Visáč

"Piss off and die, ghostman." Za mannovsky sofistikovanou maskou digitálnej žánrovky sa skrýva priam mystické pojednanie o virtuálnom anarchizme a jeho psychologicky značne komplikovaných aktéroch...

Na ruské pomery docela zábavné, ale zároveň príliš odťažité a vykalkulované. Film bez hlavného hrdinu, s komickým záporákom a prakticky neexistujúcim dejom. Ani sebalepšie GoPro nenahradí dovednosti skutočne kvalitného kameramana. Oproti takému Cranku, z ktorého adrenalínovej filmárskej estetiky Henry vychádza, chýba aj väčšia miera nadsázky a tzv. replay value. Hoci si to nájde verných direct-to-video imitátorov, mám podozrenie, že sa v Henryho 90 minútach formát FPS-kového akčňáku slušne vyčerpal.

Taký vylepšený Evil Dead, bez Brucea, ale s buchtou. Raimi je vo forme: desí, terorizuje a znechucuje bez zbytočného gore a bez eRkového ratingu, čo považujem za pozoruhodný výkon. Démonickú atmosféru Raimi umí jak nikto a "normálne" dejové scény dostávajú vďaka Demingovej kamere a jeho výraznému nasvieteniu pôvabný "artificial" look, ktorý skrátka milujem. Alison Lohman je typovo výborne obsadená, jej scream queen je zakríknutá, civilná, ale sexy. Sledovať také sympatické stvorenie pocákané a poblité ako konštantne dostáva na prdel od ošklivých kreatur v Raimiho "in your face" podaní je bezkonkurenčný divácky zážitok.

90s cyberpunkový bizar. 90s, lebo 180 giga-bytová pamäť tu predstavuje niečo, nad čím sa treba vzrušovať a tiež kvôli dobovej fascinácii internetom. A takisto, pretože je tu Ice-T: patrón béčkovej produkcie, ktorého sme vtedy vnímali skôr cez jeho striktne jednorozmernú hereckú persónu než ako rappera. Cyberpunkový, lebo scenár napísal "godfather" žánru William Gibson a film sa pokúša o mix paranoidnej atmosféry Totall Recall s urban decay lookom Strange Days. Bizar, lebo Keanu predvádza jeden zo svojich najhorších výkonov, Lundgren tu má akýsi podivný ježišovský imidž a vo finále sa hlavný hrdina prepojí so super-inteligentným delfínom, pričom celú seansu sprevádzajú flashbacky z detstva.

Ďalší Bessonov triumf. Ak nie komerčne, tak umelecky určite. Obzvlášť, keď išlo v podstate o job na zakázku: režírovať mala pôvodne Kathryn Bigelow, Besson mal dohliadať na projekt z pozície producenta. Dejovo film začína strácať dych až v poslednom dejstve (po uväznení Johanky) a toľko očakávaná katarzia sa nedostaví v takej intenzite ako by si divák zaslúžil, čo považujem za jediný výrazný zápor. Dovtedy je to ale dynamická, slušne odsýpajúca historická jazda s výborne obsadenou hlavnou hrdinkou. Milla Jovovich predvádza jeden zo svojich top hereckých výkonov a jej kreácia je čisto v súlade s "fucked-up" charakterom Johanky, tak ako ju Besson chcel vykresliť. Kritizovať Millu je podobne irelevantné ako vyčítať Elizabeth Berkley, že je príšerne over the top v Showgirls, lebo plnila režisérove pokyny.

Madsen a Patricia Arquette sú moji obľúbenci, ale ako "couple in trouble" im to spolu veľmi nehraje. Billy Bob v malej roli gangstra-pitomca či Spielbergov kameraman Kaminski celkovému dojmu tiež nepridali.

Naprostá bomba a kopanec do rozkroku všetkým tým Avengerom, Kick-Assom a podobným šmejdom. TAKTO má vyzerať poctivý komiksový film. Tim Miller debutuje s takou razanciou, až sa patrí skonštatovať, že popri dvojke Neveldine/Taylor, rejžovi Dredda Petovi Travisovi a Denisovi Villeneuve patrí medzi najsľubnejšie režisérske talenty, akými mainstreamový Hollywood disponuje. Trailer ma veľmi nenadchol, ale hláškujúci Reynolds mi zavrel hubu prakticky okamžite. Vychytané cameo v strip-klube ma uistilo, že je to na plný počet a ten pocit zostal až do záverečnej potitulkovej scény. Pôvodne som dával väčšie šance Ayerovi a Suicide Squad, ale teraz fakt neviem. Deadpool nasadil latku poriadne vysoko.

Po štvorke a jednotke (presne v tomto poradí) najlepší Rocky. A to hlavne kvôli dobre obsadenému Creedovi, Stalloneho low-key herectvu a talentovanému mladému režisérovi. Coogler zbytočne neexhibuje, ale vzdáva hold Rockyho "old school" univerzu citlivo, moderne a bez prepáleného sentimentu.

Typické dobové béčko od Universalu, za málo prachov, s toporným Jeffom Chandlerom v roli poctivého šerifa rasistického južanského mestečka. Tomu šéfuje bohatý rančer v podaní Orsona Wellesa, pre ktorého to bola jedna z prvých zakázok po návrate do Hollywoodu. Film sa vyznačuje (na tú dobu) odvážnym ľavičáckym posolstvom a skutočnosťou, že ho produkoval Al Zugsmith, podpísaný aj pod Wellesov majstrštyk Dotyk zla.

Dosť staromódna záležitosť, na ktorú sa dá pozerať najmä kvôli hlavnému protagonistovi, hoci aj ten ide na pol plynu. Príbeh, veľmi pozvolna inšpirovaný hviezdnou dráhou účastníčky speváckej súťaže Afghan Star, je politicky neomalená a naivná báchorka plynúca v oddychovom režime. Ak pristúpite na túto hru a ste zvedaví na Billa Murrayho v ujetom, hoci zostarnutom móde, prežijete to bez väčšej ujmy.