Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Akční

Oblíbené filmy (10)

Jih proti Severu

Jih proti Severu (1939)

Miestami patetické, inde presladené. Miestami drsné, inde veľkolepé. Tento príbeh obsahuje všetky prvky, ktoré správny veľkofilm potrebuje. Od komplikovaného milostného štvoruholníka až po pád zo schodov. Skvelé kostýmy, skvelé herečky. Píšem herečky, lebo ani jeden z hercov ma nenadchol. Clark sa snažil, Leslie takisto – no obaja sa príliš spoliehali na svoj šarm. Čo sa žien týka, ťažko povedať, ktorá sa snažila najviac – či Vivian Leigh, Olivia de Havilland alebo Hattie McDaniel. Povedala by som, že všetky rovnako. Koniec dokonalý – nielen čo sa týka Vivianinho herectva, ale aj úžasnej, hoci dnes trochu pateticky pôsobiacej hudby. Jasné posolstvo celého filmu znie: „Tomorow is another day!“ Ono to znie jednoducho, hoci jednoduché to v praxi vôbec nie je. Pre niekoho gýč, pre mňa dokonalá freska o páde spoločnosti, ktorú odvial vietor.

Desirée

Desirée (1954)

Hoci dnes už snímok pôsobí trochu historicky, neuberá mu to nič na kráse - skôr naopak. Vďaka tomuto filmu sa mi pred rokmi zapáčila Marseillaisa (dokonca som sa ju aj naučila spievať :-) a takisto Marlon Brando, ktorý stvárňuje Napoleona bez démonickosti a zároveň s pátosom. Skvelá Jean Simmons, či skôr madame Bernadotová je dokonalou rozprávačkou a musím povedať, že keď sa s Napoleonom nachádza v tmavej záhrade za tónov Marseillaisy alebo sa s ním objíma v daždi, tak trochu jej závidím a chytá ma nostalgia za časmi dávno minulými, kedy sa ľudia oháňali liberté, égalité, fraternité a po našej zemi chodili šarmantní, čestní a odvážni muži v uniformách. Na konci filmu pri Napoleonovom odovzdávaní šable Désirée slzičky v očiach :-) A korunovačná scéna - tá mi zobrala dych. Príjemný, oddychový, nostalgický a romantický výpravný film, vzhľadom k Napoleonovmu koncu bez happyendu, no predsa ho už roky používam ako náladotvorný prostriedok, keď som chorá alebo skrátka nemám náladu.

Nezlomná vůle

Nezlomná vůle (2006)

Ja viem, že to nie je historicky presné. Viem, že Wilberforce nebol až taký veľký hrdina a k dokonalosti mal ďaleko - ako každý človek. A predsa mám tento film rada, pretože nič nemám radšej ako filmy, kde sa bojuje za veľké veci. A čo je viac ako sloboda? Teda, okrem viery, nádeje a lásky? Amazing Grace, how sweet the sound, that saved a wretch like me... I once was lost, but now am found... was blind, but now I see...

Prázdniny v Římě

Prázdniny v Římě (1953)

Ťažko opísať pocity, ktoré som prežívala na konci fimu. No dobre, nie je to až ak ťažko opísateľné – skrátka som sa platonicky zamilovala. Naozaj za to nemôžem. Môže za to v prvom rade William Wyler a rovnaký podiel viny majú dokonale dokonalí Audrey Hepburn a Gregory Peck. Vďaka tomuto majstrovskému kúsku som aj ja zažila vlastné prázdniny v Ríme – hoci nie s Gregorym, ale s kamarátkou. Podľa môjho skromného názoru – najlepšia romantická komédia všetkých čias. Je paradoxom, že som sa na nej ani veľa nesmiala a vôbec neplakala. Skôr som sa občas pousmiala a pri záverenčej rozlúčke sa mi do očí tlačili slzy. A keď si porovnám romantické komédie 50. rokov s dnešnými, je mi priam do plaču. Skrátka už nikdy nedám inej romantickej komédii poctivejších 5 hviezdičiek.

My Fair Lady

My Fair Lady (1964)

Náladotvorný muzikál so skvelými piesňami, ktoré už poznám naspamäť. Ako vždy úžasná Audrey, ktorá je krásna aj ako zašmúľaná Eliza Doolittleová. Rex Harrison ako nenapraviteľne cynický a napriek rokom šarmantný Henry Higgins. Všetko má svoje miesto, od posledného kvietku na Lízinom klobúku až po šmuhy na tvári Alfieho P. Doolittlea. Najlepší muzikál, ktorý nikto neprekoná z jednoduchého dôvodu - lebo už nebudú mať Audrey.

Vojna a mír

Vojna a mír (1956)

Jeden z prekrásnych filmov, ktoré vznikali len v USA a len v 50. a 60. rokoch. Samozrejme, nemá na Bondarčukovu dychvyrážajúcu epopeju, no napriek tomu je (aspoň pre mňa) oveľa krajším, živším pôvabnejším snímkom ako ťažkopádna ruská verzia. Spomeniem iba svoje najobľúbenejšie scény, ktoré ma prinútili si tento film zamilovať. Tak po prvé - tanec Nataši s Andrejom za zvukov romantickej Rotovej hudby. Potom ma dostala scéna útoku francúzskej kavalérie so všetkým, čo by taká scéna mala obsahovať - od bojovnej hudby až po pády kaskadérov z koňov. Len v tejto jednej vojenskej scéne podľa mňa Vidor prekonal Bondarčuka. Musím ešte spomenúť sugestívny pochod ruských zajatcov vrátane Pierra spolu s popravami tých, ktorí už nevládali ďalej. Potešila ma aj scéna, kedy Napoleon nasadne na sane a tečú mu slzy - konečne ho aspoň historickou nenávisťou nezaťažení Amíci zobrazili ako človeka, lebo v talianskej aj ruskej verzii pôsobil ako sám diabol. Pochváliť musím ako vždy Audrey Hepburn a tentokrát aj Henryho Fondu, Oskara Homolku (najlepší Kutuzov zo všetkých Vojen a mierov) a Herberta Loma (nalepší Napoleon zo všetkých Vojen a mierov). Krásny film, ktorý možno úplne nevystihuje ruskú dušu, ale zato vykresľuje charaktery hlavných postáv a vzťahy medzi nimi.

Quo Vadis

Quo Vadis (1951)

Nero je dokonale šialený a dokonale recituje nad horiacim Rímom (jeho verše by človeka fakt rozplakali), Lygia je dokonale nevinná, Marcus je najskôr dokonale namyslený a potom dokonale statočný, Petronius a Euniké ma dojali, hoci sa filmári ani nesnažili naznačiť im rozrezané žily. Keď kresťania začnú v aréne spievať, mám zimomriavky a tlačia sa mi do očí slzy. Len škoda, že vo filme nedali väčší priestor Chilónovi. Tento filmový epos je skrátka ukážkou toho, ako sa kedysi robili historické veľkofilmy.

Casablanca

Casablanca (1942)

Dej je spočiatku možno trochu rozvláčny, ale postupne sa sľubne rozvíja a od scény s Marseillaisou prestávam rátať minúty. A všetko smeruje k najkrajšiemu koncu, aký americký film kedy stvoril. Za scénu nacisti vs. Marseillaisa a prekapivé rozuzlenie zamotaného deja musím dať 5 hviezdičiek. Skrátka to musíte vidieť... :)

Bídníci

Bídníci (2012)

Toto sa pánovi Hooperovi podarilo. Ide o bezkonkurenčne najlepšiu adaptáciu Hugových Bedárov. Za 157 minút je v tomto muzikáli piesňami zachytený duch a myšlienka knihy OVEĽA lepšie, než sa podarilo francúzskym tvorcom v prázdnom seriáli s Depardieuom, ktorý bol prinajmenšom dvakrát taký dlhý. Už len samotný námet hrá na moju citlivú strunu (viem, som sentimentálna, ale každý sme nejaký - niekto vulgárny, niekto hulvát, niekto sentimentálny) - revolúcia, francúzska vlajka, dobro a zlo, láska, nádej... Po dlhom čase nový film, ktorý si môžem bez hanby pridať do top 10.

Oněgin

Oněgin (1999)

Opäť ma jeden skvelý film ma prinútil prečítať si knižnú predlohu. Film dokonale vystihuje atmosféru ruského vidieka aj Petrohradu, Ralph Fiennes je absolútne uhrančivý Onegin a Liv Tyler absolútne očarujúca Tatiana... ak je v hlavnej úlohe taká skvelá herecká dvojica, dala by som tomu päť hviezdičiek aj keby si to nezaslúžili.