Saraswati

Pocity balansujúce medzi formálnymi kvalitami filmu a látkou, ktorú sa pokúšal spracovať. Veľmi zmiešané dojmy.

Dôkaz toho, že tragický osud nemusí znamenať patetický doják, z ktorého si pôjdete ešte dva týždne oči vyplakať, ale že lepší než sebaľútosť je humor a účinnejší než slzy je smiech. Perfektné!

Prvá polovica bola skvelá, v niektorých momentoch som ani nedýchala a iba som čakala, čo sa stane. Bohužiaľ, druhá polovica nebola zďaleka taká dobrá a posledná polhodina film úplne pochovala. Že Spielberg znamená istú dávku sentimentu, to je jasné. Že v Hollywoode nie je vždy všetko premyslené do detailu, to tiež. Ale v poslednej časti to už naozaj prehnal! Škoda výborného námetu, ktorý v mori sentimentu klesol ku dnu a už ho odtiaľ žiadne mimozemské civilizácie nevylovia. Najväčším pozitívom filmu bol fascinujúco presvedčivý robo-chlapec David, čo však toto dielko rozhodne zachrániť nemohlo.

Toľko otázok vo mne film už dávno nezanechal. Toľko znepokojivých a nezodpovedateľných otázok, ktoré nie a nie opustiť moju hlavu. Príbeh si plynie pomaly a pokojne, no s blížiacim sa koncom sa vám viac a viac tají dych a vy neviete, čo si myslieť a čo cítiť. A to ani keď film skončí a vy iba ostanete ticho sedieť a uvažovať.

Za veľmi nevinnou a nežnou formou sa skrýval drsný a drastický obsah. Hoci môže divák z obsahu čo-to vydedukovať už pri zmienke, že ide o príbeh z dievčenskej internátnej školy, neuberá to nič na jeho sile. Všetky herečky boli skvelé a kraľovala im Eva Green, ktorá vyžarovala magickú príťažlivosť a zároveň v jej pohľade bolo od začiatku čosi diabolské. Nuž, zradné kúzlo učiteliek...

Tak predsa sa dajú točiť krásne apokalyptické filmy. A dokonca ešte desivejšie než tie so zombíkmi a asteroidmi a mimozemšťanmi. Cítila som úzkosť a strach, cítila som krásu, lásku a silu. Pre mňa hlboký zážitok a očarenie poéziou tohto filmu.

Nemám veľmi rada muzikály, no zmučený Guido uprostred víru prekrásnych, očarujúcich žien, to sa mi teda páčilo! Ah, dá sa niečomu takému odolať?!

Desivý obraz samoty, bolesti, prázdnoty, sebadeštrukcie a blúdivej existencie bez slobody. V jednom človeku obraz celého ľudstva.

Odpudivé a podmanivé zároveň. Mätúce, ale dychberúce. Zvláštny zážitok.

Od prvého momentu viete, aký bude ten posledný. No aj tak skvelá ukážka ľudskej zvrátenosti (prirodzenosti?).