. Jedinú výhradu mám voči (síce celkom dobre napísanému) scenáru, ktorého pointa je totiž neskutočne uponáhľaná a otrepaná. Nevýrazná réžia Bretta Ratnera tiež nie je stobodová, ale nevadila mi. Herecké obsadenie by naopak utiahlo aj desať filmov. Geniálny Hopkins, ako som už spomínal, sa len mihne, ale ja ho žeriem. Aj Edward Norton do role detektíva sadol dokonale. Svojim vystupovaním tiež potešili Keitel, Hoffman a Watson. Kto ma ale totálne ohromil, bol Ralph Fiennes. Ten človek sa pre úlohy psychopatických záporákov proste narodil a vďaka hereckým koncertom vo filmoch ako je napríklad Červený drak, som ochotný prepáčiť mu šepotavé faily typu Voldemort a Hádes. (70%)

Je mi to fakt veľmi ľúto, ale Šiestemu zmyslu musím dať 4*. Ja nadšenie všetkých užívateľov síce chápem, ide o skvelo natočený, inteligentný, mrazivo atmosférický psychothriller, okorenený haldou hororových prvkov. A herecké výkony sú bez výnimky výborné (Bruce je proste borec aj v úlohách "nedrsných" chlapíkov), ale pointa, veľká, šokujúca, odzbrojujúca pointa, mi žiaľ bola jasná už v prvej polovičke filmu. Shyamalan bol kedysi pozoruhodný režisér. Jeho Znamenia a Vyvoleného považujem za vrcholy kinematografie, no Šiesty zmysel z môjho pohľadu svoj potenciál nevyužil naplno. Možno stačilo naznačovať trochu menej, možno tá zúfalo predvídateľná pointa vadila len mne, ale toto nebol absolútny filmový zážitok, ktorý som čakal. (80%)

V posledných rokoch natočil Pierre Morel vynikajúce Taken a leda tak priemerné From Paris with Love. Jeho debut, Okrsok 13, je niečo medzi tým. Už z prvých scén je jasné, že mal film maličký rozpočet, to ale nie je taká chyba, ak dokáže režisér vytvoriť presvedčivú atmosféru. Mne totiž to drogové ghetto (i keď trochu nad rámec uveriteľnosti) pripadalo príjemne skazené a špinavé, navyše je to veľmi vďačné prostredie pre tento typ snímky. Akčné scény sú z režijného hľadiska slabšie, aj v rámci debutu, no vďaka parkouru Davida Bellea a Cyrila Raffaelliho sú svieže a nápadité, takže to až tak nevadí. Vo výsledku je B13 film nijak dokonalý, ba dokonca ani originálny (klišoidný scenár mi však prílišne neprerážal, hodil sa k tomu béčkovému šmrncu filmu), ale bavil ma. (70%)

Jane Fonda nesiaha Roberovi De Nirovi ani po členky. Pričom jej postava svokry je ešte nepríjemnejšia, než jeho svokor, tu ale nie je reč o herectve (i keď De Niro je predsa len 100x lepší). Ide o celkové spracovanie filmov. A tam je teda rozdiel ako medzi nebom a zemou... Svieža iskra, to je to, čo Diabolskej svokre chýba. (40%)