borec999

Za mňa o kúsok lepšie ako originál z 80ok od Toma Hollanda. V novej verzii je poňatie konceptu omnoho evidentnejšie (Gillespie šiel čisto cestou komédie a na horor sa vykašlal), priamočiarejšie, Colin Farrell je tu vcelku fajn a na podobnú béčkovú blbinu má film pomerne kvalitné obsadenie (Tony Colletee,Yelchin,Imogen Poots,Tennant). V globále, to nie je zas až taká sranda, aká by to pri odvážnejšom a uletenejšom tvorcovi mohla byť, na jedno pozretie to však neurazilo. 55%

Akčná blbosť na odreagovanie. Jednoduchý dej, Gyllenhaal vo forme a Connor Mcgregor v rage móde. Dejový koncept by mohol fungovať aj na vážno (trauma z minulosti Gyllenhaala ktorej sa okrajovo dotkneme, umiernené bitky a akcia na začiatku), po príchode McGregora a jeho totálne šialenej postavy to však nie je možné, film sa odtrhne z reťaze a často je tak prepálený, až je to vlastne vtipné a pre niekoho určite i cringe. Osobne sa však nesťažujem: súboje sú fyzické, kontaktné, drsné, zaujímavo (až videoklipovo) nastrihané a natočené, je ich dosť a ako fanúšikovi akcie mi to v kombinácii s peknou Danielou Melchior na oddych stačilo. Gyllenhaal je kvalitný herec a tak je na mieste otázka, či ho pre podobné bezduché mlátičky nie je škoda. McGregor nie je herec, na druhej strane, ak dostane typ postavy písanej presne na telo, môže sa vo filmovom priemysel presadiť- postavu šialeného maniaka zvládol presvedčivo. Prepálená akcia, ujetý humor, rýdzo béčková zábava. 70% PS: originál z 80s som nevidel, takže nemám s čím porovnávať.

Komplexný prehľad histórie čarodejníctva a všetkých jeho prejavov (odporúčam komentár Limu kde vypísal čarodejnícke úkazy s ktorými sa vo filme stretneme). Režisér strávil roky študovaním starých kníh a inkvizičných zápisov, aby verne zobrazil čarodejníctvo v priebehu rôznych časových období (starovek,stredovek,raný novovek) a na filme to vidno. Počas výkladu sa mixujú dokumentárne pasáže s hranými a dej sa dovysvetľuje titulkami, táto forma rozprávania bola dobre zvládnutá. Podobnosť s českým Kladivom na čarodejnice je kvôli inkvizičným procesom zrejmá, tento horor je ale zobrazením viacero období, filozofickými úvahami a aj záverom, v ktorom predtým zobrazené "čarodejnícke" skutky racionálne vysvetľuje (psychické poruchy a choroby, mánie, davová hystéria, falošné obvinenia a lži) a odsudzuje, pre mňa komplexnejší a zaujímavejší. Okrem objektivity pri rozprávaní, parádnej vizuálnej stránky a masiek (nečudujem sa že pred 100 rokmi bol film označený za prejav satanizmu) musím oceniť i štipku humoru, ktorú Christensen do filmu v závere trefne prepašoval. Veľmi zaujímavý počin, u ktorého si ťažko človek povie, že takéto niečo už videl, aj preto ma Häxan bavil i po viac ako 100 rokoch od svojho vzniku. 70% PS: film je zadarmo dostupný na Youtube

Halleyho kométa, posádka prieskumnej lode ktorá natrafí na zabudnutú vesmírnu loď s na pohľad nahými ľuďmi v kryospánku, ktorí sú v skutočnosti mimozemšťanmi a veľa veľa ďalšieho: Sila života vo svojom príbehu kombinuje prvky mnoho hororových subžánrov. A mňa hlavne v úvode a prvej polovici veľmi bavila práve pre svoju dejovú nepredvídateľnosť, funkčnú hutnú atmosféru a na 80ky pomerne slušne zvládnutými trikmi (vysávanie energie) a peknú vizuálnu stránku. No a určite i kvôli Mathilde May, ktorá je tu až neľudsky dokonalá a krásna. Po vyložení kariet na stôl a pochopení o čo vlastne vo filme pôjde, je to v jadre vlastne brakové béčko, ale vôbec mi to nevadilo a užil som si ho. I keď musím uznať, že s blížiacim sa koncom tomu viac a viac dochádza dych: atmosféra vyprcháva, niektoré scény a motívy sa opakujú, herci ukážu svoje limity a nehrajú najpresvedčivejšie a úplný záver mi nesadol najlepšie. Za vynikajúcu prvú polovicu a veľa pozitív však nemôžem ísť pod 4*. Jeden z mála režijných počinov Tobeho Hoopera, ktorý mi sadol, PS: a zároveň spoiler: a veľmi netradičný upírsky horor. 75%

Sly a Arnold spomínali a rekapitulovali vo vlastných dokumentoch na Netflixe, Jackie tak spravil pomocou hraného filmu. A aj keď to občas bolo sentimentálne a autobiografické prvky sa nie vždy ideálne prelínali s konceptom obyčajného filmu, bavilo ma to. Jackie je ikona akčných filmov i kaskadérstva, vo filme vzdáva hold tejto náročnej a v minulosti veľmi boľavej profesii, vysvetľuje mentalitu a povahu stunt manov (They are simple people. Rolling,action,jump,hospital!) a v závere obhajuje (ťažko povedať či viac divákom alebo samému sebe) prechod z praktických trikov na digitálne. Popritom ľutuje svoj ťažký vzťah s dcérou, zdôrazňuje dôležitosť rodiny, snaží sa zachrániť svojho koňa (scény s ním ma na prekvapenie dosť bavili) v jednoduchom dejovom koncepte a všetko okoreňuje akciou i štipkou humoru. V akčných scénach nepredvedie také šialené kúsky ako na vrchole slávy, ale na 70nika bolo toho až až ( aj keď si občas pomôže dvojníkom či digitálnymi trikmi, evidentne je stále v obdviuhodnej forme). Celkovo je Ride on typický film Jackieho Chana: koho nebavili staršie toho neoslní ani tento, kto je Jackieho fanúšik, tak určite po sérii nevýrazných filmov kde poväčšine sekundoval omladine, Ride on docení. PS: ženy sa dojímajú pri romantických blbinách, chlapi si poplačú pri záberoch na Jackieho ako sedí s dcérou a prehrávajú si jeho najšialenejšie kaskadérske a akčné scény. 70%

Veľmi starosvetská adaptácia. Kulisami, kamerou, atmosférou, hereckými výkonmi, tempom rozprávania. Klaus Kinski je ako Nosferatu fajn a film má pár pekne nasnímaných pasáží. Ale je to málo. Nevadili mi dejové zmeny oproti Drakulovi, resp. pôvodnému Nosferatovi, skôr to že som sa nudil a niektoré scény mu prišli v dnešnej dobe trochu na smiech (herecký výkon herca Renfielda, Nosferatu s Lucy a jeho pomalé zakrádanie sa). Najintenzívnejšie boli pre mňa scény s potkanmi. Tie v realite nenávidím a striasa ma len pri pohľade na nich. Z tohoto pohľadu bol pre mňa film občas vyložene neprijemný a "užil" som si svoje. PS: rozpočet bol zrejme veľmi nízky, na filme to vidno a občas to pôsobí ako televízny film. 55%

Upírske béčko, v ktorom Carpenter zmixoval horor s westernom. James Woods je tu drsný ako šmrigel a výsledný dojem trochu vylepšuje Menší dôraz sa kladie na atmosféru, viac sa ide po krvi a hláškach. Ako neškodná blbina na jedno pozretie okej, Carpenter má však ako režisér na konte veľa lepších filmov ako práve Upíri. 55% a 3*

Kokotina na ntú, paródia a zároveň pocta blaxploitation žánru, pri ktorej pochopím 5* aj odpad!. Závisí, ako poznáte žáner blaxploitation a či vás dané filmy bavia. Mňa (ako som nedávno zistil pri sledovaní pár z nich) vcelku bavia, a preto ma bavil aj Čierny dynamit. Jai White si rolu užíva, a všetko je tak ako býva v danom subžánri zvykom: veľa cielene amatérskych hereckých výkonov, viditeľných chýb pri natáčaní ktoré sú v tomto filme urobené schválne (u mňa vedie scéna so zvukovým mikrofónom), afro účesov, uletených outfitov a nápadov, akcie, nahoty, drsňáckych preslovov a filmárskeho braku. Pokleslá zábava, ktorá rozhodne nie je pre každého. 70%

Ohlasy to klasicky prehypeovali, priemerná feel good romantická komédia. Hlavná dvojica dobre vyzerá (muži aj ženy budú mať na čo pozerať) a Sydney Sweeney + Glen Powell majú náznaky vzájomnej chémie. Dej a koniec je čitateľný od 1. minúty, ale to nejdem kritizovať, nikto asi podobný typ filmu nepozerá pre bohatý dej, či nečakané zvraty. Podľa viacerých recenzií mala byť však predvídateľná cesta do cieľa plná originálnych scénok, vyvarovať sa klišé a ešte k tomu byť aj vtipná a dojímavá. A tieto aspekty som ja vo filme nevidel. Dianie vo filme je klišé nad klišé, o originalite nemôže byť ani reči a vtipy na mňa príliš nefungovali (zasmial som sa tak 2-3 krát za celý film). Najpamätnejším momentom teda zostáva záverečná klipovo zostrihaná pasáž s Unwritten od Natashy Bedingfield. Avšak, jedna vhodne použitá pieseň z 90.rokov za mňa ešte nadpriemernú komédiu nerobí. Vo výsledku: oddychová komédia na 1 pozretie, v ktorej som veľa výnimočného okrem krásy Sydney Sweeney nenašiel. 55%

Svěrákovský humor mám vcelku rád, ale Jára Cimrman ma nechytil. Pár slušných gagov sa nájde (neni to málo Antone Pavloviči?,objavy) a dá sa oceniť aj nápad natočiť životopisný film o fiktívnej postave, ktorá neexistuje a ktorá podľa filmu mala zásadný vplyv na kopu významných udalostí prelomu 19. a 20., resp. začiatku 20. storočia. Poväčšine času je ale Cimrman len zdĺhavé, únavné a občas za mňa i nudné dielo. 40%