lakikaki

Fakt zábavný film. Smiešne zábery na hercov, ktorých výrazy sú snáď ešte smiešnejšie - nesmiať sa je jednoducho nemožné. Škoda však, že tvorcovia to takto neplánovali ani náhodou.

Nie príliš dobre natočené, chaosu je tu až príliš.

Značne preceňovaný film, ktorý je výnimočným len a len vďaka dokonalej technickej stránke. Rosebud.

Vzhľadom na fakt, že Marijka nevěrnice bola natočená v Podkarpatskej Rusi s nehercami skutočne pochádzajúcimi z tejto oblasti, z dnešného pohľadu sú dialógy značne nezrozumiteľné. To však vôbec neprekáža samotnému filmu, ktorý je napriek tomu úplne pochopiteľným, a to najmä vďaka dostatočne expresívnym hereckým výkonom a vydarenej réžii. Za najväčší klad snímku však nanešťastie nepovažujem nič z oblasti filmu, ale jeho vysokú výpovednú hodnotu o dobe, v ktorej bol vyrobený.

Podľa tunajšieho hodnotenia som počas projekcie bol zrejme len v nesprávnom duševnom rozpoložení, ale mám silné tušenie, že ak by som bol býval videl pôvodnú verziu - bez hudby a zvuku - bol by som sa unudil k smrti. Už takto som od toho nemal ďaleko.

Masaker. Technicky i prakticky. Odhliadnuc od vizuálne vypiplaných nechutností, ktoré do sýtosti nakŕmia každého fanúšika detailne snímaných trpiacich či umierajúcich postáv a ktoré naopak divákov so slabými žalúdkami prinútia žalúdok vyprázdniť, je totiž nesmierne vydarená aj technická stránka filmu. Talentovaný režisér prišiel s veľkým množstvom skvelých nápadov, ktoré nasnímal veľmi schopný kameraman, pridala s k tomu vydarená hudba a (až na zimomriavky naháňajúceho Vinnieho Jonesa) ničím výnimočné, ale predsa uveriteľné herecké výkony a hoci sa scenár za úplne dokonalý označiť nedá, výsledkom je aj tak vynikajúci horor, po ktorom už nočákmi cestovať nebudete. The Midnight Meat Train si zaslúži skôr silné štyri hviezdičky než slabších päť, ale som z neho príliš nadšený na to, aby som mu tú piatu nedoprial.

Minimálne tak vtipné ako Tropic Thunder, ktorému Rain of Madness navyše rozširuje jeho fiktívny svet, čím dodá niektorým jeho udalostiam a scénam nový rozmer. Hviezdičku sťahujem za zopár hluchších miest, inak je tento "dokument" vynikajúci.

Podľa mňa je Poslední bohém príjemným filmom. Zopár vecí síce po vyše 75 rokoch pôsobí nechcene smiešne, ale celkovo je film aj tak fajn a diváka pobaví. A mňa osobne pobavil aj začiatok "oficiálního textu distributora"...

Vzhľadom na to, že Incredible Hulk mal byť akčným comicsovým popcornom, je dosť prekvapivé, že neakčné pasáže a akčné pasáže bez titulného zelenáča ma bavili najviac. Dosť významný podiel na tom majú zrejme herci - Edward Norton zahral vedca zúfalo sa snažiaceho ujsť pred armádou a svojím "prekliatím" na výbornú, zdatným (filmovým, ale aj hereckým) protivníkom mu je skvelý Tim Roth, slizského generála v presvedčivom podaní Williama Hurta znenávidíte už počas prvých pár minút a jedinou postavou, ktorá sa vo filme dostáva nechcene do úzadia je postava nevýraznej Liv Tyler. Spomenul som síce, že akčné scény ma nebavili až tak ako tie neakčné, to však neznamená, že by bol film po akčnej stránke slabý. Práve naopak, akcia je skvelá (pri "Hulk Smash" som sa cítil ako pubertiak, ktorý práve našiel pod vianočným stromčekom nový iPhone) a plná zaujímavých nápadov - Louis Leterrier ma veľmi milo prekvapil, jednak sa mu podarilo natočiť vydarený blockbuster, ale uspel hlavne vo vyvážení snímku - divák sa vďaka tomu nenudí ani keď je Bruce Banner vo svojej nezelenej podobe. Osobitne stojí za zmienku vydarený soundtrack, ktorý veľmi vhodne doplňuje a stupňuje dianie vo filme, predovšetkým počas naháňačiek. Po neuveriteľne rôznorodých ohlasoch som mal z Neuveriteľného Hulka neuveriteľne zmiešané pocity, tie sa ale po jeho pozretí zmenili na pocity čisto pozitívne. Na Avengers sa už teraz nesmierne teším, ale ak by sa pred nimi Hulk ešte raz vrátil sám, vôbec by som sa nepohneval. P.S.: Niektoré scény z Ang Leeho verzie Hulka si budem pamätať ešte veľmi dlhú dobu, ale vo všeobecnosti musím povedať, že Neuveriteľný Hulk svojho "uveriteľného" predchodcu roz-hulk-smashoval na cucky.

WALL·E má dve veľké "naj" - jednak je vizuálne NAJpremakanejšou Pixarovkou, ale zároveň tiež NAJmoralizujúcejšou Pixarovkou. Zatiaľ čo to prvé "naj" je skutočnou lahôdkou - počas sledovania niektorých scén som mal vážne pocit, že boli natočené v reále - to moralizovanie je zahnané do príliš veľkého extrému a divák je od začiatku filmu až do jeho úplného konca bombardovaný možnými (a pravdepodobnými) dôsledkami znečisťovania životného prostredia a ľudskej pohodlnosti. Ale na druhej strane nie je celkom na škodu dostať detičkám do hláv ohľaduplnosť voči prírode. A akým iným nenásilným spôsobom by sa to dalo uskutočniť, ak nie prostredníctvom WALL·E-ho neodolateľných očí? Tie sú zároveň jedným z dôvodov, prečo filmu odpustím prehnané moralizovanie a prečo mu udelím plné hodnotenie. A zvyšné dôvody? Postačí ak poviem: "Pixar"?