Angelino

Natočiť hrôzu na Slovensku kompletne v Čechách? To chce určitú dávku kreativity, za to som pridal tú jednu hviezdičku (i keď vo filmovej vede asi bežný postup, len nikdy to nebolo tak osobné a nespoznával som jednotlivé mestá a stanice). A možno trošku začínam ľutovať, že nebývam častejšie v „hosteloch“. Spoločná zmiešaná izba by nemusela byť až tak zlá... teda aspoň dočasne...

Stále celkom chutný druhý nálev silného zeleného čaju, ktorý pôvodne odštartoval vysoký záujem o parkur, no v tomto prípade už chuťovo i vôňov dosť zaostáva za prvým nálevom.

Ta jedna je za scénu z alpskej zimy, ktorá je tak absurdná, že si tú jednu zaslúži.

Tretí z mojej obľúbenej vianočnej trilógie od pani Poledňákovej a nezabudnuteľný Tomáš Holý.

Tento asi pre mňa najlepší kúsok od pani Poledňákovej je pre mňa kultovým sybolom vianoc. Tento si so svojou polovičkou nenecháme ujsť ani jeden rok. A vždy tomuto filmu vzdávame hold počas našej silvestrovskej Apaluchy na Orave, kde nový rok oslavujeme s priateľmi už neikoľko rokov.

Kto by počas vianočných sviatkov očakával úplnú objektivitu, však?

Ano, ano, ano. Trochu som sa bál tarantinovej poézie na filmovom plátne aj dlhej stopáže. Zbytočne. Po Sin City ktoré mi veľmi nesadlo som si teraz pochutnal...

Mám rád, keď sa vážna téma pojme veľmi odľahčene. Je tam dostatok humoru, ktorá dáva potencál, aby sa skrytý odkaz dostal do povedomia aj ľudí, ktorí s postihnutými nemajú veľa skúseností. Ostal mi pocit, že keď sa chce, tak sa dá a žiadna situácia nie je neriešiteľná. Poznám viacero ľudí, ktorí sa so svojím postihnutím vyrovnali a sú úžasní. Je jasné, že určite nie sú takí všetci a ja ako človek bez znevýhodnenia si ťažko viem niektoré veci, ktoré oni prežívajú vôbec predstaviť. O to viac je úžasné ak zostanú pozitívni a so zmyslom pre humor. A takých nájdete aj v "Music within". A malý bonus je v myšlienke "Máte úžasný talent, no prídite, až budete mať čo povedať"

Zábavné, romantické a odľahčené. Príjemne sa to pozerá a má to nápad.

Z dokumentu je zjavné, že James Nachtwey je veľmi špecifická osobnosť. Fotografuje ľudí, ktorí mu to dovolia, príbehy, ktoré majú čo povedať. Má cit, je oddaný a chce dať vedieť o veciach, ktoré sa vo svete dejú a nie sú správne. No moje pocity po zhliadnutí tohto dokumentu boli veľmi zmiešané. Neviem ho uchopiť, nerozumiem čo bolo Freiovým odkazom. Chýba tu kontext Nachtweyovej práce. Predpokladám, že fotografie sa najčastejšie neobjavujú ako také, ale v rámci určitých článkov. A v tom prípade je to hlavne o tom, čo je napísané. Kto to píše? Fotí sám, pretože chce? Fotí na zakázku? Môže zasiahnuť do toho, aký text je pri jeho fotografiách? Aký odkaz chce nimi povedať? Aby to svet videl? Aby sa zamyslel? Alebo aby sme s tým aj niečo urobili? Ide o povolanie ako také? O tom aké je to niekedy ťažké? Ide o neho ako osobnosť? V akom kontexte mám hodnotiť jeho prácu? Ako umenie? Asi nie. A ak ako odkaz, tak mi chýba vedieť veľa o tom, čomu vlastne svojimi fotografiami pomohol. Dynanika dokumentu je tiež veľmi roztiahnutá, dlhé zábery z "akcie" dávajú priestor na zamyslenie, ale o čom presne? Chýba mi hlbší impulz....