Sancty

Jules Verne by mal radosť. Aj cez slabšiu dejovú linku ide o filmový skvost a pre mňa o najobľúbenejšieho Zemana.

Umučenie nudou. Vážne. Myslel som, že to nikdy neskončí. Brutalita fajn, aj keď mi prišla samoúčelná. Aspoňže technická stránka to zachraňuje od odpadu. Pre mňa jeden z najzbytočnejších filmov aké som kedy videl.

Horor? Kdeže. Temná fantasy? Určite. Od bratov Pangovcov som po Oku a jeho vydarenom pokračovaní očakával ďalší mrazivý zásek z východu. Čiastočne som sa dočkal aj keď som po viac ako slušnom úvode - síce režiséri pracujú so zaužívanými prvkami, ale aj napriek tomu sa im podarí navodiť hororovú atmosféru takmer okamžite - musel pristúpiť na troška inú hru. V priestore pre opustené a zabudnuté veci som sa s hrdinkou prešiel úchvatnými (vrakovisko hračiek), desivými (les obesencov) a inak nápaditými lokáciami, z ktorých sú niektoré bohužiaľ príliš dlhé. V tomto svete mimo našej reality vedie forma jasne nad obsahom.

Narozdiel od Auta zabijak som nezaregistroval ani náznak niečoho sa podobajúceho na nudu. Nápaditá zábavná mäsiareň.

Dve tony železa, dvesto kilákov za hodinu, mäso, kosti a starý Newton. Takto výstižne charakterizoval šance na prežitie štvorici slečien policajt v rozhovore svojmu Prvorodenému synovi v scéne v nemocnici, ktorá tvorí akési premostenie medzi dvoma takmer hodinovými epizódami o kaskadérovi Mikeovi v podaní skvelého Kurta Russella. Každá tá časť je samostatne perfektná ale pozrieť to na jeden záťah je fakt záhul a ani skvelé ženštiny, namakané autá a tradične výborné dialógy nezachránia túto tarantinovku pred vkrádajúcou sa nudou.

Ukecané a s prestrelenou stopážou. Ale každý môj kontakt s týmto filmom sa preruší až pri záverečných titulkoch.

Ubudlo na nechutnostiach a atmosfére, hlavne od masakru v Kotolni, ALE pribudlo Pinheada. Ten v pohode unesie celý film až do záverečných titulkov. Reportérka Joey: „Hľadám jedno pekné dievča...“ Barman: „Lesby sú väčšinou tamto.“

Pravda je, že pre mňa je tento diel miernym sklamaním, rovnako ako v detstve tak i pri opätovnom zhliadnutí. A pri tom žiadny zo znakov - či už ide o nechutnosti v podobe tiel v rozklade a s hemžiacimi sa červami, navrátilca bez kože, reťaze a Cenobitov, kocku (dokonca niekoľko kociek), alebo chorý vzťah medzi Juliou (opäť skvelá Clare Higgins) a, tentokrát, doktorom Channardom - nechýba. Lenže všetko to tu už raz bolo. Našťastie sa dej premiestnil do psychiatrickej liečebne čo sa ukázalo ako výborný ťah. Taký pacient trpiaci psychickou poruchou, vďaka ktorej vidí ako ho zaživa rozožiera lezúca chamraď, je ukážkovo desivý. Vlastne celá časť, ktorá sa neodohráva mimo našej reality je vydarená. Akonáhle sa dej presunie do Labyrintu, atmosféra stráca na sile. Niektoré scény, ktoré sú pospájané pridlhým blúdením po chodbách, nepôsobia tak ako by mali a v logike sa tiež objaví zopár dier. Vcelku ale dôstojný nástupca.

Príde mi úplne zbytočné písať akýkoľvek komentár. Barker stvoril parádny majsterštyk, ktorý radím medzi najlepšie filmy aké v tomto žánri vznikli. Síce nie je bez chýb a snáď by som prikývol aj na to, že trocha zostarol, ale svojou dokonalou atmosférou tieto nedostatky absolútne vynahradzuje.

Strhujúce! Atmosférické! Ukážkový steampunk. Pustené hneď dvakrát za sebou.