hemul

Pri dokonalych Kubrickovych filmoch mam casto pocit, ze su az sterilne dokonale a nedokazem sa stotoznit s ludmi, lebo mi pripadaju nerealni. U Hala nemam tento problem, verim mu uplne.

David Lynch na motivy slovenskych prostonarodnych rozpravok o zlej carodejnici a Jankovi s Marienkou.

Lynchova Duna je od Villeneuveovej o to lepšia, o čo je lepší herec hlavný hrdina. A je tu aj humor. Na rozdiel od tej druhej.

V tomto zanri odporucam skor cesky film Zitra vstanu a obarim se cajem. Nehra tam sice Harrison Ford, ale zato Petr Kostka je tam 2x.

Ginger a Fred BC

Jeden zo zásadných filmov mojho detstva, takéto adaptácie sa tuším dnes už ani netočia - majstrovské herectvo, scénar, kamera, hudba a to všetko s absolútnou precíznosťou verné predlohe.

Dva filmy o oslobodení Pobaltia z ruského väzenia: Kalev (Estónsko), Január (Lotyšsko): 1) Kalev - Film s citom pre mieru a podľa spoľahlivého receptu, s primeranou štipkou politického kontextu, ktorý je nám bližší, ako by sme chceli. Obavám sa, že slovenský ekvivalent takého filmu by bol oveľa menej civilnejsi a oveľa viac nacionalisticky. 2) Január - Revolučné udalosti tu vnímame cez príbeh tínedžera, ktorý miluje filmy a chce byť režisérom. Počas dní, keď vrahovia vtrhli do jeho krajiny, prežíva obdobie hľadania samého sebä, ktoré rieši odvodom do ruskej armády. Až po preflákanej noci s inými mladými umelcami, takisto hľadajúcimi samých sebä, dostáva videnie, chytí kameru a ide do ulíc. Sám som zažil November 89 približne v jeho veku a samého sebä som našiel na ulici. Samozrejme, mal som to ľahšie, lebo my sme neboli súčasť ZSSR a u nás vtedy boli ruské tanky v kasárňach. Celé toto spojenie umeleckého hľadania skrývajúceho sa za Tarkovského je kalkul. To čo je je v Kalev civilne naznačené, je v Januári preexponované - napríklad, rodinné pomery, v ktrých je jeden komunista a druhý nie a pod. 3) Záver - Kalev považujem za oveľa podarenejší a poctivejší film, a to hovorím ako človek, ktorého basketbal vôbec nezaujíma a ktorý miluje Tarkovského.

Pomedzi schematický a prihluply príbeh sa mihajú krásne ženy a krásne zábery, ktoré sú akokeby z Kurosawu. Ale ako paródia je to dobré. Hviezdička navyše za Silvanu.

Dva filmy o oslobodení Pobaltia z ruského väzenia: Kalev (Estónsko), Január (Lotyšsko): 1) Kalev - Film s citom pre mieru a podľa spoľahlivého receptu, s primeranou štipkou politického kontextu, ktorý je nám bližší, ako by sme chceli. Obavám sa, že slovenský ekvivalent takého filmu by bol oveľa menej civilnejsi a oveľa viac nacionalisticky. 2) Január - Revolučné udalosti tu vnímame cez príbeh tínedžera, ktorý miluje filmy a chce byť režisérom. Počas dní, keď vrahovia vtrhli do jeho krajiny, prežíva obdobie hľadania samého sebä, ktoré rieši odvodom do ruskej armády. Až po preflákanej noci s inými mladými umelcami, takisto hľadajúcimi samých sebä, dostáva videnie, chytí kameru a ide do ulíc. Sám som zažil November 89 približne v jeho veku a samého sebä som našiel na ulici. Samozrejme, mal som to ľahšie, lebo my sme neboli súčasť ZSSR a u nás vtedy boli ruské tanky v kasárňach. Celé toto spojenie umeleckého hľadania skrývajúceho sa za Tarkovského je kalkul. To čo je je v Kalev civilne naznačené, je v Januári preexponované - napríklad, rodinné pomery, v ktrých je jeden komunista a druhý nie a pod. 3) Záver - Kalev považujem za oveľa podarenejší a poctivejší film, a to hovorím ako človek, ktorého basketbal vôbec nezaujíma a ktorý miluje Tarkovského.

Charakter človeka sa prejaví na jeho správaní k slabšiemu, ktorý je od neho celkom závislý, charakter ľudstva sa prejavuje na jeho správaní k zvieratám, ktoré sú od neho celkom závislé. Tento film to na príbehu oslíka podal síce priamočiaro, ale s celkom zbytočnými kultúrnymi vložkami, ktoré pravdepodobne slúžia len na zvýšenie atraktivity. Chýba už len striptíz pastierky.