Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Animovaný
  • Drama

Recenze (370)

plakát

The Ghostmaker (2011) 

Jeden bod za nápad, druhý za rakvu a načrtnuté mystérium okolo nej a tretí za chabo spracovaného strašiaka, ktorého potenciál je trestuhodne nevyužitý. 3/10

plakát

Hobit: Neočekávaná cesta (2012) 

Poriadne ľadová sprcha! Ak si vybavím aspoň jeden dobrý moment, pokúsim sa napísať viac.

plakát

Pán prstenů: Návrat krále (2003) 

Grandiózne zakončenie trilógie. Nebudem chrliť superlatívy, lebo to jednoducho nemá zmysel. Vyberiem iba scénu, ktorá sa mi pri spomienke na Návrat kráľa vybaví zakaždým ako prvá. V nej uniká planinou zdecimované gondorské vojsko z Osgiliathu napádané zo vzduchu Prsteňovými prízrakmi. Na pomoc im v ústrety vyrazí Gandalf, kamera sa zavesí zaňho a tesne pred tým ako mu z pozdvihnutej palice vyšľahne biele svetlo, stíchne všetok hluk a hudba prejde do tenkého ženského chorálu. Číra dokonalosť, P.J. je jednoducho macher. Podobných momentov má ale celá trilógia požehnane. Rozšírená verzia je už samozrejmosť. 9/10

plakát

Pán prstenů: Dvě věže (2002) 

Pokračovanie najúžasnejšieho dobrodružstva aké sa kedy na filmový pás zaznamenalo (som zvedavý, koľko vody pretečie než budem musieť toto skonštatovanie prehodnotiť). Zrýchlilo sa tempo rozprávania, epické je epickejšie, akčné akčnejšie. Ak som spomínal v komentári k Spoločenstvu, že bez rozšírenej verzie to nie je úplne ono, tak v prípade Veží všetko platí minimálne dvojnásobne. Vlastne je priam nutnosťou. Nielenže príbeh obohacuje, podobne ako v predchádzajúcej časti, ale aj dopĺňa celé scény a to až do takej miery, že mení ich vyznenie (útek skurutov z boja pri Helmovom žľabe). Dve veže sú najslabším článkom z trilógie, o tom niet pochýb, prostredník bez začiatku a konca, ktorého kino zostrih sa podľa mňa moc nevydaril, lenže stále ide o nadpriemerne zvládnutú a veľkolepú fantasy.

plakát

Pán prstenů: Společenstvo Prstenu (2001) 

Fenomenálne spracovaná vízia novozélandského hobita a rovnako ako aj v prípade predlohy, moja najobľúbenejšia časť Pána prsteňov. Vymenovávať všetky klady Spoločenstva je na dlhú debatu. Ja osobne ju doporučujem v čase, keď vonku padá súmrak, lavička pred domom je prázdna a keď vzduchom nasýteným letom rozvoniava Starý Toby. Ak sa k tomu naviac pridajú ľubozvučné tóny Concerning Hobbits o výnimočnú atmosféru je postarané. Čo viac dodať? Snáď už len toľko, že bez rozšírenej verzie to akosi nie je ono. Večná vďaka, pán Tolkien, za toto fantastické dobrodružstvo, ktoré by inak bez vás nevzniklo.

plakát

Dave (1993) 

Rozprávka o ideálnej hlave štátu s výbornou ústrednou dvojicou. Škoda, že sa protivníci za tú chvíľu panovania prezidentovho dvojníka nezmohli na viac. Také oživenie v podobe nejakého toho Lía Harvyho Osvalda by bolo osviežujúce. Nuž, to by ale asi na režisérskej stoličke nesedel Reitman a žáner by nespadal pod romantickú komédiu. 7/10

plakát

Saxána a Lexikon kouzel (2011) odpad!

Človeku sa až nechce veriť, čoho všetkého sú ľudia pred a za kamerou schopný.

plakát

Máma (2008) 

K dokonalosti chýba len úderná pointa, ktorá by celú tú snahu zimomravej smršte spečatila. 9/10

plakát

Tajemný muž (2012) 

Mysteriózna thriller dráma made in France. Zoznámenie sa s pánom Laugierom, ak nepočítam štek v Bratstve vlkov (Le Pacte des loups), ani nemohlo dopadnúť lepšie. Jessica Biel ma konečne presvedčila, že má talent. Postavu sestričky Julie stvárnila perfektne. Toľko pocitov k filmovej postave som v sebe dlho nechoval (ak niekedy). Nahráva jej samozrejme dobrý scenár s pár naozaj neočakávanými zvratmi. Vážne začínam byť zvedavý na Mučeníkov (Martyrs). 7/10

plakát

Rob Roy (1995) 

Príbeh o škótskom ľudovom hrdinovi Robertovi Royovi MacGregorovi vyzerá ako komornejšie spracovanie megalomanského Statočného srdca (Braveheart). Oba filmy vznikli v tom istom roku, odohrávajú sa, aj keď v rozdielnom časovom období, v rovnakej krajine a hlavné postavy stavia proti identickému protivníkovi - anglickej šľachte. Tu sa ich podobnosť viac menej končí ale porovnávaniu sa sotva ubránia. Rob Roy je vo všetkom úspornejší (až na hudbu, Burwell Hornera prešťal o niekoľko mét), dialógy občas zašelestia papierom a očakávanie aspoň jednej väčšej bitky sa nenaplní. Nič z toho mu však zásadne neuberá na kvalite. Mimochodom, scéna prenasledovania Royovho priateľa MacDonalda zákerným Cunninghamom za sprievodu žalospevu Ailein Duinn mi pripomenula obdobnú scénu, v ktorej istý hobit spieva pološialenému správcovi Bieleho mesta pomalú pieseň, zatiaľ čo jeho druhý syn cvála poľom v ústrety desiatkam čakajúcich šípov. 7/10