papadoce

Poslednú dobu mi to vychádza pomerne často na film s Noomi. Nejde o zámer, ale ona točí filmy, ktoré sa mi páčia. Tentokrát hraje opäť drsňačku v uniforme. Film má ihneď ostrý začiatok zvládnutý na výbornú a čo je pre mňa nesmierne dôležité, má prekrásnu pieseň počas úvodných titulkov. To ma vie vždy dostať do atmosféry a naladiť na ten správny filmový tón. Poviem vám, ten luxusný domček s vlastným stádom danielov, to je iná káva. To musí byť človek aký majetný na toto. Noomi má krásne ploché bruško, ktoré jej ticho závidím, ale asi nie je zadarmo. Stojí to pot a slzy. Ale poďme k filmu. Práve kvôli takýmto rolám sa musí držať vo výbornej fyzickej forme. Samotný námet nie je nijako originálny a treba na rovinu povedať, že filmovú dvojku bodyguard/teenager si už strihlo nespočet hercov. To podľa mňa nie je dôležité. Hodnotiť vysoko len originálne nápady, keď trh je zaplavený miliónmi filmov nie je správne. Podľa mna treba hodnotiť, ako sa s tým vysporiadali tvorcovia po kvalitatívnej stránke. Musím povedať, že chémia medzi nizúčkou Noomi a krásnodlhonohou Sophie funguje od začiatku. Navyše tieto dámy dopĺňa aj tretia nemenej krásna žena Indira Varma a tiež jej rola sedí ako uliata. Babské obsadenie mi v posledných bijákoch vyhovuje a celkovo sa mi páči tento trend. Je to taká rovnoprávnosť v praxi, ktorá mi ale úplne dáva zmysel. Akčné scény boli natočené s citom pre plynulosť, žiadne bohapusto šokujúce strihy, dobrý zvuk. Asi najväčšiu výtku mám ku zbytočnému osobnému konfliktu medzi babami, skrz dieťa a dôveru. Príbeh to nepotreboval, respektíve nie takto silene. Inak sa mi to celé páčilo ako väčšina Noominých filmov. Uveril som jej každú slzu. V slzách je pravda. Finále nebolo oslnivé a ani jeho prevedenie, ale na spokojnosti mi to neubralo. 70%. “How you feelin’?” “Pretty shitty.”

Pôsobivé úvodné titulky, krátky obsah, aby divák vedel kedy a čo. Vyzeralo to dobre. Potom zbytočne spomalené zábery koňa a bežiacej ženy a zbystril som pozornosť, že toto môže byť veľmi zlé. A do tretice detaily na mŕtvoly, náznaky barbarskej surovosti a opäť svitla nádej, že uvidím aspoň poriadnu řezbu. Vyzeralo to dobre. Ku tomu farebný filter na kameru, aby film pôsobil hnedo a taktiež mu to svedčalo. Marcus Nispel to poňal až priveľmi umelecky. Chcel byť asi artovým, lenže to sa k látke vikingov a indiánov nehodí. Pohoreli na tom už iní režiséri a nebolo tomu inak ani u Marcusa. A nejde o hnedý filter. Ten ako píšem, bol dobrý. Problémom boli jednak zbytočné scény, ktoré nám mali akože ukázať život cudzinca v rámci kmeňa (vskutku “originálne” že áno 😁), ale hlavne tie šialené spomalené zábery na špliechajúcu vodu, konské kopytá v behu a tak ďalej a tak ďalej. To bola pravá katastrofa. A potom prišla tá úplne hlavná. Akcia a súboje. Väčšinou zhluk náhodných záberov. Raz sme boli na snehu, potom o minútu medzi zeleným papradím. Raz chytal ľudí do pascí, ktoré tam zrazu iba tak boli, potom utekal po skalách v jaskyni a zrazu bol zajatý a zrazu oslobodený. No jeden bordel. A kameraman navyše spomalil každý jeden pohyb, každý švih mečom a ku tomu to zakaždým strihli v najnevhodnejšom momente, aby to divákovi čo najviac zneprehľadnil. Načo toto bolo dobré. Mohla z toho byť taká fajnová špinavá barbarčina. Napríklad ťah s jazykmi mu vyšiel na výbornú, ale len z polovice. To, že severania hovorili po svojom, bol výborný nápad. No s indiánmi ani túto myšlienku nedotiahol do dokonalosti, keďže tí si išli spisovnú angličtinu jedna radosť. A to sme mali dej zasadený 600 rokov pred Columbusom. No čo už. Marcus asi nebude perfekcionista, iba sa chcel zahrať na režiséra skutočných filmov. Nevydalo. Karla Urbana mám rád, hoc väčšina jeho filmov je silne béčkovo céčkového razenia a len občas sa mihol v áčkovej produkcii, ale napríklad taký Dredd bol výborný. A Moon Bloodgood, krásna žena s jedným z najčudnejších mien v Hollywoode, môjmu “oku” lahodila, len čo je pravda. Aj dôležití Vikingovia boli stvárnení správnymi hercami, takže kasting mi starosti nenarobil. Proste všetko zlé na tejto béčkovine má na svedomí Marcus a spolu s ním kameraman Mongol. Inak sa tá sračkoidnosť inak dobrého filmu s potenciálom zabaviť jednoduchú kreatúru môjho typu, vysvetliť ani nedá. A to kameraman rozhodne nebol začiatočník. Kdeže. Len to bol debil. A Marcus? Ten natočil o štyri roky neskôr s podobnou témou nového Barbara Conana, ale s úplne odlišným kvalitatívnym výsledkom. V Pathfinderovi si to asi iba chcel natrénovať a ja chudák som si to odniesol. No bolo mi to treba. Takú rozporuplnosť pri hodnotení som už dávno nezažil. Dávam na váhu klady a zápory a rozhodujem za 3. Moon … čierna ti na vlasoch nepristane.

Bez tejto milej francúzskej komédie si Veľkú Noc ani neviem predstaviť. JPB tu predvádza v plnej paráde o čom sú ženy a čo s nimi, zatiaľ čo Sophie Marceau je prekrásnou mladou dámou s tými najkrajšími prsiami zlatého plátna. Komédia je plná poctivých kaskadérskych kúskov s loďami, autami, či vrtuľníkmi a zopár plkov sa dostalo aj do siahodlhých dialógov. Zábavné. Minimálne kvôli Sophie je dobré sa dívať znova a znova. Sú fakt roztomilé ♥️.

A znova tu máme dokonalú úvodnú zvučku a Matthew s Woodym opäť investovali prachy do svojej luxusnej kriminálky. Opäť vsadili na minimálne jednu veľkú Hollywoodsku star a prišli s originálnym krimi námetom. Prvé dva diely na mňa zapôsobili, to dokázali zatiaľ všetky série a šlo len o to, či nastavenú laťku udržia do konca. Mne sa ľúbila vo svojej roli najmä Kali Reis, ale mám dojem, že v poslednej dobe chytila skvelý druhý herecký dych aj Jodie Foster. Kali som videl už po druhýkrát za krátku dobu a zrejme sa tak bude diať naďalej. Pracuje na sebe a pred kamerou jej to svedčí, vrátane piercingov a tetovaní. Je proste iná, ale pre niektoré role predurčená. Menší počet epizód považujem za dobrý nápad. Možno keby tak boli naložili aj s treťou sériou, bol by som aj tam päťkoval. Rozdielovým faktorom je väčšia prítomnosť mysteriózna oproti predchádzajúcim sezónam. Ale rozuzlenie bolo racionálne a to mi sedelo. Veľmi sa mi páčilo ako boli rozvinuté postavy, ich osobné životy v prítomnosti aj do minulosti a opäť šlo o veľmi sympatickú dvojicu detektívov. Zase raz som nepochopil, čo proti tomu máte. Podľa mňa sa jedná o druhú najlepšiu sériu v rámci True detective. Seriálové vody nebrázdim často, ale keď už, tak s osvedčenými značkami. “Uhlobarónka ťa neznáša viac než mňa.” “Jej muž bol aj môj.” “Pred rozvodom alebo po ňom?” Začínam si zvykať, že čo je modré, vidím červene a naopak. Žeby nejaká porucha? Alebo len človek s vlastným názorom. Aj tak vyhral voľby Harabín. Už zase.

Francúzi to natočili ako prví a až potom Japonci, ale ja som to videl v opačnom garde. Smutné na tom je, že v deji ani v jednotlivých scénach neurobili nejaké prevratné zmeny. V podstate to bolo úplne totožné až na pár detailov. A to som sa neskôr dočítal, že presne to isté, dokonca už v roku 2014, natočili Kórejci. Fakt je nutné natočiť za 9 rokov ten istý film trikrát? No, ja som videl iba frantíkov a japončíkov a teda budem porovnávať ich. V prvom rade je tu výrazný rozdiel po hereckej stránke. Tu sa normálne, že aj hralo, na rozdiel od snímku Hard days. Scény, ktoré mali byť na mierne odľahčenie nevyzneli vôbec trápne, čo sa teda Japoncom rozhodne stalo. Boli iba proste ľahšie, ale len okrajovo úsmevné, no rozhodne nie vtipné, či dokonca trápne. Už len tieto fakty zaručujú, že musím hodnotiť aspoň o hviezdu vyššie. Policajti mi v niektorých scénach prišli ako retardovaní. Ale je možné, že takí sú aj v skutočnosti 😁. Inak, kto nevidel žiadnu z verzií, tak ho príbeh môže celkom zaujať, má určite čo do seba a ak môžem odporučiť z tých dvoch videných, vyberte si francúzsku. Výsluch v práčovni bol originálny. Fajné to bolo. “Svet sa ľudskej morálke smeje. Poctiví umierajú navzdory svojej poctivosti. A zlí prežívajú, pretože sú zlí. Škoda, ale overiteľné.”

“Je to ako sex. Ako ísť na známe miesto novou nebezpečnou cestou.” Skutočne dynamicky a kvalitne natočený snímok z prostredia profesiónalnych kuchárov najvyššej úrovne, ktorý nám predovšetkým nastavuje zrkadlo tým, že bez servítky ukáže fakt, že každá genialita má úzku hranicu s kokotizmom až sa navzájom prelínajú. Bradley aj Brühl podali dokonalý výkon. Páčila sa mi dejová linka týkajúca sa súkromia a minulosti šéfkuchára. Perfektné herecké obsadenie a jasný zámer režiséra čo chce o michelinskom varení povedať sa vydarili. Som prekvapený, čakal som blbosť, dostal som film o varení, ktorý je viac ako len filmom o varení. Opäť o živote ako ho poznám a ako ho milujem. Dnes navarím niečo úžasné a nielen to …

Hviezdnu bránu som svojho času považoval za sci-fi film bez sci-fi efektov. Prišlo mi, príslušne k môjmu vtedajšiemu veku, že je to nuda s plným vrecom kecou a s veľmi málo kúúúl efektami. Od vesmírneho filmu som neočakával piesočné duny, vadilo mi to. Mal som jednoducho rozdielnu predstavu o sci-fi. Napriek tomu som film videl už vtedy na videokazetách niekoľkokrát. Teraz, keď sa HB objavila na HBO, ozvali sa spomienky z detstva, krásne spomienky a nedalo mi nepustiť si ju znova a nevložiť môj trápny neodborný komentár sem do databázy. To načo som prišiel nie je nijako prevratné a už vôbec nie je originálne. Proste na pochopenie Hviezdnej brány musíte dozrieť. Dozrel som. Jedná sa o dnes už opakovane videný námet (napr. Kontakt s Jodie Foster), ale v 94’ šlo rozhodne o originálny nápad. V hlavných úlohách vsadil Emmerich na dvojicu mladý fešák/starý fešák alebo inak povedané mladá vychádzajúca hviezda/osvedčený hollywoodsky playboy teda, Spader/Russell. Slušné efekty sa dnes nedajú uprieť. Niektoré veci mi prišli maximálne nelogické. Za všetky vyberiem napr. fakt, že zviera žijúce na púšti na druhej strane brány sa nepodobá na žiadne pozemské zviera, zato obyvatelia sú absolútne totožne vyzerajúci ako pozemskí ľudia. Zároveň chápem, že pred tridsiatimi rokmi a pred asi tak miliónom natočených filmov to nebolo natoľko do očí bijúce. Poznám osobne človeka, ktorému sa HB páčila už vtedy. Nerozumel som. Dnes síce rozumiem, ale ja napriek tomu skalným fanúšikom nebudem. Páčili sa mi tie dva až tri vtípky v podobe jednej vety, ale situačne zasadené tak skvele, že dokázali rozosmiať. Russell hral tvrdého vojaka a myslím, že mierne nahliadnutie do súkromia jeho postavy na začiatku filmu bolo absolútne zbytočné. Neviem čo tým Emmerich sledoval. Spader zase hral naprosto nepoužiteľného vedátora, ktorý mal najmä na ženské diváctvo pôsobiť roztomilo a asi to zafungovalo, neviem. Bohužiaľ, film ovplýva veľmi veľkou mierou naivity, čo ovplyvnilo moje hodnotenie predovšetkým. Vážne som sa pohrával s trojkou, ale za fakt, že je to 30 rokov staré, dám štyri. Keby to bolo natočené po 00’ hodnotil by som skromnejšie.

Ďakujem Taika za nedokonalý film

Hlavná postava bol teda riadny čurák. Divák má čo robiť, aby ju vnímal ako kladného hrdinu. Film má ale znepokojivú atmosféru od začiatku a drží diváka v napätí. Miestami je to celkom dusivé. To ako sa Tobi choval ku svojej mame bolo hodne cez čiaru. Mala ho vyhodiť z domu dávno. Prúser je, že bola psychologičkou a radila iným ako si usporiadať život, pritom ten svoj a jeho manželskú aj materskú stránku absolútne nezvládla. Život je plný paradoxov. Zaujímavou postavou bola práve tá negatívna v podaní Hugha Bonnevilleho. Číre zlo. Predstava, že tieto zverstvá sa skutočne dejú je desivá. Ak by raz zmizlo moje dieťa a nenašlo by sa, práve takáto predstava by ma totálne odrovnala a mučila celý život. Inak ten Tobiho kamarát bol tiež čistý retardér. Nechápem, že takáto generácia existuje a dožíva sa dospelosti. Sú to totálni lúzri a vypatlanci. Prvá hodina filmu bola skutočne parádne vystavaná. Do tej doby výborný temný thriller. Bohužiaľ od sedemdesiatej minúty sa začali niektoré postavy správať nelogicky a celé to vyvrcholilo fakt stupídnym záverom. Je to škoda, mohlo to siahať s prehľadom na štyri hviezdy.

Cameron Crowe je rozpačitý režisér, ale vo svojich filmoch sa zakaždým zameriava na mužskú hlavnú postavu a jej osud. Kedy mu to vyjde viac, kedy menej. Matt Damon stvárnil čerstvého vdovca naozaj skvele, mal úžasnú dcérku a problémového syna. Chlapy sa vedia v živote vyrovnať aj s tým najťažším údelom, bývajú vtedy skvelými rodičmi a skôr alebo neskôr si ich nájde srdečná duša, ktorá im ich veľké srdce opätuje. Je to to, čo nás ženie dopredu. Rozdávaj lásku a budeš žať lásku. Rozdávaj bolesť a budeš žať bolesť. Veľmi pekný film. Zo všetkých postáv mi najviac išiel na nervy Damonov brat. Jeho rady boli presný opak toho, čo vám pri strate najbližšieho človeka povie psychológ. Sral ma omnoho viac, než ten štrnásťročný puberťák. Možno preto, že takého mám aj ja 😁. Damonova charizma, Scarlettin úsmev a nádherná zvieracia téma sú na nedeľné popoludnie druhá najlepšia aktivita ako stráviť čas. Pozitivita všade naokolo. No nie je život prekrásny? Vŕŕŕŕŕŕ 🐅🦓🐍🦁🐻🦝🦚🦍🦧🐒🦒🐫🐊🦎🐆🦘A toto si musime dať, lebo z úst toho dievčatka to bolo bohovské. “Ty pane, všetci vravia, že si kokot. Ja neviem čo to je, ale ja tomu neverím.”