Sancty

Ďalší klenot, ktorý ani dnes, po zhruba dvadsiatich rokoch nestratil nič zo svojej pútavosti. Sedel som pritisnutý v kresle po celý čas rovnako ako vtedy, keď som ešte nevedel načo všetko ho mám a zízal so zaklapnutou čeľusťou na obrazovku. Dokonale budovaná atmosféra, démonická hudba, pár podarených ľakačiek, znepokojujúci záver. Proste Johny ako ho mám rád.

Jason Statham ako nekompromisný bad-ass v jednej absurdnej, adrenalínom napumpovanej jazde s doslova uleteným záverom.

Za Jona Voighta, ktorý je slizkejší ako samotný had.

Prvý príbeh o upíroch sa striktne drží zaužívaných schémat. Strach pred slnečným svetlom a krížmi, otvárajúca sa truhla, postava meniaca sa na netopiera, dva drobné otvory po očných zuboch. Tak prečo to nefunguje? Prečo v úvode nemá upírka problém prísť za slnečného dňa k obydliu rybárov? Ako to že sa vyľaká krížika na retiazke a na cintoríne plného krížov je ako doma? Prečo sa deti dokážu ubrániť a s ľahkosťou ju od seba odstrčiť a v súbojoch s mužmi má prevahu? Asi najviac ma dostala postava, ktorá oboch vyciciavačov (aj keď tu saje iba ten s väčším poprsím) zlikviduje. Jednoducho za behu zahlási a to bez akéhokoľvek nastrčeného vodítka, že upírku možno niekto ovláda. Logika tu jednoducho vzala za svoje rovnako ako majster upír, ktorý sa ukáže len na začiatku a na konci pri trápnom finále. 3/10 Druhý príbeh je o triedu lepší a to v každom smere. Je desivejší, krvavejší a badať tu konečne atmosféru. Zavraždený muž, ktorého neprávom obvinili zo zabitia miestnej tanečnice túži po pomste a spravodlivosti. K tomu mu pomáhajú levitujúce ruky (nie je vysvetlené ako a prečo o ne prišiel). Znie to síce komicky, ale pri predstave, že sa po mojom krku sápu zakrvavené končatiny odseknuté v lakťoch, mi veru do smiechu nebolo. Záver ma dostal, keď samotný dedinčania dotiahli pravého vinníka na cintorín, aby sa s ním duch vysporiadal po svojom. 6/10 Posledný príbeh je o skupine priateľov a ich návšteve strašidelného domu. Atmosféra je opäť v ťahu, chlapci vreštia a škriekajú ako tínedžerky v dnešných amerických vyvražďovačkách. V prvej polovici sa straší ľakačkami, lenže tie vôbec nefungujú. Za vinu to kladiem naozaj starej kópii filmu pri ktorých aj české čiernobiele snímky pôsobia akoby boli nakrútené nedávno, a všadeprítomnej tme. V druhej polovici je to už čistá paródia s odkazmi. Skupinka počúva pôvodnú rozhlasovú hru Gabi ng lagim, skupinka prebieha chodbou z jedných dverí do druhých ako v kreslených groteskách, skupinka sa pohybuje v zrýchlených scénach a na úplnom konci pointa, ktorú uhádnete hneď v úvode. 1/10 Čo dodať na koniec? Určite iný prístup filipínskych žien pred zlom, pretože toľko nejačia, nesnažia sa mu utiecť (ak už aj hej, tak nie blbým smerom) ale čo najskôr hľadajú kríž a oháňajú sa modlitbami. Rozhodne rarita, ale iba na jedno pozretie.

Premárnená šanca aj na nízkorozpočťák.

Nie je nič horšie ako podvedená ženská.

M.J. utopil Solomona v bahne a špine, a ja som ešte nikdy nemal takú chuť pridať sa. Atmosféra z toho smrdí na hony ďaleko, takmer neustále čliape dážď, zabíjačiek je požehnane, a do toto všadeprítomného hnusu Badelt, ktorý vkladá podmanivé, strhujúce tóny s takou gráciou akou hlavný hrdina kosí nepriateľov. Vôbec som nemal čas premýšľať nad nedostatkami, ktoré z toho vyčnievajú rovnako ako kríže v jednej z osád.

Pokiaľ sa divák nezačne hrabať v detailoch je Zrodenie planéty opíc fantastickým filmovým zážitkom.

Vydarená hra na mačku a myš, ktorou mi Morales poriadne vytrel oči. Len zamrzia občasné kopance v scenári.

Na jednej strane slušná akcia, vydarené masky a parádne gore. Atribúty, vďaka ktorým som vydržal u Stake Land do konca. Na strane druhej otravný voice-over jednej z hlavných postáv, vražedne pomalé tempo a klavírová hudba, ktorá poväčšine celú tú bezútešnú - myslím tentokrát nudnú - atmosféru dokonale dopĺňa. 5/10