edie sedgwic

Jeden z filmov, na ktory si neviem utvorit jednoznacny nazor. Hoci som ho cely cas pozerala s velkym zaujmom, nie uplne som chapala, co sa v nom dialo a niektore sceny boli na moj vkus az prilis naturalisticke. Myslienka je v podstate velmi jednoduche, cele je to ale zaobalene do tak komplikovanych obrazov a alegorii, az sa v tom clovek obcas straca.

Dlho som sa serialu vyhybala, kedze zombici nie su zrovna moja parketa. Tento apokalypticky serial ale nie je len o preziti. Prvu seriu som doslova zhltla a pred druhou si neplanujem dat prilis dlhu prestavku. Prva seria: 90%

Bolo mi povedane, aby som si tento film pozrela na filmovom platne. Nepomohlo. Vizualna ani obsahova stranka ma nijako nenadchla hoci film ma svoje silne momenty.

Co ma na tomto seriali tak trochu mrzi (inac vynikajuco natoceny, dejovo a postavovo zaujimavy) je, ze je vlastne od zaciatku tak trochu jasne, kto bol pachatel.

Nie je skotska anglictina uzasna? Naozaj som sa bavila na tomto milom pribehu a jeho bizarnych protagonistoch.

Vzdy ma zaujimalo, naco vlastne horory s touto tematikou potrebuju hodinu a pol pozeracieho casu. V tomto pripade sa reziserovi podarilo supnut vsetko podstatne do 30 minut a ja mu za to dakujem lebo viac skutocne nebolo treba.

Je to cele tak trochu hipsterske ale v pripade tohto filmu mi to vobec neprekazalo. Tak trochu komedia, z ktorej vam velmi do smiechu nie je. Pri pozerani ma obcas prepadla klaustrofobia a bezutesnost. Fascinuje ma ako sa Ayoademu podarilo preniest jedinecnu atmosferu Dostojevskeho do filmu a este k tomu do uplne inej doby.

Extremne feministicky serial, ktory po prvych 2, 3 castiach trochu straca na intenzite, akoby si uz tak velmi nebol isty tym, co sa v uvode snazil povedat. Napriek tomu sa mi paci, ako pokojne plynie uprostred neskutocnej novozelandskej prirody. Zaver to tak trosku zaklincuje nie uplne pozitivnym sposobom. Za pozretie urcite stoji, patri do tej lepsej skupiny serialov, ktore sa v poslednej dobe vyprodukovali.

Velmi silny vizualne postaveny film, v ktorom dej vlastne nie je ani velmi dolezity. Reziser dokazal preniest tu stiesnujucu atmosferu aj na mna a to sa teda az tak casto nepodari.

Pan prstenov je moja srdcova zalezitost a z casu na cas ma postihne nostalgia a venujem pol dna maratonu pozerania vsetkych troch dielov. Z hobita vsak hrozne smrdia peniaze. A vlastne tam ani o nic viacej neslo. Velmi posobive efekty, kostymy, grafika, posobive sceny, skratka vsetko. Ale akosi sa z toho vytraca Jacksonova laska k filmu.