Igwar

Únos lietadla teroristami do Entebbe v roku 1976 je veľmi silnou udalosťou. V jej filmovom spracovaní by človek taktiež čakal silné emócie, či napätie, ktoré strhnú a nedajú vydýchnuť až do konca. Ale nič z toho sa nekoná a v tomto smere film na mňa pôsobí veľmi vlažne, nemá štavu, spád, gradáciu... Videl som dramatizáciu tej udalosti v rámci dokumentu na Viasat History a tá bola strhujúcejšia ako tento film. A chyba rozhodne nie je v tom, že by Pike alebo Brühl nevedeli hrať. Skôr to chcelo lepší scenár, réžiu ale aj strih. Koniec príbehu je dobre známy, takže diváka môže prekvapiť a nadchnúť jedine spôsob jeho podania. Ale ani to sa nepodarilo. Finále je veľmi odfláknuté, najsilnešie časť príbehu je bohužiaľ zobrazená iba v akýchsi náznakoch. Záverečný zásah, na ktorý sa vlastne čaká celý film trvá asi 3 minúty čistého času. To prepojenie zásahu s tanečným vystúpením nie je až tak zlá myšlienka, ale bolo tam viac tanca ako akcie a množstvo príliš častých prestrihov z akcie na javisko pôsobilo veľmi rušivo. Pre mňa je tento film celkovo sklamaním, hoci som sa naň tešil.

Yellow birds je vlastne vo svojej podstate celkom banálny, napriek tomu však veľmi silný príbeh. Prvú časť filmu sledujeme drsnú dennodennú rutinu dvoch mladých vojakov – osemnásťročného Daniela a dvadsaťročného Brandona vo vojne v Iraku. Potom, po ostrom strihu na scénu návratu zisťujeme, že domov sa vracia iba Brandon a Daniel je nezvestný. V ďalšej časti filmu Brandon bojuje so spomienkami z Iraku a postupne pomocou flasbackov odhaľujme, čo sa vlastne stalo. Záverečné odhalenie nie je žiadna prekvapujúca resp. nepredvídateľná pointa, ale paradoxne práve v tom je sila celého príbehu. Filmu kraľujú skvelé herecké výkony. Tye Sheridan (Daniel) alebo Toni Collette sú už štandardnou zárukou hereckej kvality. Alden Ehrenreich taktiež skvele stvárnil Irackou vojnou pokrivenú dušu Brandona. Neviem, či pôvodne na túto postavu uvažovaný Will Polter by to tak dobre dokázal. Prekvapila aj Jennifer Aniston, ktorú som mal mylne zaškatuľkovanú ako „jednoúčelovú“ herečku.

Ghostland ma niečo, čo mnohým dnešným hororom (bohužiaľ) chýba. Inteligentný a dobre vystavaný scenár + plus impozantný twist, ktorý nie je niekde vo finále iba na efekt, ale je na ňom geniálne vystavaný celý film. Takiež to má tú správnu atmosféru, ktorá dokáže vtiahnúť a držaž až do záveru. Ten hodnotím taktiež veľmi pozitívne a pridávam hviezdičku za to, že sa tvorcovia aj napriek celkovej pointe filmu nenechali zlákať na hlúpy otvorený koniec (ktorý sa tak trochu ponúkal). Ale ktovie, možno po úspechu filmu bude dvojka a zistíme, že je to úplne ináč . :-) Taktiež súlasím s ďalšími komentármi, že názov nie je ani náhodou zavádzajúci a presne film vystihuje. Dostal som oveľa viac, ako som očakával, takže sa nebojím vysokého hodnotenia.

Napriek malým očakávaniam (najmä kvôli tunajším niektorým hlúpym komentárom) film zaujal a prekvapil. Bez akéhokoľvek epilógu alebo vysvetlujúcich úvodných textov je divák vrhnutý spolu s hlavným hrdinom do absolútne neočakávanej vojnovej zóny a len postupne sa počas deja odhaľuje, o čo ide. Takmer celý film je natočený v jednom zábere (až na niekoľko výnimiek) a kamera v podstate iba sleduje, čo sa deje. Tento pseudo dokumentárny štýl prekvapivo vytvára oveľa väčší dojem autentickosti situácie ako dnes na tento účel zaužívané zábery z handycam-u v rukách hlavnej postavy. Na rozdiel od chaoticky trasľavého a často rozmazaného handycam štýlu, v tomto prípade je všetko, čo kamera sníma jasné a ostré, vrátane detailov na ošetrovanie zranení. Naviac hlavná zápletka nie je naivná ani hlúpa (čo sa často pri tomto type filmov stáva) a rád by som ju videl aj viac a detailnejšie rozvinutú napríklad vo forme seriálu. Suma sumárum, s čistým svedomím dávam ****.

Film ma zaujmavý a originálny námet, ktorý veľmi dlho poctivo skrýva a snaží sa diváka zmiasť, že pôjde o rasizmus (napr. scéna s policajtom). Dokonca je to chybne (alebo zámerne?) uvedené aj v tagoch k filmu. Niekomu nemusí byť po chuti to, ako je film vystavaný. V podstate väčšina minutáže je venovaná budovaniu atmosféry neistoty, nepokoja, pričom divák netuší o čo ide. Keď konečne príde odhalenie, nasleduje iba finálna (akčnejšia) 20 minútovka,, ktorá sa valí ako lavína najkratšou cestou k záveru (na žiadne zvraty ani iné dejové odbočky už nie je čas) a kde je väčšina toho, čo robí horor hororom. Koniec mohol byť dôvtipnejší, ale zase vďaka bohu aspoň za takýto. (SPOILER) Ku koncu som totiž tŕpol, že to smeruje k hlúpemu pseudo intelektuálnemu a klišoidnému koncu, že černoch skončí v base za viacnásobnú vraždu a nebude vedieť dokázať nevinu. (KONIEC SPOILERA). A prečo vlastne vyberali iba černochov ? :)

Je to vcelku slušne herecky obsadene, ma to inteligentnú a pomerne originálnu zápletku a ako oddychovka na dlhé zimné večery pomerne slušný seriál. Hlavným cieľom "klaďasov" je zachovať históriu nezmenenú, preto sa seriál na rozdiel od iných o cestovaní v čase vyhýba témam typu "čo by bolo keby..." o alternatívnych zmenách historických udalostí. Po pár prvých cieľoch by som čakal nejaký rozbeh a výraznejší posun v príbehu. Zatiaľ existuje prvých 10 epizód a všetky sú v podstate dokola o tom istom, mení sa iba historická udalosť, ktorú cestovatelia v čase navštívia, aby dolapili hlavného záporáka Garciu Flynna a prekazili jeho plány. V každej epizóde sa vzorne postarajú o to, aby sa nič alebo minimálne nič závažné "historicky" nezmenilo, a zatiaľ každá je uzavretá tým, že Flynn jednoducho utečie. Popri tom sa síce pomaly odhaľujú dôvody Flynnovho konania a existencia ešte horšieho záporáka, ale základný dej seriálu sa v podstate takto cyklicky opakuje. žiadne prekvapenia, dejové zvraty, každý diel je uzavretý úspešným návratom domov jednej i druhej strany. Výraznejší rozdiel od tohto princípu nebol ani v mid-season epizóde, kde by človek čakal nejaký ten malý cliffhanger. I napriek uvedeným mínusom seriál baví a budem ho sledovať aj naďalej. Po zvážení všetkých plusov a mínusov si dovolím hodnotenie trochu neobjektívne hadhodnotiť a zaokrúhliť to smerom hore na 4*.

Film má pomerne originálny námet a dokáže budovať určité napätie cez neustály pocit neistoty, čo sa vlastne deje. Najmä z týchto dôvodov, som sa celkom slušne bavil a fanúšikom (neakčných) sco-fi film ofporúčam. Veľkou výnimkou je nevydarený koniec filmu, ktorý sa chystám v nasledujúcich riadkoch kritizovať, čo sa nezaobíde bez nejakých tých spoilerov. Pretop , ak Ste film ešte nevideli, nečítajte ďalej. ***************************** Záver filmu necháva človeka na pochybách medzi niekoľkými možnosťami vysvetlenia prebiehajúcich udalostí, jedna z nich je nenápadne podsúvaná ako tá správna, aby bola v posledných záberoch vyvrátená šialeným zvratom. Táto koncepcia by nebola sama osebe zlá (), len to by musel ten zvrat stáť na nejakých logických bodoch v predchádzajúcom deji (viď. napr. Šiesty zmysel). Ale tuto to je totálny nezmysel. Ak to bol sen, museli by sa z neho nejak prebrať alebo zobudiť (na zemi, v posteli a pod.). Ak to bola halucinácia a oni tam vyvádzali nejaké psie kusy, prečo nielen že niekto z tých, čo ich sledoval cez všetky tie kamery nejako nezasiahol (v rámci možností simulácie) ale sa im ani vôbec neozval. Na takúto možnosť vývoja tej simulácie by predsa museli byť nejako pripravený. To platí dvojnásobne pre scenár, že postapo vidláci boli iba halucinácia a "kozmonauti" sa vraždili medzi sebou. Ak mal pravdu Dvorak a aj tie postapo exteriéry bolo súčasťčou simulácie a vidláci nastrčení herci, tiež sa pýtam, prečo niekto z "velína" nejako nezasiahol, keď tých vidlákov vraždili. Jednoducho, ani jedno z ponúkaných riešení logicky nesedí a vždy je tam niečo, čo nezapadá. Vrátane toho, čo sa stalo s tými dvomi stratenými kolegami. Človek by čakal v súlade s niektorým z uvedených scenárov v závere poznámku, že tí dvaja nikdy neexistovali, alebo nenápadný záber že sú mŕtvi v "lodi" a ten postapo svet bol halucinácia a neexistoval, alebo niečo podobné. Pripadá mi to, akoby ani sám autor nemal jasno o čom to nakoniec bude, alebo si to v polovici písania rozmyslel.

"I am here" je síce pochmúrny, depresívny film, so zvláštnym koncom, napriek tomu je kvôli viacerým veciam zaujímave. V prvom rade je to herecký výkon Kim Basinger, ktorý už bol vychválený aj v mnohých iných komentároch. Druhým, je česko-nemecké pohraničie, kde sa značná časť filmu odohráva, Toto pohraničie ovláda ruská mafia, ktorá organizuje prostitúciu neplnoletých dievčat, čo je našťastie fikcia autorov. Zrejme im nehralo do karát umiestňovať dej až niekam na Balkán, tak využili pre svoj film "povesť" českého pohraničia a miest ako E55 a Dubí. Zaujmava je vo filme aj ang výslovnosť názvov tychto českých miest, ako Čeb (Cheb), Djubi (dubí), Teplišé (Teplice) .

Určitým spôsobom je film originálny tým, že nevyšiel z pera scenáristov hollywoodskych blockbusterov. Tým sa v nektorých veciach vyhýba klasickým holywoodksym klišé, pretože sú riešené iným spôsobom, ako sme zvyknutí. Ale obrovským mínuom sú početné WTF momenty, z ktorých mnohé sa vzpierajú elementárnej logike. Hlavné postavy sú však obsadené vcelku fajn a spojenie chlapec - prezident (obaja svojim spôsobom neschopní) funguje. P.S. Fíny (ako aj ďalšie severské národy) sa angličtinu celkom intenzívne učia v škole a väčšina ľudí ju tam ovláda (napr. na rozdiel od ČR alebo SR), takže ak by chlapec chodil normálne do školy (čo sa dá predpokladať), určite by sa aspoň v základoch s prezidentom dohovoril. Veď aj chlapec v úlohe Oskariho je predsa sám Fín a nemá problém vo svojom veku hrať v angličtine.

Možno po filmárskej stránke je "Zelená kofta" zaujímavý počin. Taktiež hlavná predstaviteľka zahrala postvau Olji veľmi zdatne (vzhľadom k veku). Ale dejovo resp. scenáristicky mi film príliš nesadol a podľa nespokojného mumlania ostatných divákov v kinosále (videné na ARTFILMe 2015) po skončení filmu som určite nebol sám. Autor sa totiž vôbec nenamáha vysvetliť hlavnú zápletku, t.j. čo sa vlastne stalo malému Mikhailovi. A čo viac, ani divákovi nevyzradí, či človek, na ktorého sa Oľa zamerala je vlastne vinný alebo nie. Divákovi sa dostáva iba niekoľko zmätených indícií ohľadom správania sa možného páchateľa naznačujúcich jednu (modlitby, srdcervúce preslovy o svojej nevine v rozhovoroch s ľuďmi atď.) ale i druhú možnosť (sledovanie hrajúcich sa detí v reštaurácii, Oľu, ktorú predtým knokautoval v sebeobrane prekvapivo naložil do kufra auta ...). Tento rozpor a zmätok spôsobuje, že divák nevie zaujať jasné stanovisko k chovaniu Oli a najmä k činu, ku ktorému sa odhodlala v závere filmu. Zelena kofta rozhodne nie je thriller, skôr dokumentuje správanie sa ľudí v tragickej situácii, čo by vôbec nevadilo. Filmu však chýba už spomenutá záverečná bodka, ktorá by buď navodila morálne dilema nad činom Oli a správnosťou jej konania ak je dotyčný vinný, alebo poukázala na zbytočnosť tohoto činu, ak je nevinný. Vzhľadok k veľkému sklamaniu zo záveru filmu dávam ***.