simonK

Je to o tom, čo znamená byť týpek a týpkoch, ktorí si užívajú byť týpkami. 9/10. guys being dudes

Najbližšie, ako sa ľudstvo hraným filmom priblížilo k fyzickosti Looney Tunes / Toma & Jerryho.

The Killer je najchladnejším, technicky najdokonalejším a zrejme najosobnejším filmom Davida Finchera. Jeho protagonista nemá meno a za celý film toho veľa nepovie, oplýva však schopnosťami chladnokrvného zabijaka, ktoré ho odlišujú od zvyšku spoločnosti (takto o sebe každopádne uvažuje, ako sa dozvedáme z miestami až otravne repetitívneho voice-overu). Fassbender dookola opakuje svoje kréda typu “it’s not personal”, “execution is everything”, alebo “show no empathy” a tak ďalej, jeho pýchou je - rovnako, ako u Finchera - to, že je perfekcionista. Sociopatický nájomný vrah, nápadne pripomínajúci Melvillovho Samuraja, vníma každú emóciu ako slabinu; jediné ľudské interakcie, ktoré za celý film má, sú služby: predavačka v McDonald’s, kuriér od Amazonu, recepčná v hoteli. Napriek tomu, že je ústredný motív filmu zakorenený v nihilizme a cynizme, dá sa na Killera pozerať ako na Fincherov vtipný metakomentár a výsmech sebe samému a svojej kariére, keďže nihilizmus a cynizmus sú pretkané celou jeho filmografiou a sú tým, čo spôsobilo, že si kultúra incelov vzala Fight Club za svoju Bibliu. Za posledných cca 10-15 rokov si nespomeniem na film, ktorý by lepšie splňoval poučku “forma>>>obsah”. Fincher sa v Killerovi pýta: “nemôže byť ale samotná forma obsahom, teda forma=obsah?" Som zvedavý, čo na film poviem pri druhom pozretí. 6/10.  TL; DR: bežný deň v živote fanúšika The Smiths. ***videné v Anteo Palazzo del Cinema, Milano, ITA***

Keby sa to volalo „Ketamín", Ted Demme ešte mohol žiť.

Čo Americké graffiti znamenalo pre Dazed & Confused, znamenajú Sedmikrásky pre Spring Breakers. Chytilka umrela 2k14, rád budem veriť že tento film videla a zajebala mu 5* na svojom tajnom čsfd účte.

what zero pussy does to a mf

chytrejší forrest gump + isabelle huppert rozbíja taniere. 9/10

nové náboženstvo just dropped

Holy fucking shit

Nemám slov. Keď sa rok po skončení Breaking Bad ohlásil spin-off o postave právnika-kriminálnika, Saula Goodmana, nikto moc nevedel, čo čakať. Teraz už vieme, že kto čakal Breaking Bad 2, nedostal ho. Smelo si trúfam povedať, že dostal niečo lepšie. Porovnávať Better Call Saul s Breaking Bad je ľahké, ale celkom hlúpe (slovami Julesa Winnfielda: „není to hra na stejným hřišti, není to ani stejná liga, je to úplně jinej sport.”). Kde Breaking Bad sa prvé dve série iba hľadalo, BCS vedelo odzačiatku, čím chce byť. Ak Breaking Bad je western (The Good, The Bad & The Ugly), Saul je odpoveďou naň, je jeho antiwestern (Unforgiven). Kde si Breaking Bad berie z GoodFellas, tam je Saul viac sebakritický a uvedomelý, je viac ako Kasíno. A ak by Walter White mal byť protégé Tonyho Montanu, tak postava Jimmy McGill/Saul Goodman/Gene Takovic jednoznačne najviac evokuje príbeh Jakea LaMottu, Zúriaceho býka (v poslednej epizóde je k spojitosti medzi týmito dvoma postavami veľmi jasná referencia). Narozdiel od Býka ale dokázal Gilligan s Gouldom husársky kúsok, a síce ťaživý záver osudu Saula Goodmana podať tak, aby sa k nemu mohli ľudia opakovane vracať a stále ich pri poslednej scéne okrem slzy na líci aj zahrialo pri srdiečku. Neironicky, znova: Bravo, Vince! 10/10. P.S.: Už sa niečo šepká o ďalšom seriáli, ktorý Gilligan pripravuje. Som zvedavý, ktoré americké mesto si vyberie, aby ho na ďalších 10 rokov premenil na najviac cool miesto v Spojených štátoch. Druhýkrát.