MaxForValue

Môj najobľúbenejší Chaplin. Škoda, že niektorí v Modern Times vidia oslavu komunizmu a nie oslavu jeho komediálneho umu, ktorému by sa dnes uklonil nejeden "Jean Dujardin" (The Artist).

So scenárom nepočítajte, skôr s akčnou jazdou v štýle Jackieho Chana či podobných ázijských filmov založených len čisto na bezduchej akcii. Statham je skvelý náhradník za akčných hercov 70.-ych rokov, nielenže sa vie hýbať, ale dokáže aj čo-to zahrať. Pokiaľ hľadáte niečo zmysluplnejšie tak siahnite radšej po Pusherovi (1-3), za každých iných okolností sa celkom dobre pobavíte.

Toľko proklamované humánne posolstvo tu bezpochyby nájdeme, ale pre mňa je to celé tak nejak sílené. Nedá sa nakrútiť takýto film bez toho, aby ho nepriniesol a pre mňa je to celé tak trochu na efekt. Nehľadiac na to, že celá táto story ne nepresná, skresľujúca a nezohľadňuje všetky aspekty života takýchto ľudí. Podobne ako napríklad Klopanie na nebeskú bránu, aj toto išlo trochu mimo mňa.

Dosť dobre vykreslená mrazivá atmosféra post-apokalyptického sveta zpustošeného vojnou, v ktorej sa traja vojaci snažia dostať cez územie "nikoho". Škoda len, že nevieme čo, kto, ako kde a sme odkázaní len na naše subjektívne pocity. Každopádne, počas siedmich minút skutočne dobre rozhohraná šachová partia.

Jedna trochu dlhšia epizóda Fringe. Divím sa Hirschovi, že kývol Gorakovi na niečo také, hlavne, keď si vezmeme, že Mraky nad L.A. neboli žiadna bomba. Asi sa chcel stať miláčikom teens, ktorým sa takéto filmy jednoducho musia páčiť. Gorak však vie točiť, má cit na napätie a keby sa nesnažil za každú cenu o všemožnú originalitu, mohlo to byť ešte o niečo lepšie. Od Darkest Hour nečakajte žiadne zázraky, ale pokiaľ vypnete mozog a necháte sa viesť týmto úletom, prežijete vcelku príjemných 80+ minút srandy.

Niccol sa už roky snaží zopakovať úspech svojej Gattacy, ale ani tentoraz sa mu to nepodarilo, hoci sa mu snaha uprieť nedá. Vymedzený čas (In Time) pripomína povahou skôr Správcov osudu než niektoré zo starších Niccolových diel. In Time je nespochybniteľne zaujímavou víziou budúcnosti, ale s nie veľmi šťastným spracovaním na filmové plátna. Seyfried ešte ako-tak, Timberlake nič nehrá a tak najzaujímavejšie postavy sú tie vedľajšie - hlavne skvelí Murphy, Pettyfer a v malej roličke i Wilde a Galecki. Nemôžem sa však na konci ubrániť pocitu, že je to nedotiahnuté, režíjne i scenáristicky a hlavne aj ten casting mohol byť šťastnejší. Myslím, že hodnotenie na IMDB je mi bližšie (65%).

Sympatická hračka v štýle "The Artist" s okúzľujúcou Debbie Reynolds a otravným (nielen vo filme, ale aj na pľaci) Genom Kellym. Oscarová nominácia pre Jean Hagen je pre mňa dodnes veľkou záhadou, skôr si ju zaslúžili Reylonds či práve Kelly. Singing in the Rain je skutočne krásny film, ktorému ani roky neubrali na kráse, ba práve naopak. Nebyť tých, už spomenutých peripetii počas nakrúcania, určite by sa dočkal aj kladnejších ohlasov.

Film sa poriadne rozbieha až v druhej polovici, dovtedy je to len bezduché tlachanie o ničom a snaha položiť základ niečomu, na čo Trank ešte nedospel, lepšiemu deju. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že tam kde sa Cloverfield rozbieha, tak tam poriadne Chronicle končí. Chronicle (Kronika) má niektoré vyložene dobré scény, pri ktorých si poviete "WOW", ale podobne ako napríklad Grindhouse: Auto Zabiják je tam viac takých, ktoré vás spoľahlivo uspia. O budovaní napätia nemôže byť vôbec reč. S ohľadom na skutočne malý rozpočet je to však obstojný výsledok. Hoci, domnievam sa, toto hit tejto zimy rozhodne nebude.

Ako dieťa som to mal rád, ale to aj Teletubbies.

Niečo strašné! Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o aspekt psychológie. musí byť Bakerom znechutený. Už len oficiálny text distribútora "aj z tých najmenších detailov na mieste činu i z chovania ľudí dokáže vyvodiť precízne závery," je k plaču. House mal humor, spád, Criminal Minds reálny podklad, toto je len (dúfam) labutia pieseň skrachovalého mentála.