arie

Carpenterovská atmosféra je v niektorých momentoch vskutku impozantná, čomu napomáha aj excelentný soundtrack, no i tak sa neubránim faktu, že táto snímka je oveľa menej pôsobivá ako najslávnejšie Carpenterove kúsky Vec a Halloween. Scenár je skôr slabší, snímka sa napriek striedmej minutáži neubráni nudnejším pasážam a herecké výkony sú pre mňa sklamaním, hlavne v prípade absolútne nevýraznej Jamie Lee Curtis, i keď v tejto snímke rozhodne nedostala toľko priestoru ako v spomínanom Halloweene. Takže i keď sa podľa môjho názoru rozhodne nejedná o žánrový klenot, snímka za pozretie určite stojí.

Na prvý pohľad môže Crash svojou mozaikovitou príbehovou štruktúrou pripomínať obdobne vystavané dramatické snímky či už Magnóliu alebo 21 gramov, no pri detailnejšom pohľade na Haggisov film zistíme, že sa jedná o tematicky úplné iné, i keď stavbou príbehu podobné rozprávanie zložené z viacerých mikropríbehov, ktoré sú však kvalitatívne rozdielne. Emocionálny dopad na diváka je v niektorých sekvenciách skutočne silný (zámočník a jeho dcéra), no niektoré časti snímky nie sú tak zaujímavé, aby sa jednalo o skutočne strhujúci divácky zážitok. Herecké obsadenie je etnicky veľmi rôznorodé, no najvýraznejšou postavou celého príbehu pre mňa zostáva rasistický policajt v excelentnom podaní Matta Dillona, ale nemôžem nespomenúť aj prekvapujúco veľmi dôveryhodného Michaelu Penu či taktiež skvelého Ryana Phillippeho ale aj Brendana Frasera. Scenár rozhodne nie dokonalý, niektoré postavy by si zaslúžili väčší priestor a film môže občas pôsobiť ako typický hollywoodsky produkt (množstvo náhod v príbehu), no tentokrát mi to až tak neprekážalo, pretože Crash je veľmi zaujímavým pohľadom na rasizmus, ktorý je aktuálny aj v našej spoločnosti. Ak máte radi silné drámy zo života obyčajných ľudí, Crash je filmom práve pre vás.

Chabý španielsky pokus o variáciu na americký slasher, ktorý však neprináša do žánru nič nové a ani zaujímavé, teda nesie sa na vlnách béčkovej produkcie a okrem jednej vizuálne intresantnejšej scény - psychedelická vražda narkomana - neponúka prakticky nič zaujímavé, resp. nič, čo by sme už nevideli mnohokrát v zámorskej konkurencii. Vraždy sú, teda až na tú, ktorú som spomínal, zúfalo nenápadité, i keď režisér sa snaží o čo najkrvavejšie prevedenie, no a dobrú mienku filmu nerobia ani herecké výkony. Horor má v Európe bohatú tradíciu, no tento plagiát amerických béčkových vyvraždovačiek, okorenený pár sexuálne dráždivejšími scénami, mu príliš dobré meno nerobí.

V dimenziách americkej komerčnej zábavy sa jedná o skutočne veľmi vydarený počin, ktorého úspech, samozrejme, pramení od skvostného hereckého obsadenia. Na výsledku je vidieť, že všetci zúčastnení sa pri natáčaní bavili prakticky neustále, čo však neplatí pre diváka, ktorý má k hollywoodskemu humoru rozpačitý alebo negatívny vzťah. Treba povedať, že snímke jednoznačne chýba kvalitnejší režisér, Jay Roach je síce v žánri pomerne zabehnutý, no zatiaľ ani jeden z jeho počinov sa nevymanil zo šedého priemeru a inak tomu nie je ani tentokrát, čo je určite škoda, pretože vidieť De Nira, Hoffmana, Stillera a Streisandku v jednom filme vzbudzovalo nemalé očakávania, ktoré sa však naplnili len z časti. Ak sa chcete len príjemne pobaviť, je Meet the Fockers ideálnou voľbou, no ak čakáte, že sa vám film vryje do pamäti na dlhšiu dobu, pravdepodobne sa neubránite sklamaniu.

Vydarená noirová snímka, ktorá zaujme hlavne skvelými hereckými výkonmi v podaní nie príliš známeho Vincenta Matureho a legendárneho Richarda Widmarka, ktorý v tejto snímke debutoval a úžasným spôsobom sa prevtelil do postavy slizkého záporáka a skvelou atmosférou, ktorá neuveriteľne graduje hlavne vo finálnom rozuzlení. Takže určite neľutujem čas strávený v spoločnosti tejto snímky, práve naopak, veľmi by ma potešilo, keby sa v TV objavovalo viacej podobne kvalitných filmov klasického Hollywoodu.

Volanie o pomoc je veľmi zaujímavou dramatickou snímkou založenou na hereckých výkonoch ústrednej dvojice - skvelého Dona Cheadla a rovnako geniálneho Adama Sandlera, ktorého výkon musí byť pre väčšinu divákov, vrátane mňa, obrovským prekvapením, dokazujúcim, že žiadneho herca netreba súdiť podľa jedného filmu. Snímka je hereckým koncertom tejto dvojice a ostatné, prevažne ženské obsadenie, sa muselo vyrovnať s obmedzeným priestorom, resp. faktom, že dvojica hlavných predstaviteľov ostatné postavy vo väčšine prípadov úplne zatienila. Na celkovom výsledku je určite vidieť, že režisér a herec v jednej osobe Mike Binder je televízny tvorca a preto je jeho snímka komorným, prevažne v exteriéroch sa odohrávajúcim konverzačným dielom, ktorému by určite neublížilo skrátenie stopáže. Takto sa jedná o príjemne strávenú dvojhodinovku, ktorá však mohla byť ešte omnoho príjemnejšia. 3,5/5*

Jednoznačne sklamanie. Očakávanie boli určite vysoké, keďže za touto snímkou stál Stuart Gordon - tvorca kultového Re-Animátora a o to väčšie bolo aj sklamanie. Prvých 20 minút síce prekypuje veľmi pôsobivou atmosférou, ktorá zatieni i nižší rozpočet, lenže potom sa snímka presúva do úplne inej roviny, tajomnosť sa celkom vytratí, vystrieda ju nuda a nevydarené a celkom zbytočné pokusy o humor. Herecké výkony sú dosť otrasné, hlavne v prípade titulného predstaviteľa a príliš nezaujme ani legenda španielskeho filmu Francisco Rabal v jednej zo svojich posledných úloh. Fanúšika hororov určite poteší aspoň jedná lahôdková scéna - sťahovanie kože, no ani tá nedokáže zachrániť rozpačité dojmy z celkového výsledku.

Prakticky identická kópia prvého dielu. Yuzna neprináša do druhého dielu nič, čím by dokázal výraznejšie zaujať divákov, ktorí majú na predchádzajúci film o šialenom zubárovi negatívny názor. Opäť sa jedná o béčkovú čiernu komédiu, ktorá obsahuje pár brutálnejších scén, ktoré sú však natočené vcelku interesantne, no je ich žalostne málo, ale o nejakej hororovej atmosfére alebo nebodaj strachu nemôže byť reč a, čo taktiež nie je veľmi pozitívne, Yuzna nedokáže prezentáciou brutality diváka ani dostatočne intenzívne znechutiť. Snímke taktiež ubližuje, rovnako ako v prípade prvého dielu, očividné televízne spracovanie a absolútne nevhodný soundtrack. Našťastie, titulný predstaviteľ Corbin Bernsen, pre ktorého je to určite jedna z jeho najlepších rolí v kariére, dokázal svojím hereckým prejavom párkrát pomerne úspešne zatieniť tieto negatíva. Nuž ale vzhľadom k zaujímavému námetu je určite škoda, že na režisérskej stoličke nesedel kvalitnejší tvorca, ktorý by dokázal stvoriť viac, ako len ďalšie priemerné béčko

Vizuálne a dejovo jednoduchý, no i pre dnešného diváka pomerne pôsobivý zástupca klasickej hororovej školy, t. j. diela, ktoré neobsahuje jedinú kvapku červenej tekutiny. Vo svojej dobe sa určite jednalo o klenot žánru, no dnes môže byť film v určitých okamihoch vnímaný ako nudný a v samotnom závere i mierne komický. Ale aj napriek týmto občasným neduhom dokáže snímka vo väčšine svojej veľmi sympatickej stopáže navodiť napínavú až skľučujúcu atmosféru, ktorá je v kombinácii s pôsobivou hudbou a hereckým výkonom titulnej predstaviteľky Candace Hilligoss hlavným pozitívom diela.

Mám rad postavu Mr. Beana, no i tak si myslím, že táto snímka nie je až taký veľký kvalitatívny prepadák ako sa zdá na plný pohľad. O zábavnosti televíznych epizód tejto kultovej postavičky môže druhý celovečerný Bean, samozrejme, len snívať, no i tak si udržuje status príjemnej, i keď v konečnom zúčtovaní absolútne priemernej zábavy, ktorá obsahuje aj pár skutočne hluchých miest, ale na oplátku nechýba ani pár geniálnych sekvencií. Atkinsonovi nemám čo vytknúť, negatíva by som skôr pripočítal na konto scenáru a režiséra. Ostatné herecké obsadenie, je aj napriek účasti známych tvári len do počtu, teda až na Willema Dafoea, ktorý skvelým spôsobom stvárnil egoistického režiséra. Takže i keď sa jedná o priemer, snímka príjemne pobaví, no ostáva v hlbokom tieni ostatných príbehov slávny postavy.