Saraswati

Moje prvé stretnutie s hereckým majstrovstvom Javiera Bardema nasadilo latku pomerne vysoko a vrylo jeho meno hlboko do mojej pamäti ešte skôr, než sa stal presláveným oscarovým zabijakom. Tento film si ma zvláštnym spôsobom získal a musím povedať, že po prečítaní dlho zháňanej literárnej predlohy som názor na film nezmenila. Filmový Reinaldo mi bol dokonca o čosi sympatickejší než ten skutočný (či povedzme literárny), čo sa mi často nestáva!

Drsná výpoveď o nešťastných osudoch v drsnej dobe podfarbená prekrásnou hudbou a umocnená vynikajúcimi hereckými výkonmi. Pri spomienke na niektoré scény sa mi ešte stále zvláštne chveje žalúdok...

Čokoláda. Očarí, opantá, podmaní si. Pretože jediný spôsob, ako sa zbaviť pokušenia, je podľahnúť mu.

Dlhá a vskutku neobyčajná cesta bez vidiny zisku a bez záruky úspechu. Pár odhodlaných nadšencov, možno naivných bláznov, ktorí sa touto cestou vybrali z čírej lásky k filmovému umeniu. Hold filmu, jeho večnému kúzlu a tým, ktorí mu naplno podľahli.

Jednoduché. Milé. Príjemné.

Prekrásne.

Strach odišiel spolu s tajomnosťou hmly a ostali iba iritujúce postavy, z ktorých jediná, ktorú by som neprefackala, bola stará pani učiteľka. Ako plus filmu vidím samozvanú "vyvolenú", to, že sme sa mohli stať svedkami toho, ako z ľudí v krízovej situácii vytvorila nebezpečné fanatické stádo. Na druhej strane mi to celý čas liezlo tak príšerne na nervy, že si ani týmto pozitívom nie som taká istá. A čo sa záveru týka, niečo podobné som predvídala. Celkovo slabý priemer.

"So please when I die, don't take me far away. Keep me nearby; take my ashes and scatter them throughout the Lower East Side."

Film ako duchovný zážitok. Neopísateľné.

Jedno z mojich najobľúbenejších filmových rozuzlení v skvele vystavanom príbehu s výbornými hercami a výbornou hudbou. Možno by som oželela posledných pár minút, ktoré boli pre mňa už navyše, no film ostáva aj tak veľkým zážitkom.