Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní

Recenze (482)

plakát

Adéla ještě nevečeřela (1978) 

Paródia na bondovky, ale v omnoho pomalšom tempe.↵  Niektoré prvky boli vyslovene ako pre deti (prvoplánové gagy, pomalšie tempo, detinská zápletka), iné zas pre dospelých (komisár Ledvina ako skvele stvárnený prototyp vyhoreného policajta a konzervatívneho českého pivkára - kým iným ako Rudolfom Hrušínským; scéna s dámami v nočnej bielizni; výsluch tanečnice). Akurát tá "automobilová" naháňačka na konci mala aj vtip aj grády.↵  Nemožno poprieť, že po technickej stránke sa so scénami tvorcovia naozaj vyhrali, najmä animácia kvetín bola prekvapivo prvotriedna.↵  Film tak potom pôsobil úplne ako Květuška Bočková v podaní Nadi Konvalinkovej - veľmi roztomilo, ale trochu prihlúplo a s nevyužitým potenciálom.

plakát

Skyfall (2012) 

Výborná bondovka, ktorá sa neberie úplne vážne.↵  Potešil ma istý nadhľad a irónia, s ktorou sa tento film díva na bondovskú ságu (titulky; agent, ktorý pije a nezloží testy; poznámky Q). Mimoriadne na mňa zapôsobil vizuálnou stránkou - od hry svetiel v Šanhaji cez pôsobivé kasíno v Macau, neuveriteľný Silvov ostrov až po pochmúrny Skyfall.↵  Akcia je zaujímavá, i keď stále dosť prepálená - najlepšia je asi motocyklová naháňačka na Grand Bazaar. V kategórii Najväčší nezmysel (okrem všetkých IT sekvencií) u mňa víťazí rozpojenie vlaku streľbou zo samopalu.

plakát

Pytlákova schovanka aneb Šlechetný milionář (1949) 

Crazy paródia na vtedajší hudobne-komediálny žáner, ktorá je poplatná dobe vzniku a dnes je už pomerne vyčpelá. "Poplatná dobe" v tom zmysle, že jednotlivé prvky filmu (výsmech vtedajšej vrstvy veľkopodnikateľov, bezstarostného života a náhody tvoriacej osudy) vyzneli sviežejšie a aktuálnejšie v dobe vzniku a dnes tento humor už moc neosloví.↵  ↵  Navyše mám (nielen zo záverečného monológu) pocit, akoby sa tvorcovia chceli týmto dielom zapáčiť nastupujúcemu režimu a získať si jeho priazeň (čo je prirodzené, ale, zdá sa, nepomohlo).↵  ↵  Okrem vyznenia filmu však nevidím významné rozdiely medzi ním a staršou Fričovinou Počestné paní pardubické. Príde mi, že Počestné paní boli to isté Fričovo remeslo pre ľahkú zábavu paničiek, akurát brané seriózne, zatiaľčo Pytlákova schovanka sa z tohto remesla zrazu vysmieva (čo je len dobre, akurát mi ten výsmech dnes príde slabý).

plakát

Daleká cesta (1948) 

Smutné až tragikomické momentky z postupne narastajúceho útlaku Židov - končiaceho až plynovými komorami. Asi najvýraznejším pocitom, ktorý tento film mne sprostredkoval bola atmosféra čoraz väčšieho strachu Židov o život a s tým spojené strácanie ľudskej hrdosti.↵  Posledné obrazy (scény po príchode Hany do tábora) sú už pomerne lyrické a pre mňa nie príliš zrozumiteľné. Film je podľa mňa celkom úspešným pokusom o rehabilitáciu Židov ako normálnych smrteľníkov, ktorí si museli veľa vytrpieť v boji o svoj život. A za to tvorcom patrí rešpekt.↵  Je škoda, že niektorým dialógom nie je rozumieť, najmä nemeckým, ale občas i českým.

plakát

Vlčie diery (1948) 

Prvoplánová glorifikácia partizánov v SNP okorenená zvláštnym súperením dvoch bratov o srdce horárovej dcéry.↵  Už prvá scéna (skupinový rituálny obrad Hitlerjugend na posmievajúcom sa Samkovi) naznačí úroveň celého filmu - ide o takú koninu až to je na smiech.↵  Režisér neraz využije scény s násilím na ďeťoch na jednoduchú (až zbytočnú) manipuláciu diváka (deti a Hitlerjugend, nemecká hliadka). Výkony dospelých hercov, najmä predstaviteľov partizánov a dedinčanov, sú ochotnícke, naivné až komické (napr. aj pri vyhlásení povstania). Viac sa mi pozdávali herecké výkony predstaviteľov Nemcov (najmä F. Dibarbora), tí to však aj mali ľahšie, lebo nemuseli tak moc prehrávať ako "naši".↵  Celý film je prehnane čiernobiely - Nemci sú len stelesnením zlých vlastností a naši (a Rusi) až na jednu výnimku samí gerojovia. A pokiaľ by ešte nejaký nebohý divák nepochopil, tak pre istotu ešte herci každú chvíľu utrúsia nejaký zbytočný monológ, v ktorom explicitne vyslovia svoj postoj, ktorý je každému dávno známy.↵  Hudba je tiež poplatná tomuto duchu a niekedy je jednoducho prepálená.↵  Zlatým klincom je však záverečná protitanková partizánska blokáda natočená s použitím miniatúrnych modelov tankov na modeli údolia. Aspoňže tá bitka pragmaticky vyrieši ten zvláštny milostný trojuholník a môže nastať definitívny happyend.↵  Veru, takto to dopadne, keď film robia ľudia, ktorí na to nemajú finančne, producentsky, herecky, scenáristicky ani umelecky.↵  Jedna vec sa mi na filme predsa len pozdáva - má titulky na oboch koncoch. Príznačné je, že tie s plnými menami sú len na začiatku. Asi sa na konci za to všetci hanbili, tak si aspoň v titulkoch skrátili krstné mená.

plakát

Podobizna (1947) 

Podobenstvo o zhubnom účinku (opodstatnenej) túžby po peniazoch a po sláve.↵  Niektoré prestrihy boli zrejme podstatné skratky oproti predlohe, čo príbehu trochu uberá na uveriteľnosti (napr. plány po objave pokladu a vzápätí iná realita). Napriek tomu sa jedná o celkom zaujímavo sfilmovaný príbeh, ktorý má hlavu i pätu i obstojnú pointu.↵  ↵  Výhrady mám k ležérnemu a nezaujatému stvárneniu Martiny Lubou Skořepovou, ktoré nezapadá do príbehu a najmä k práci so svetlom, ktorá síce mala navodiť pochmúrnu atmosféru ale súčasne sťažila sledovanie a pochopenie filmu.↵  Kvôli nejasnému potemnelému obrazu a podobným vizážam rôznych ľudí som totiž často nedokázal rozlíšiť tváre a strácal sa tak v deji (najmä po prestrihoch). Musel som sa orientovať podľa výrazných čŕt ako brada/fúzy, ale vďaka tomu som si zas nestotožnil Romana (bez brady) s jeho budúcim ja (s bradou) v zrkadlovej scéne po jeho sne.

plakát

Poslední mohykán (1947) 

Výborná komédia o tom, ako napohľad drzý zať získal nielen dcéru, ale i priazeň despotického svokra a pomohol k jeho obratu.↵  Na rozdiel od väčšiny komédií z rovnakého obdobia ide o inteligentne zábavný kúsok, takže sa pobaví aj náročnejší divák, ktorý nie je rovesníkom účinkujúcich. Zásluhu na tom má jednak námet, ktorý bol výborne sfilmovaný - všetko do seba logicky zapadá a naväzuje - a druhak herecký koncert Jaroslava Marvana v dvojroli dvoch povahovo odlišných bratov.

plakát

13. revír (1946) 

Kriminálka, ktorá má grády hneď od začiatku až do konca.↵  Vďaka neobyčajnému príbehu je tu skvele zobrazená bezútešná atmosféra nedostatku indícií a dôkazov, v ktorej vyšetrovateľ musí naďalej pracovať. Aj divák je celý film úspešne zavádzaný nesprávnymi predpokladmi a neznalosťou okolností.↵  Výbornému námetu pomáha aj herecký koncert Jaroslava Marvana, ktorému občas sekundujú Dana Medřická (Frony) a Ella Nollová (matka Klouzanda).↵  Vadili mi akurát dve veci, ktoré nedávajú vôbec zmysel:↵  - vrah by nikdy nepísal na políciu priznanie, aby ich zosmiešnil↵  - pokus o krádež knižiek, keď ich Frony už minimálne pár hodín predtým vyzdvihla

plakát

O skleničku víc (1953) 

Obávam sa, že o skleničku víc mali najmä scenárista, režisér a producent tohoto zbytočného kraťasu.↵  Nemožno uprieť, že z pohľadu dokonalosti animačnej techniky sa nemajú tvorcovia za čo hanbiť, ale aký je vôbec účel tohoto animáku? Odradiť diváka od jazdy pod vplyvom? FP 35/1954: "Pro půvabné zpracování závažné myšlenky mělo by se dostat tomuto filmu co největšího uplatnění promítáním v závodních klubech, osvětových besedách a podobně."↵  Hmm, lenže tento kraťas mohol zapôsobiť tak akurát na deti a mladistvých, ktorí ale nemohli vlastniť vodičské oprávnenie. No dobre, tak povedzme, že to má byť prevencia, a že deti, ktoré z toho boli vystrašené, si na to o desať rokov spomenú. Akurát že z takých priposraných detí by sa aj tak nestali cestní piráti, tí vznikajú skôr z detí drzých, ktoré nemajú bázeň z autorít.↵  A čo ten nepochopiteľný koniec so záberom na značku Pozor, iné nebezpečenstvo? Prečkal som ďalších dvadsať minút vysielania, pretože som si myslel, že po reklame to bude pokračovať. Takto mám pocit, že nejaký netrpezlivý súdruh si povedal, že už stačilo, a animák zostal nedokončený. Pritom to mohli zakončiť minimálne sirénou záchranky, ak nie smútočným sprievodom okolo krčmy alebo podobnou pointou.↵  Preto to považujem za experiment pre oko, kde chýba nosná myšlienka - podobne ako u mnohých blockbuster produkcií dneška. Keďže "scénář a režie byly plně v kompetenci Pojara", tak maslo na hlave má on.

plakát

Čapkovy povídky (1947) 

Zbierka 5 dosť prostých príbehov s pomerne jednoduchou pointou. Sfilmované sú dobre, i herci sú výborní, ale príbehy už zo svojej podstaty nemajú väčší náboj. Hlbšou myšlienkou vyniká len posledný príbeh o poslednom súde Ferdinanda Kuglera. Zato prvé tri by mi vôbec nechýbali (Prepustený, Nájdenie ukradnutej Ruženky, vražda Maríny Matejovie Čupovej).