lakikaki

Škody, ktoré napáchal zlý scenár, ako-tak napráva vydarená réžia a kamera. Celkovo je ale Taking Lives strašne klišéovitým a predvídateľným filmom, z ktorého si na druhý deň po pozretí budete pamätať jedine Angelinu - tá je tu krásnejšia než zvyčajne (a to aj bez tých zbytočných a maximálne prvoplánových odhalených scén).

Štvrtá hviezdička je slabšia a predovšetkým Bogartova.

Nadčasovo vtipná komédia s rozkošnou(?*) Shirley Temple. (* - viď. isla)

Výborný film, ktorému ale trochu škodí to, že na niektorých miestach prehnane kritizuje (vtedajšiu) vládu a na iných je zase nechcene vtipný. Ale aj tak sa mi nechce veriť, že je tento snímok založený na skutočných udalostiach; vládni papláši si tú kritiku asi vážne zaslúžili.

V roku 1983 natočil Brian De Palma film, ktorého kvality rokmi iba zrejú a po dvadsiatich piatich rokoch, v roku 2008, musím skonštatovať, že Scarface je jedným z najlepších filmov a tou najlepšou gangsterkou, aké som kedy videl. 170 minút ubehne neuveriteľne rýchlo a na konci nemôžete nechcieť viac. Na genialite tohto snímku však De Palma nemá tú najväčšiu zásluhu. Je mi síce jasné, že s iným režisérom by to asi nebolo bývalo ono, ale bez vynikajúcej hudby a predovšetkým bez Ala Pacina vo svojej najlepšej forme by De Palma asi ťažko vytvoril takýto nadčasový masterpiece. Nadčasový masterpiece, ktorého záverečných desať minút zostane naveky vrytých v dejinách filmu a v mysliach divákov, ktorí tento skvost zažili na vlastnej koži. Who you think you fucking with? I'm Tony Montana! You fuck with me, you fucking with the best! I'm still standing. Come on! I take your fucking bullet!... ...áno, The World Is His.

I am David's genius. Áno, David Fincher natočil Fight Club brilantne, po režijnej stránke ide o bezchybný film. Ďalšími pozitívami filmu sú výborní herci, k štylizácii snímku dokonale sediaca hudba a kamera a... A to je všetko. Nie žeby toho bolo málo, ale od všeobecne uznávaného a uctievaného filmu čaká človek predsa len o niečo viac. A teraz tie menej vydarené zložky filmu: scenár síce nie je zlý, ale objektívne ho hodnotiť nemôžem, som totiž nadmerne zaujatý faktom, že príbeh mi pripadal nezaujímavý. Čo sa týka pointy, tak s tou som žiadny problém nemal - ak teda odhliadnem od faktu, že som ju tušil už počas prvých minút a že na začiatku poslednej tretiny filmu som zvrat očakával už s veľmi vysokou mierou istoty. Ale čo mi na celom snímku vadilo najviac bol jeho záver. Záver nie príliš logický, nie príliš uveriteľný a hlavne subjektívne nesympatický. Kvôli nemu by som najradšej šiel o hviezdičku nižšie, ale Norton, Pitt, Bonham Carter a najmä Fincher si priemerné hodnotenie jednoducho nezaslúžia. Na zhliadnutie Fight Clubu som čakal roky, ale dočkal som sa len jedného veľkého sklamania. Druhé kolo by mohlo filmu (v mojich očiach) prospieť, ale zatiaľ ma neláka ani trochu.

Lacný infantilizmus v podaní výborných hercov a zároveň vynikajúcich spevákov. Soundtrack je aj po stom vypočutí za šesť hviezdičiek, snímok je aj po druhom zhliadnutí za štyri. Lacný vizuál (nie bez dôvodu) mi nevadí, ale zopár hluchších miest áno. Ale je obdivuhodné ako sa z projektu za takmer nulový rozpočet stal kult.

Skvelá gangsterka, ktorá sa riadi pravidlom menej (videného) je viac (zážitku). A to ja rád.

Absolútne vynikajúci film, ktorý prekonáva takmer všetky romantické komédie, ktoré prišli po jeho vzniku. Je to vtipné, chémia medzi vynikajúco zahranými hlavnými postavami funguje dokonalo, scenár a réžia sú výborné a vôbec, tých 5 Oscarov v hlavných kategóriách bolo maximálne zaslúžených. Síce by som bol trochu radšej, keby It Happened One Night končilo o pár minút skôr - vo chvíli, keď to vyzeralo na anti-happy end - ale záver filmu je aj tak veľmi originálny a nesmierne vtipný. Koniec koncov, ako film samotný.

Prvá tretina je dejovo trochu o ničom, zvyšné dve sú už potom dokonalé po technickej stránke a nesmierne zaujímavé z pohľadu radového diváka. Občas som síce mal pocit, že niektoré rozhovory sú trošku zbytočné a ich vystrihnutím by snímok nijako neutrpel, ale aj tak musím uznať, že sa jedná o vynikajúce dielo, ktorého významné miesto v dejinách kinematografie je maximálne pochopiteľné a absolútne zaslúžené.