arie

Veľmi príjemná spomienka na akčné snímky 80. rokov. Príbeh je, samozrejme, jednoduchý a taktiež od snímky nečakajte žiadnu originalitu, no myslím si, že pre divákov tohto žánrového kúsku bude najdôležitejšia akcia a tá je zvládnutá brilantne. Skvelá choreografia bojových scén v kombinácii s charizmatickými a pre akčnú snímku vynikajúco typovo vybratými hercami sú hlavným plusom filmu, ktorý podľa môjho subjektívneho názoru jednoznačne prekonáva známejší a hviezdnejšie obsadení prvý diel. Ak ste v mladosti milovali snímky ako Krvavý šport či Kickboxer, tento film vám môžem len odporučiť.

Veľké sklamanie. Zatiaľ, čo Nispelov remake bol pomerne obstojnou zábavou, ktorej sa podarilo opäť raz trochu rozhýbať upadajúci žáner, Liebesmanov Počiatok je len lacnou béčkovou napodobeninou tisíckrát videného s nulovou atmosférou a brutalitou, ktorá diváka nebolí. Áno, je pravda, že snímka je zmesou morbídnosti a brutality, ale aj zmesou absolútneho režisérskeho antitalentu a hereckej nevýraznosti. Liebesman proste dokázal natočiť krvavý horor, ktorý diváka nevydesí ani neznechutí, ale takmer stopercentne uspí. K hereckým výkonom sa vyjadrovať netreba, opäť je nám prezentovaná partička dorastencov, ktorých herecké umenie je na bode mrazu a nepomáha tomu ani R. Lee Ermey v príjemne zvrhlej role a taktiež ani samotný vykonávateľ mordov Leatherface, ktorý by mohol v prípade tohoto filmu kandidovať na titul najnudnejšieho záporáka. Dve hviezdičky dávam len kvôli sympatiám k žánru, v ktorom vzniklo omnoho viac horších filmov ako tento nevýrazný zástupca legendárnej série.

Austrálsky pokus o buranský horor nedopadol až tak hrozne ako som očakával. Samozrejme, je to priemerná vyvraždovačka so všetkými zabehnutými klišé žánru, no nemôžem jej uprieť celkom vydarené budovanie napätia a pocitu neistoty a taktiež realistický prístup autora k príbehu, zapríčineného určite aj tým, že snímka je inšpirovaná skutočnou udalosťou. Vo výsledku sa jedná o dielo, ktoré hororového nadšenca príjemne poteší, no po krátkom čase na neho úplne zabudne.

Sympatická béčková hororová komédia. Pre fanúšikov žánru povinnosť, pre ostatných strata času. Ja som sa bavil, potešilo ma pár skvelých gore scénok, čierny humor a ako vždy skvelý Robert Englund. :-)

Dokonalý mučiaci prostriedok... Obdivujem divákov, ktorí dokážu niečo takéto dopozerať do konca.

Priemerná automobilová komédia, ktorú nezachraňujú ani kvalitní komici figurujúci v obsadení (John Candy, Eugene Levy). To už je zábavnejší aj konkurenčný Tajný závod s Burtom Reynoldsom.

Veľmi nevyrovnaný Argento. Začiatok je pomerne rozpačitý, Argentovi sa nedarí budovať napätie a snímka ako horor zlyháva vo všetkých bodoch. Práve vo chvíli, keď som sa definitívne presvedčil, že táto snímka sa skutočne nevydarila sa Argento rozbieha nevýdaným spôsobom. Pôsobivé gore scény útočiace na divákove zmysly, atmosférická metalová hudba (oveľa lepšie zvolená ako napríklad vo Phenomene), či celková schopnosť upútať diváka. Áno, v týchto chvíľach sledujeme klasického Daria, snímku, v ktorej si havran pochutnáva na čerstvom vyďobnutom ľudskom oku, snímku, ktorá sa nebojí diváka šokovať. Nuž ale potom je tu posledných 10 minút, ktoré sa náhle zvrtnú do podivnej zlátaniny. Takto odfláknutý koniec som už dávno nevidel, nejdem tu teoretizovať kde sa stala chyba. Pre Argentových fanúšikov je to povinnosť, zvlášť ak majú pozitívny vzťah k opernej hudbe, ostatní o nič neprídu ak túto snímku vynechajú.

No tak v podstate som od tejto snímky nič nečakal, ale dostal som celkom slušnú zábavu. Je to taká jednohubka na zlepšenie nálady, na ktorú po dlhšom čase bez problémov zabudnete. Najväčším pozitívom filmu je Jude Law, ktorý si prakticky ukradol celý film pre seba, ostatní herci, akokoľvek kvalitní (Susan Sarandon, Marisa Tomei, Omar Epps), sú len nahrávačmi, ktorý sa v príbehu objavia a opäť zmiznú. Samotný scenár im ani viac príležitostí nedáva. Je to práve štýl rozprávania a celková koncepcia scenára, čo robí z Alfieho len priemerný film. Keby sme sa mali pozerať na Alfieho ako na 90-minútový plnohodnotný zážitok, snímka určite neobstojí. Film vyvoláva dojem sitcomu, akoby to ani nebol celovečerný film, ale len séria viac či menej vydarených scénok pozliepaných na filmovú dĺžku. Tentokrát ale prevládajú vtipnešie momenty a preto sa filmu darí diváka pomerne slušne baviť. Je to hlavne zásluhou Lawa, pretože kebyže sa na jeho mieste ocitne o kúsok slabší herec, bol by Alfie takmer pohromou. Našťastie to tak nie je a diváka výsledok nesklame.

Poviedkové snímky príliš nemusím a naplno to platilo aj v prípade tejto snímky. Sympatická zbierka niekoľkých krátkych príbehov, ktoré budú pre bežného komerčného diváka neprekonateľnou nudou. Všetci ostatní si môžu v Jarmuschovom filme nájsť svoju obľúbenú časť a to je vlastne hlavný problém tejto snímky. Všetky poviedky sa odohrávajú v kaviarni, ale vždy v iných lokáciách, kde sa stretávajú rôzne postavy, či už hudobného alebo filmového sveta a kecajú na rôzne témy. Niekedy sa zdá akoby sa jednotlivé poviedky na seba podobali alebo sa trefne dopĺňajú, ale prakticky nemajú žiadny hlbší význam. Proste len existujú vo svojom mikrosvete, neriešia žiadne významné ľudské problémy a ak sa aj dotknú ľudskej závislosti, či už na káve alebo cigaretách, vždy tak robia vtipnou formou. Jednotlivé poviedky sú však kvalitatívne dosť rozdielne. Tie kvalitnejšie sú zväčša tie, v ktorých sa vyskytuje nejaká celebrita. Či už to je poviedka s Iggym Poppom a Tomom Waitsom, Cate Blanchett, Alfredom Molinom a Stevom Cooganom alebo Billom Murrayom, ktorý si pokecal s chlapcami z Wu-Tang Clanu, tieto poviedky plnia svoj účel a sú tým najzaujímavejším, čo snímka prináša. Úvodná poviedka medzi Benignim a Stevenom Wrightom je až príliš krátka aby mohla diváka výraznejšie zaujať. Nuž, ale zvyšok je pomerne nevyrázný až nudný. Steve Buscemi sa objavuje asi v najhoršej poviedke celého filme, čo je dosť na škodu. Káva a cigarety sú proste nezávislým filmom, ktorý zaujme len nezávislých divákov, snímka niekoľkých skvelých momentov zabalená do nudného obalu, ktorý bude bežný divák odbalovať s dosť veľkou nechuťou.

Pomerne zaujímavá snímka s dosť zvláštnou, občas aj mierne hororovou atmosférou. Snímka, ktorá zaujme, ale nedokáže diváka citovo položiť. Citlivá rodinná dráma, ktorá by potrebovala trochu lepší scenár, svoj potenciál naplňuje naplno až v závere, čo však nestačí. In America nie je zlý film, ale rozhodne mala naviac, zvlášť, keď na režisérskej stoličke sedel mág na ľudské osudy Jim Sheridan. Niektoré elementy pôsobia rušivo akoby sa sem dostali z úplne iného filme a to je voda na mlyn hlavne pre kvalitných hercov. Oceňujem obidve skvelé detské predstaviteľky, Samanthu Morton, no Paddyho Considina už trošku menej. Vo svojej úlohe, ktorá by mala vlastne celým film viesť je len postavou stratenou v jednoduchých obrázkoch. Djimon Hounsou nedostal príliš veľa priestoru, čo je na škoda, zvlášť keď sa jedná o veľmi zaujímavú a záhadnú postavu, ktorá mohla celý film položiť, ale taktiež vyzdvihnúť do úplne inej roviny, no nestalo sa ani jedno ani druhé. Takže na 4 hviezdičky to nie je, ale čas strávený s týmto malým filmom rozhodne neľutujem.