arie

Ako divák, ktorého táto novodobá séria nefascinovala už od jej vzniku, som pristupoval k štvrtému dielu so značnou rezervou a takmer nulovými očakávaniami. To čo som dostal ma ani neprekvapilo a ani vyslovene nesklamalo, len potvrdilo to, že úspech, ktorý skladačková séria dosiahla je úplne bezdôvodný. Predýchal som absenciu aspoň jedinej výraznejšej postavy a taktiež, i keď už nie tak bezproblémovo, absenciu sympatickej, ľudskej bytosti, ku ktorej by som pociťoval počas filmu aspoň minimálnu empatiu, samozrejme, keď vynechám charizmatického Bella, ktorý teší každého aspoň trochu zvráteného diváka i po svojej smrti. :) Otvorenosť násilia je na komerčnú produkciu na veľmi dobrej úrovni a už úvodná scéna, Jigsawova pitva, naplno otestuje žalúdok každého menej odolného diváka. No najväčším neprajníkom, ktorý nepodkopáva, ale prakticky amputuje nohy dynamickej réžii Bousmana, v ktorom snáď stále drieme naplno neprejavený talent, je absolútne zbytočne prekombinovaný scenár, ktorý človek, neoboznámený s predchádzajúcimi snímkami série, nemá šancu prelúskať. Táto séria potrebuje nabrať nový vietor do svojich krvou zafarbených plachiet, inak zapadne do hlbín zabudnutia, no nejaký veľkolepý návrat, ako sa podaril trebárs sérii Halloween v dieli s podtitulom H20, už neočakávam.

Chabý pokus o oživenie upadajúcej slávy. Tento diel je možno o kúsok lepší, než nadhodnotená piata časť série, no i tak sa nejedná o nič viac, než o beztvarý polotovar, ktorý má s pôvodným Hellraiserom pramálo spoločné. Občasné pokusy o tajomnú atmosféru, chatrný dej, biedne herecké výkony a prekvapivo takmer nulová brutalita, k tomu si pripočítajte minimálne sa vyskytujúceho Pinheada, ktorý zostáva jedinou pripomienkou toho, že táto séria v sebe kedysi skrývala viac potenciálu, než každé druhé rutinné béčko.

Ďalšia prechádzka po morbídnej fantázii Tima Burtona. Tentokrát sa však jedná o značne rozporuplný počin, vizuál je, samozrejme, úchvatný, hlavne pre tých, ktorí sa vyžívajú v temne štylizovaných scénach a nepohrdnú občasnými zábleskami striekajúcej krvi, no dejová stránka je značne chabá a snímka taktiež úplne zlyháva v nezaujímavom prevedení hudobných čísel a to i napriek snažiacemu sa castingu, ktorý je skutočne lahôdkový (nakoniec bol aj ten Cohen celkom znesiteľný). Najnovšiemu Burtonovi chýba srdce a kráča po dávno vyšlapanej cesty, čo sú hlavné dôvody, prečo vo mne snímka nezanecháva žiadne stopy a nepodlieham jej svojskému čaru.

Celkom originálny experiment, ktorý poteší srdiečko každého hororistu. Nie je to jednoznačný žánrový počin, vážnejšie scény sa striedajú s brutálnym čiernym humorom, čo nie vždy vychádza na jednotku, no napriek tomu, že sa na snímke podieľali hneď traja začínajúci tvorcovia, je výsledok príjemným spestrením súčasnej upadajúcej žánrovej invencie. Koniec je už trošku nezvládnutý, no i tak prevládajú pozitívne dojmy, ktoré v mojej mysli vyvolávajú dopyt po podobne svojsky poňatých snímkach. :-)

Absolútne zbytočná, prelynchovaná snímka, ktorá sa po úvodnom hodinovom pokuse o akýsi dej i klasickú tajomnú atmosféru známu už z predošlých režisérových diel pretransformuje na sled nudných, bezvýznamných a nič nehovoriacich scén, čo je pri nadrozmernej minutáži viac než samovražedná záležitosť. Lyncha mám rád, no v tomto prípade ma jeho dielo necháva chladným a myslím si, že rovnaké to bude aj pri väčšine jeho konzumentoch. Komorné, pre divákov neoboznámených s Lynchovou tvorbou nestráviteľné dielo a pre väčšinu jeho fanúšikov trpké sklamanie, taký je Inland Empire, snímka, z ktorej, bohužiaľ, až príliš cítiť režisérsku bezradnosť ďalšieho veľkého tvorcu...

70% Niekoľko skutočne bravúrne mrazivých scén, chladná atmosféra zintenzívňujúca sa s prichádzajúcim záverom a pôsobivý realistický prístup, ktorý síce nie originálny a v poslednej dobe sa objavuje čoraz častejšie, no v tejto španielskej snímke poslúžil svojmu účelu. Jeden z najlepších hororov poslednej doby, no z takého námetu sa dalo vyťažiť oveľa viacej...

Mne sa tento film páčil, pôsobil na mňa originálne (Bukowského predlohu som zatiaľ nečítal) a mal veľmi zvláštnu atmosféru, ktorá ma dokázala vtiahnuť do deja. Nepopieram, že sa v snímke nenachádza aj niekoľko pasáží, ktoré moju pozornosť nedržali zovretú na maximum, no jednoznačne ich prebíjajú pozitívne dojmy, ktoré sú spojené so skvelými hereckými výkonmi, magickou krásou Ornelly Muti a niekoľkými geniálnymi myšlienkami a opismi ľudí a prostredia, v ktorom sa snímka odohráva. Ferreri sa stal pre mňa už po filme Veľká žranica tvorcom, ktorý dokáže natočiť provokatívnejší príbeh spôsobom hraničiacim so skutočným umeleckým majstrovstvom a týmto filmom to len potvrdil. Nádherné, fascinujúce, dojemné dielo, ktoré však kvôli svojej odlišnosti nemusí sadnúť každému.

Remake, ktorý prekonal originál. James Mangold stvoril, podľa mňa, svoju najlepšiu snímku, ktorá môže slúžiť aj ako ďalší dôkaz toho, že western stále nie je mŕtvy žáner. Oproti pôvodnému filmu z roku 1957 je nová verzia značne výpravnejšia a zameriava sa na väčší počet postáv ako len na ústrednú dvojicu - skvelú kreáciu predvádza hlavne zlosyn Ben Foster, ale výraznú postavu stvárnil aj veterán Peter Fonda či mladý talent Logan Lerman. Russell Crowe nie je typickým predstaviteľom záporáka, no so svojou náročnou úlohou sa vyrovnal na jednotku, takže ho smelo môžeme porovnávať s vynikajúcim Glennom Fordom, ktorý bol ťahákom originálu. Christian Bale je podľa môjho subjektívneho pohľadu obsadený do úlohy, ktorá mu príliš nesedí a taktiež je absolútne zatienený Croweom a vlastne aj Fosterom. V konečnom zúčtovaní sa však jedná o dynamicky poňatý a značne akčnejší western než bola snímka Delmera Davesa, na čom má určite zásluhu aj skvelý soundtrack. Osviežujúci žánrový príspevok

Neumieraj sám je vcelku ambiciózne béčko, ktoré však dopláca na zjavne nízky rozpočet a útržkovito poskladaný scenár. Snímka, ktorá zaujme skvelou kamerou a prekvapivo obstojným raperom DMX v hlavnej úlohe, sa topí v nulovej gradácii deja a v závere vyznieva skôr ako dráma než triller, je napriek svojej nevyrovnanosti vcelku netradičným žánrovým počinom. David Arquette je vo filme úplne zbytočný a jeho necharizmatická postava diváka otravuje viacej než otrasný soundtrack, ktorý môže zaujať len notorických priaznivcov americkej rapovej scény, no a režisér Dickerson síce stvoril pozerateľnejší kúsok než je jeho úbohý príspevok do hororového žánru Bones ,ale i tak je Neumieraj sám len ďalšou snímkou, ktorá v pamäti dlho nepobudne...

Stephen Dorff žije!!! Tak hlavne táto veta ma napadla po dopozeraní snímky, ktorá je pre tohto herca snáď takým menším comebackom. Objavil sa vôbec tento chlapík v niečom pozerateľnom od prvého Bladea (1998)? Botched, samozrejme, nie je žiadne revolučné dielo, ktoré by diváka ohurovalo prepracovaným príbehom, je to len čistá komerčná zábava, ktorá má za úlohu, aby pri nej divák nezaspal od nudy, čo sa aspoň v mojom prípade nestalo. Debutant Kit Ryan rozhodne prekvapil a natočil príjemnú hororovú komédiu netypicky zasadenú do ruského prostredia, i keď väčšina snímky sa odohráva v interiéroch, čo však vôbec nevadí, keďže hlavnou devízou sú svojsky bizarné postavičky. 3 hviezdičky sú podľa mňa pre takto nenáročnú zábavu akurát, i keď podľa mňa mohla byť snímka ešte o vlások krvavejšia. :-)))