hallelluja

Veľkolepá fantasy (mňam!!) sa zabuchnutím obrovských korábových vrát mení na intenzívnu rodinnú drámu v uzavretom priestore. Nejeden obr-kritik by namietal nekonzistentnosť filmovej formy, ale mne tá zmena žánru neva – Noe má totiž bližšie k popkornovej zábave, čo znesie všetko, než k umelecky významnému filmu. Dokonca myslím, že znesvätením literárnej predlohy (čo má spoločné schizácky vegánsky pošuk spolupracujúci s padlými anjelmi so statočným mužom z Genesis?), Darren nasral peknú kôpku kresťanov. To rada ocením – so škodoradostným úškrnom pribíjam štvrtú hviezdu.

Asi mám rada Weira.

...myslím, že Shyamalan sa pre mňa stáva synonymom filmovej pohromy. V záujme zachovania posledných zvyškov úcty, ktorú si zaslúži za Vyvoleného, Šiesty zmysel či Znamenia, by mu mali jeho najbližší zakázať písanie scénarov....

Pre všetkých, čo myslia, že pri Termopylách sa stretlo 300 Sparťanov proti miliónu Peržanov. Teda aj pre mňa. Asi pozerám veľa amerických filmov...

Občas, pri správnej konštelácií a zvýšenej hladine vybraných hormónov, ktorú neviem ovplyvniť, sa stáva, že ma dojímajú veci ako mačiatka, malé opičky... a ďakovné reči pri preberaní Oscarov. Tento rok vedie Jared Leto - to o tých ajcoch a Ukrajine som moc nerozumela, ale úprimné vyznanie mamine mi zalialo oči. Dúfala som, že zaslzím aj pri Leovi a Martym S., ale páni akademici už tradične rozhodnú inak, ako by si prialo rozcítené srdiečko malej Aleluje.

Mr. Aronofsky, aj keď ma Vaše filmové cítenie a rozprávačské umenie chvíľami nadchýna, Vami predostreté videnie sveta sa opakovane dostáva do konfliktu s (mojou) racionalitou. Tie Vaše "posolstvá" sú skrátka len krásne natočená stupidita. Asi rozumiem, prečo sa to väčšine páči, žiaľ pre mňa je Fontána len preceňovaným, transcendentálno-ezoterickým pseudoumením.

Chem malú opicu. Takú šikovnú ako mal Barbossa. Len nerozumiem, prečo mi pri googlení "malpa kapucínska chov" vypľulo obrázky Justína Bíbra...

Ach, ja šťastná užívateľka. Odkedy som nočné vysielania Tv Paprika vymenila za dokumenty z National Geographic, stali sa dve veci - nemávam žravé nálety na chladničku po 22h a hlavne, pripadám si oveľa chytrejšia. Vďaka NatGeo, aj tento je dobrý.

Howard style - filmársky ľúbivo vyrozprávaná, krásne odohraná rozprávka inšpirovaná životom (tentokrát) Nikiho Laudu. Ten druhý týpek akoby tam ani nebol (ako sa vlastne volal?).

Dear Mr. Fresnadillo, chcelo by to iný zostrih. Nieže by mi vadilo pri pozeraní filmu hýbať mozgovinou, ale ocením, ak sa tak deje vďaka nápadom prebiehajúcim na plátne a nie kvôli neschopnosti režiséra poskladať príbeh pútavo a zrozumiteľne. Doporučujem pár lekcií u Darrena Aronofskeho. Ten aj ukážkovú peachovinu odprezentuje jak pánboh.